Slovensko je ekologicky zaostalá krajina. Môžeš to zmeniť a nebude ťa to stáť ani cent

Ekologickí aktivisti sa často stávajú terčom posmeškov či negatívnych reakcií. Napriek ich snahe a apelovaniu na zmiernenie dopadov klimatickej krízy sa priemernému Slovákovi, ktorý má hlboko do vrecka, môžu javiť ako „vytrhnutí z reality“. Zvykli sme si siahať po najjednoduchších riešeniach v podobe igelitových vreciek a jednorazových pohárov na kávu. Kto má, predsa, čas myslieť na keep-cup, keď mešká do práce?

Stať sa vegetariánom nemusíš, no ak znížiš príjem mäsa…

Humánne riešenia pomáhajúce aj pri zmierňovaní dopadov globálneho otepľovania a znižovaní vyprodukovaných emisií v podobe vzdania sa konzumácie mäsa sú ušľachtilé a potrebné, no ešte dôležitejšie je upraviť vlastný konzum, ktorý a netýka iba našej každodennej stravy, ale celkového životného štýlu.

Je prirodzené, že nie každý jedinec preferuje bezmäsitú stravu a v blízkej budúcnosti k rapídnej zmene v tomto smerovaní, pravdepodobne, nedôjde. Napriek tomu však vedci varujú, že konzumáciu mäsa musíme akútne znížiť. Pýtaš sa, prečo? Nie je to len metánom vyprodukovaným plynmi dobytka, ale aj znečistením vôd, zabratím zelených plôch a neudržateľnosťou tohto spôsobu stravovania v porovnaní s nárastom populácie. V nasledujúcich dekádach sa predpokladá nárast populácie na 10 miliárd, ktoré nebude možné celosvetovo kŕmiť mäsom bez toho, aby sme nezažili environmentálny kolaps. Znižovaním konzumu či, lepšie povedané, upravením svojho jedálnička tak prispeješ k prechodu na udržateľný systém stravovania sa ľudstva, informuje The Guardian.

zdroj: The Guardian/environment

Pomôcť môžeš: znížením konzumácie mäsa, racionálnym zhodnotením nevyhnutnosti kúpy nových produktov, resp. reusing-om a v neposlednom rade obyčajnou recykláciou.

LIDL na čele obchodných reťazcov

Lidl Slovensko predstavil svoju stratégiu obmedzovania plastov ešte na jar 2018. V rámci nej si reťazec stanovil ambiciózne ciele znížiť objem plastov vo vlastných prevádzkach o najmenej 20 %, a zároveň dosiahnuť 100 % recyklovateľnosť plastových obalov vlastných značiek do roku 2025.

V praxi to znamená, že, okrem odstránenia vlastných letákov sa obchodný reťazec rozhodol monetizovať jednorazové plasty. Ak teda plastové vrecko skutočne potrebuješ, môžeš si zaň zaplatiť symbolický cent, tvoj príspevok LIDL zdvojnásobí a venuje na čistenie slovenských vôd. Systém spoplatnenia jednorazových obalov funguje dlhodobo aj v zahraničí, napríklad v susednom Rakúsku. Vývoj tohto šarmantného ekologického riešenia budeme môcť dlhodobo pozorovať aj na jednorazových obaloch používaných pre konkrétne produkty. Veríme, že čoskoro v prevádzkach LIDL zákazník nenájde hrozno v plaste či tofu v dvojitom obale.

Aj ty môžeš pomôcť: Všeobecným odmietnutím jednorazových obalových materiálov, uprednostnením textilných potravinových vreciek, ktoré si môžeš zakúpiť priamo v LIDL predajniach.

Môže Slovák pomôcť svetu?

Napriek tomu, že sa vyššie spomenuté princípy môžu javiť ako nedostatočné, nakoľko len 8,27% celosvetových skleníkových plynov je vyprodukovaných poľnohospodárstvom a 2,75% odpadovým hospodárstvom, rýchlosť zmien na základe úspešnosti recyklácie a (ne)používania jednorazových plastov leží na pleciach každej jednej domácnosti.

Okrem toho je nevyhnutne potrebné vzdať sa najväčších osobných hriechov produkujúcich značnú uhlíkovú stopu, ako sú krátke letecké výlety do zahraničia či každodenná jazda autom. Ich obmedzenie v skutočnosti neznamená obmedzenie vlastnej slobody, ale prejavenie zodpovednosti voči planéte, ktorú obývame. Najväčším svetovým producentom skleníkových plynov je práve energetika, informuje Európsky parlament.

