Šéf slovenských exportérov: Máme na viac, než len byť automobilovou dielňou Európy (Rozhovor)

Export je čoraz viac náročnejší. To, čo slovenským producentom priniesli Európska únia a Schengenský priestor, postupne berú medzinárodné sankcie a nevýhodné obchodné vojny ostatných štátov.

Viac než kedykoľvek predtým, práve v kríze potrebujú slovenskí exportéri stabilitu a prísľub, že ich biznis nie je v ohrození a nemusia sa báť inovovať a investovať.

Na Slovensku pre tieto účely vznikla Rada slovenských exportérov, združenie, ktoré prepája významné slovenské firmy, ktorých obrat prichádza poväčšine zo zahraničia. Vďaka rade dokážu vystupovať ako jeden celok pred bankami či vládou.

O problémoch, ktoré trápia slovenských vývozcov produktov, sme sa rozprávali s predsedom Rady slovenských exportérov Lukášom Parízekom.

zdroj: Rada slovenských exportérov

Globalizácia obchodu sa postupne rúca a krajiny sa snažia obmedzovať import zahraničných produktov. Prečo práve v tejto turbulentnej dobe vzniká iniciatíva v podobe Rady slovenských exportérov?

Každá kríza predstavuje aj príležitosti. Slovenská ekonomika je bytostne naviazaná na export a práve v tomto náročnom období, keď si každý chráni to svoje, je potrebné, aby sa aj slovenskí exportéri združovali, zdieľali svoje skúsenosti a aby im aj štát pomohol. V zahraničí existujú takéto exportné združenia a koniec koncov, je za tým aj dopyt podnikateľov, ktorých sa prihlásilo v rámci tejto iniciatívy takmer 140 s kumulatívnymi ročnými tržbami viac ako 1 miliarda eur.

Ako vnímaš aktuálnu situáciu narastajúceho protekcionizmu a vytvárania bariér v medzinárodnom obchode?

Dôležité je, ako to vníma slovenský podnikateľ, z môjho pohľadu najmä exportér. Myslím, že všetci sme si posledné roky zvykli na komfort EÚ a Schengenu, čo sa týka voľného pohybu tovarov a služieb.

Koniec-koncov, viac ako 80 % nášho exportu je v rámci EÚ, takže súčasná kríza, rapídny pokles dopytov, obmedzenia na hraniciach a s tým spojené problémy paralyzovali mnohé medzinárodne etablované spoločnosti, vrátane slovenských. A to už ani nehovorím o obchodných vojnách, ktoré sledujeme posledných pár rokov, stále viac bariér a obmedzení. Doba je ťažká a preto treba slovenské firmy podporiť.

Myslíš, že náš automobilový priemysel má najlepšie roky za sebou? Sme už za „dvanástou hodinou“, kedy by sme mali začať urýchlene diverzifikovať náš export?

Súhlasím. Celkovo vnímam zahraničné investície na Slovensku ako prínos a stimul pre našu ekonomiku. Ale tiež je to len jedna etapa v určitom časovom období. A myslím, že toto obdobie už sme prekonali. Posledných 15 rokov bolo potrebné tento ekonomický rast využiť aj na dobudovanie niektorých iných oblastí ekonomiky a zároveň na jej diverzifikáciu.

Dôkazom toho, že sa pôvodný model už vyčerpal, bola napríklad polemika ohľadom dovozu pracovnej sily zo zahraničia. Ďalším dôkazom sú krízové obdobia ako tieto, keď vidíme ako veľmi sme závislí napríklad na automobilovom priemysle, alebo na previazanosti na nemecký trh.

zdroj: Rada slovenských exportérov

V čom vidíš proexportnú budúcnosť Slovenska v najbližších desiatich rokoch? Bude to jeden segment, ako tomu bolo v prípade automobiliek, či viac blízkych segmentov dohromady?

Určite nie jeden segment. Riziko treba vždy rozložiť. Samozrejme, nemôžeme excelovať vo všetkom, ale určite máme aj na viac, ako byť len automobilovou dielňou Európy. Máme u nás aj klasické priemyselné odvetvia, veľa sme toho neurobili ani v poľnohospodárstve alebo turizme, pre ktoré máme unikátny potenciál.

A rezervy vidím aj celkovo v podnikateľskom prostredí, v podpore startupov a inovácií. Na to potrebujeme celý systém – od vzdelávania, ktoré má byť prepojené s dopytom na trhu, až po silné kapacity a know-how v oblasti vedy a výskumu. Všetko so všetkým súvisí a preto to treba efektívne poprepájať. Je to úloha pre nás všetkých, nielen pre politikov.

Lukáš, ty si bol štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí SR, máš nemalé geopolitické skúsenosti. Na ktorú stranu by sa malo podľa teba postaviť Slovensko a EÚ v súčasnej americko-čínskej obchodnej vojne, ktorá kontinuálne eskaluje?

V prvom rade to nie je naša obchodná vojna, na to nie sme dosť veľkí. Ak by som od toho odčlenil politiku a hodnotové ukotvenie, čo sa nie vždy dá, určite by sme mali v prvom rade vnímať, že každá strana konfliktu vždy rieši v prvom rade svoje národné ekonomické záujmy. Tie by sme mali následne identifikovať aj my a podľa toho sa zariadiť.

Veľkú úlohu zohráva diplomacia a určitá miera taktizovania. Žiadne dvere by sme si nemali zatvárať a zároveň je potrebné si uvedomiť, že keď príde na biznis, každý hľadí v prvom rade na seba, je to čistý pragmatizmus. Ideálnym príkladom je Brexit.

Je pre Slovenské firmy už dnes zaujímavejší čínsky trh, ako ten americký?

To si netrúfnem odhadnúť, sú to úplne odlišné svety, aj so svojimi plusmi a mínusmi. Hlavne oba trhy sú obrovské, čiže z podnikateľského hľadiska veľmi zaujímavé. Čína je miliardový trh, ktorý predstavuje veľký potenciál čo sa týka odbytu, naopak v Amerike je zas z môjho pohľadu lákavejší podnikateľský ekosystém, novodobé technologické trendy, startupy a inovácie. Je to krajina príležitostí.

Čo taká India? Koľko slovenských firiem dnes úspešne pôsobí na tomto trhu? Dokáže Rada exportérov vytvárať premostenia aj na obdobne rozvíjajúce sa trhy?

Určite áno, India dynamicky rastie a venuje sa aj globálnym témam ako sú alternatívne zdroje energie, IT segment a mnohé iné odvetvia a snaží sa v tom excelovať. Faktom je, že na takom veľkom trhu ako je aj India, je veľmi ťažké sa presadiť, keď hovoríme o klasických tovaroch a službách, nakoľko si to vyžaduje obrovské výrobné, finančné a personálne kapacity.

Dokážu tam uspieť len niektoré spoločnosti, ale, samozrejme, aj také na Slovensku máme. V rámci Rady slovenských exportérov sprostredkujeme možnosti aj na indickom trhu prostredníctvom siete partnerstiev a kontaktov. Máme tam zopár firiem, ale aj zaujímavých partnerov, akými sú napríklad honorárni konzuli Slovenska. Zväčša veľmi vplyvní a úspešní podnikatelia, ktorých potenciál často prehliadame.

Podporuje dnes Slovensko dostatočne exportérov? Čo by podľa teba malo spraviť pre podporu viac?

Nie. A na to chceme práve v rámci Rady slovenských exportérov poukázať. Ono síce máme dostatok nástrojov na podporu exportu, či už štátnych alebo finančných, ale nevieme ich dostatočne využívať, komunikácia medzi podnikateľom a štátom prakticky neprebieha, kompetencie v oblasti exportu sú rozdelené medzi viacero štátnych inštitúcií, ktoré medzi sebou súperia.

Je ťažké sa v tom zorientovať a zväčša sa ani nestretne ponuka s dopytom. Je to celospoločenský problém. Práve tejto oblasti chceme komunikačne pomôcť a pripravili sme internetový portál pre exportéra, tzv. „one-stop-shop“ na exporteri.sk, kde sme agregovali celú ponuku podpory exportu, ktorá je na trhu.

Sú tam sústredené mechanizmy štátnej pomoci, nástroje financovania Eximbanky alebo komerčných bánk, dostupné mechanizmy pomoci medzinárodných inštitúcií, či napríklad kalendár aktivít, ktorý sumarizuje všetky ponúkané aktivity a podujatia, či už sú to veľtrhy, podnikateľské misie, semináre alebo konferencie. Je to kompletné menu pre slovenského exportéra. Navyše sa na stránke denne aktualizuje ekonomické spravodajstvo.

Koľko firiem momentálne podporuje svojim členstvom Radu slovenských exportérov? Ktoré z nich považuješ za najvýznamnejšie?

V rámci Iniciatívy na podporu exportu sa prihlásilo už spomínaných 137 slovenských firiem. Na základe tohto dopytu bola založená Rada slovenských exportérov, a momentálne preklápame tieto firmy do členstva a samozrejme oslovujeme ďalšie. Dôležité je, aby vedeli, že s ohľadom na súčasnú krízu je aplikovaná 100% zľava na členské, čiže nič ich to nestojí. Medzi také väčšie spoločnosti patri napr. Hriňovské strojárne, Chemosvit, OFZ, Heneken, PPA Control a mnohé iné.

zdroj: Rada slovenských exportérov

A čo IT firmy? Napríklad slovenský Innovatrics, ktorý dodáva do celého sveta svoje biometrické riešenie. Sú členom?

K Innovatricsu mám špecifický vzťah, nakoľko spoločnosť sídli v mojej rodnej Rači a ešte pred pôsobením na ministerstve som o nich čítal. Ich produkt je veľmi špecifický a vo svete žiadaný. So šéfom spoločnosti sme sa stretli aj na jednej podnikateľskej misii v Keni. Dohodli sme sa, že sa stretneme, musím sa im ozvať.

V čom má byť toto proexportné združenie iné ako sme mali doteraz na Slovensku? Majú z toho členovia konkrétny benefit?

Pridaná hodnota spočíva najmä v prepojenosti na zahraničné trhy a medzinárodné organizácie. Chceme vytvoriť nielen platformu komunikácie medzi podnikateľmi, vládou a finančnými inštitúciami, ale efektívne prepojiť naše aktivity so zahraničím a vytvoriť tak efektívnu sieť komunikácie. Tuzemské ambasády majú o spoluprácu záujem. Keby som to zhrnul do troch bodov, podnikateľ získa: kolektívny hlas, relevantné informácie v správny čas a kvalitný networking.

Kde ty vidíš Slovensko z pohľadu priemyslu a vývozného potenciálu od dnes o 10 rokov?

To nechám na samotných podnikateľov. Potenciál je vo viacerých oblastiach. Netreba im diktovať konkrétne oblasti, iba im ukázať všetky možnosti a poskytnúť potrebnú podporu, biznis si už nájde cestu. Je to obchod, preto je dôležité pre podnikateľov sa stretávať a neustále komunikovať, aj keď dnes sa to dá len v online priestore. Každopádne máme čo robiť, nevidím to tak ružovo ako sa píše v tých ambicióznych plánoch do roku 2030. Ale nechajme sa prekvapiť.

Aký je tvoj odkaz slovenským firmám?

Nebojte sa dopytovať a pýtať. Treba ísť dravo po príležitostiach a Rada slovenských exportérov je tu na to, aby vám pomohla. Navštívte našu webstránku exporteri.sk, pridajte sa k nám a benefitujte z členstva. Spolu budeme úspešnejší.

zdroj: Rada slovenských exportérov