Koronavírus v čerstvých číslach: Väčšina Slovákov má príznaky
- Čísla nových nakazených vyzerajú hrozivo, skutočnosť je ešte horšia
- Väčšina pozitívne testovaných Slovákov má príznaky COVID-19
- Nákazu si nenosíme zo zahraničia, šírime si ju sami doma, v škole či na oslavách
- Čísla nových nakazených vyzerajú hrozivo, skutočnosť je ešte horšia
- Väčšina pozitívne testovaných Slovákov má príznaky COVID-19
- Nákazu si nenosíme zo zahraničia, šírime si ju sami doma, v škole či na oslavách
Otvorenie škôl a návrat z letného režimu znamenal pre Slovensko prudký nárast počtu pozitívne testovaných ľudí na koronavírus. V septembri sa vírus šíril najmä na svadbách a oslavách, ale aj v školách a domácnostiach. Zo zahraničia k nám prišlo minimum prípadov. Ukazuje to analýza hygieničiek Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Márie Avdičovej a Jany Námešnej.
Podľa výsledkov analýzy sa drvivá väčšina Slovákov nakazila na oslavách, svadbách a firemných podujatiach. Následne chorobu priniesli domov do rodiny. Počet lokálnych, regionálnych a nadregionálnych epidémií významne stúpol. V septembri bolo zaznamenaných celkom 275 epidémií, z toho 207 lokálnych, 27 regionálnych a 41 nadregionálnych.
„Ochorelo množstvo zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa nenakazili na pracovisku, ale práve na podobných rizikových podujatiach. Ako príklad možno uviesť svadbu v jednom okrese Prešovského kraja, kde zo 135 exponovaných sa nakazilo 105 účastníkov (77,8%),“ konštatujú autorky.
230 nových prípadov každý deň
„Do analýzy bolo za sledované obdobie zahrnutých 7084 prípadov ochorení pozitívnych osôb, u ktorých bolo vykonané epidemiologické vyšetrovanie a spracované všetky epidemiologické charakteristiky. Za dané obdobie bolo vykonaných 123 245 testov, čo je o 49 823 testov viac ako v auguste. Z nich bolo prvýkrát pozitívnych 7084 testovaných, t.j. 5,7 %. V priemere každý deň bolo zistených 230 nových pozitívnych prípadov. Za celé obdobie je v systéme EPIS evidovaných celkom14 719 prípadov pozitívnych osôb,“ uvádza sa v analýze.
Najväčšia chorobnosť je stále u mladých ľudí od 15 do 34 rokov, v septembri však stúpla chorobnosť aj u starších ľudí nad 65 rokov na 11,5 % oproti 8,5 % v auguste a 5,9 % v júli.
Zaujímavý je aj počet ľudí ktorí mali príznaky ochorenia COVID-19. Septembrová analýza ukázala, že až 60% pozitívne testovaných Slovákov mala príznaky ochorenia COVID-19. Svetový priemer sa uvádza približne na úrovni 80 až 90 percent. Za celé obdobie sme na Slovensku mali len 45% bezpríznakových priebehov. Môže to naznačovať, že testujeme nedostatočne. Ukazuje sa to aj na pomere pozitívnych testov voči negatívnym.
Podľa štandardov EÚ je testovanie dostatočné, ak je podiel pozitívnych testov asi 3 percentá, maximálne päť. Na Slovensku však nie je výnimkou ani desaťpercentný podiel, v rekordný deň, teda piatok 9. októbra, bol podiel pozitívnych testov dokonca 17 percent. Na obrázku nižšie je podiel pozitívnych testov k celkovému počtu testov za celé obdobie epidémie. Je vidieť, že v prvej vlne sme mali maximálne okolo 5 percent pozitívnych prípadov, dnes je to neporovnateľne viac.
Neplatí tak jednoduchá rovnica, že máme viac prípadov preto, lebo robíme viac testov. Práve naopak- napriek tomu, že robíme násobne viac testov, stále ich robíme príliš málo, aby sme zachytili reálny počet chorých.
V lete sme si nákazu nosili zo zahraničia, dnes to už neplatí. V septembri bol podiel importovaných prípadov len 8,7 percenta, teda celkovo 618 importovaných prípadov. Ďalších 79 prípadov s importom súvisí.
Regióny v ohni
V septembri už bol región Oravy známym ohniskom koronavírusu, počet pozitívnych vzhľadom na počet obyvateľov tu bol aj v septembri veľmi vysoký. Ešte zaujímavejšia mapka však ukazuje, kde ľudia ku nákaze prišli, teda v ktorom okrese sa nakazili. Je pomerne jednoduché vyčítať, že do väčších miest, najmä Bratislavy, dovážajú infekciu ľudia z iných okresov.
Nápor na nemocnice
V septembri končilo v nemocnici približne 6 percent ľudí, ktorí mali ťažký priebeh ochorenia COVID-19. Dobrá správa je to však len na prvé počutie, lebo ide o všetkých chorých a nakazených.
Úplne iná situácia je v kategórii nad 65 rokov. Ak máš 65 rokov, máš najvyššiu šancu ocitnúť sa v nemocnici. Viac ako polovica ľudí v tomto veku potrebuje hospitalizáciu. Pobyt v nemocnici však neobchádza ani mladých- hospitalizáciu potrebujú aj dvadsiatnici či tridsiatnici.
Hygieničky vypracovali aj štatistiku úmrtí. Ako vidno, úmrtia vo väčšej miere hrozia ľuďom, ktorí sú už postarší, teda 55 rokov a vyššie. Jedno úmrtie evidujeme aj v kategórii 15-19 rokov, pravdepodobne ide o 16-ročné dievča, ktoré zomrelo v nemocnici začiatkom septembra.
Hygienici neustále dohľadávajú kontakty ľudí, ktorí majú pozitívny výsledok na koronavírus.
„V mesiaci september bolo týmto spôsobom podchytených celkom 24 535 osôb – tzv. kontaktov. Okrem toho v rámci preventívnych opatrení sú monitorované osoby vracajúce sa zo zahraničia, z tzv. červených alebo rizikových krajín, ktoré sú tiež dávané do izolácie, a sú pozývané najskôr na 5. deň na testovanie,“ uzatvára analýza.
Zdroj: RUVZBB