Aj ty môžeš pomôcť: Zvážením nevyhnutnosti krátkodobého vycestovania do zahraničia leteckou dopravou, používaním alternatívnych spôsobov dopravy na krátke vzdialenosti, ako sú elektrobicykle či bike-sharing, ktorému sa v Bratislave pomerne darí.

zdroj: Európsky parlament/news/society

Vieme, čo chceme

Súčasným cieľom podľa Parížskej dohody je udržať otepľovanie pod dvoma stupňami Celzia. Predikcie budúcnosti do roka 2100 sú jasné. Ak budú emisie plynov naďalej stúpať, priemerné teploty by mohli narásť o 6,5 až 7 stupňov Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou. Ide o najhorší scenár vývoja klimatickej zmeny, ktorý v posledných mesiacoch naberá na kritickosti. Zmeniť ho je možné iba rapídnym zvratom. Energetika v Európskej Únii však hlási dobré správy.

V prvej polovici roka 2020 sa v 27 štátoch EÚ z obnoviteľných zdrojov vyrobilo 40 percent elektrickej energie, zatiaľ čo fosílne palivá sa na výrobe elektriny podieľali s 34 percentami, hlási Ember, ktorý sa venuje globálnej transformácii energetiky. Vďaka tomu klesli emisie CO² v Európkej Únii za prvý polrok roka 2020 až o úctyhodnú štvrtinu.

„Zatiaľ čo dopyt po elektrickej energii v EÚ v dôsledku pandémie COVID-19 klesol o sedem percent, výroba z obnoviteľných zdrojov vzrástla o 11 percent. Nárast spôsobila najmä prevádzka nových veterných a solárnych zariadení. Tie vyrobili rekordnú pätinu európskej energie. V Dánsku bolo dokonca 64 percent elektrickej energie vyrobenej z vetra a slnečnej energie. Medzitým sa výroba energie z fosílnych palív znížila o 18 percent, uhlie zažilo výrazný pád, pričom jeho výroba klesla v každej krajine, v ktorej je súčasťou energetického mixu,“ tvrdí Euractiv.

Aj ty môžeš pomôcť: Nemusíš si hneď kúpiť elekromobil, stačí, ak oboznámiš svoje blízke okolie s faktami, vďaka ktorým môže dôjsť k zníženiu využívania fosílnych palív, napríklad aj použitím NASA Climate a sám budeš hľadať ich alternatívy v každodennom živote.

Stojí nás to zdravie

Možno ti to pripadá na míle vzdialené, no ak ťa nezaskočia počty ľudí a zvierat umierajúcich v dôsledkoch neprirodzených zmien našej planéty, tak by ťa mohli presvedčiť vlastné reprodukčné schopnosti či deti.: „Ročne zomrie pre výskyt extrémneho počasia či sucha rádovo 250- až 500-tisíc ľudí, v niektorých extrémnych rokoch môžu byť straty ešte vyššie. V prípade, že sa zmena klímy nebude efektívne riešiť, môže toto číslo do roku 2030 vzrásť až na 1 milión ľudí ročne, predovšetkým v chudobnejších krajinách sveta. V prípade klimatickej zmeny som uviedol len úmrtia spôsobené konkrétnymi extrémami počasia – nezahŕňam sem úmrtia v dôsledku rastúcej chudoby, ktorú spôsobuje klimatická zmena a stenčujúce sa dostupné zdroje pre ďalšie generácie ľudí,“ uvádza klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Jozef Pecho pre Aktuality.

Okrem ovplyvnenia ako mortality, tak aj chudoby, ovplyvňuje klimatická kríza aj natalitu, a teda plodnosť, informuje Journal of American Medical Association. Napriek tomu, že posudzované štúdie pochádzali z USA, výsledky sú všeobecne platné a týkajú aj Slovenska. Výsledky prieskumu pôrodnosti na Slovensku z roka 2018 ukazujú nízku pôrodnosť. Napríklad v roku 2018 počet seniorov prevýšil počet detí, na 100 detí pripadlo 102 seniorov. Naposledy dosiahlo Slovensko najnižšiu pôrodnosť v rokoch 2001 až 2003. Negatívne účinky klimatických zmien sa prejavujú nielen na momentálne ovplyvnených jedincoch, ale aj na prípadnom potomstve, ktoré je následne menej plodné a jeho reprodukčná kapacita je znížená o 25 percent.

Aj málo sa ráta, konať však musí každý. 22. mája 2019 sa zapísal pre Slovensko ako deň, kedy naša krajina začala žiť na ekologický dlh. V roku 2018 obyvatelia Slovenska vyčerpali svoje prírodné zdroje 27. mája, čiže o päť dní neskôr.  Na to, aby sme v momentálnom nastavení bez zmeny prežili potrebujeme ročne 2,6 planéty.

zdroj: Európsky parlament/news/society

Aj ty môžeš pomôcť: Vieme, že staršie generácie svoje návyky zmenia len s ťažkosťami, o to viac, ak žijú v malých mestách, či dedinách. Tvoja pomoc pre planétu môže byť aj v takomto prípade jednoduchá. Stačí, ak sa vzdáš, resp. od svojej rodiny a blízkeho okolia neprevezmeš nesprávne návyky a budeš sa v oblasti klimatickej krízy a planéty, na ktorej žiješ, kontinuálne vzdelávať a osvetu šíriť ďalej.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko