Dokáž, že sa vyznáš v dávnej histórii. Kvíz o dinosauroch a prvých ľuďoch nezvládne každý
- Nemusíš byť paleontológ, aby si mal základné znalosti z evolúcie sveta a človeka
- Ak sa však zamýšľaš, ako vyzerala naša Zem pred tisíckami rokov, otestuj sa v rýchlom kvíze a odpovedz si
- Nemusíš byť paleontológ, aby si mal základné znalosti z evolúcie sveta a človeka
- Ak sa však zamýšľaš, ako vyzerala naša Zem pred tisíckami rokov, otestuj sa v rýchlom kvíze a odpovedz si
Bola Zem spočiatku žeravá guľa, alebo vodný svet? Prvé cicavce neboli vôbec veľké a ľudská noha po nedotknutej planéte kráčala takmer pred 8 miliónmi rokov. Náš svet bol plný farieb a tvorov, ktoré upadli do zabudnutia.
Dnes si asi sotva niekto pri rannej káve predstavuje smiešny aj hrozivý výzor obyvateľov Zeme, oproti ktorým bol človek trpaslíkom. Vďaka šikovným rukám a zápalu vedcov však v týchto dňoch existujú vizualizácie gigantov, na ktorých sme zabudli.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kennis and Kennis
Vďaka rekonštrukciám človeka (Homo) a rôznych zvierat vyobrazených prostredníctvom sôch alebo 2D objektov v nemeckom Neanderthal Museum môžeš načrieť do histórie.
Masívne zátylky, čeľuste, nadočnicové oblúky a vsadené oči vravia za seba, no napriek tomu dokázali autori navodiť dojem emócie objektov podobnej dnešnému človeku. Pripomeň si svet, ktorý sme nikdy nevideli na vlastné oči, a otestuj sa v našom teste.
Na obrázku je simulácia veľkého tresku. Vieš, kedy sa tento jav udial?
Vedci predpokladajú, že veľký tresk, počiatok vesmíru, moment začiatku rozpínania hmoty z jedného bodu sa udial až 13,8 miliárd rokov vzad.
Je pravda, že bola takmer celá Zem pokrytá vodou po jej prvotnom vychladnutí?
Podľa výskumu Sci Tech Daily mohla byť až celá plocha rannej Zeme pokrytá vodou, napovedajú o tom geologické výskumy analýzy izotopov kyslíka v horninách vo vnútrozemí Austrálie (oblasť Panorama) starých 3,2 miliardy rokov. Tie dokazujú, že väčšina hornín dnešných kontinentov bola pod vodnou hladinou.
Čo bol prvý žijúci organizmus na tejto planéte?
Vďaka tomu, že bola Zem pokrytá vodou sa vedci domnievajú, že prvým z existujúcich organizmov bola baktéria.
Koľkokrát sa dinosaurom vymieňali počas života zuby?
Medzi spoločné znaky rôznych dinosaurov patria aj zuby, ktoré sa im vymieňali po celý život, pokiaľ zuby druhotne nestratili.
Na obrázku vidíš prvého cicavca. Z čoho vznikol?
Mnoho ľudí si myslí, že sa cicavce vyvinuli z dinosaurov. Pravda je však veľmi odlišná. V skutočnosti sa prvé cicavce vyvinuli z populácie stavovcov nazývaných terapsidy (plazy podobné cicavcom) na konci triasu a koexistovali s dinosaurami aj počas druhohôr.
Je pravda, že mal Homo habilis vyvinutý stisk ruky?
Homo habilis bol prvým a najprimitívnejším ľudským druhom. Archeologické nálezy zahŕňajú kosti ruky a odhadujú, že Homo habilis mal vyvinutý stisk ruky (odtiaľ vzniklo pomenovanie človek zručný). Archeológovia našli pozostatky druhu Homo habilis spolu s jednoduchými kamennými nástrojmi.
Z čoho a kedy vznikol mamut, ktorého praľudia lovili?
Mamuty sa odštiepili od ázijských slonov pred 4,8 miliónmi rokov, asi 2,5 miliónov rokov potom, ako sa spoločne odštiepili od afrických slonov. To znamená, že mamuty boli vlastne bližšími príbuznými dnešného slona indického, než je mu príbuzný slon africký.
Za akým účelom používali ľudia ropu v začiatkoch jej objavu?
Civilizácie používali ropu v rôznych formách pred tisíckami rokov, dávno predtým, ako bol skutočne vyvŕtaný akýkoľvek ropný vrt alebo vznikla akákoľvek ropná spoločnosť. Staroveké civilizácie nemali technológiu na vŕtanie alebo rafináciu ropy, ale tú, ktorú našli presakujúcu na povrch zeme, použili na stavbu a hydroizoláciu.
O koľko stromov sme sa pripravili od doby, kedy sa človek naučil využívať sekeru?
V roku 2015 sa na planéte nachádzali 3 bilióny stromov, čo predstavuje iba 45 % z celkového počtu stromov, ktoré existovali pred vznikom človeka. Tento výpočet vedci uskutočnili pomocou kombinácie satelitných snímok, údajov z lesných výskumníkov v teréne. Bolo to prvýkrát, keď sa vedcom podarilo presne odhadnúť ich množstvo rastúcich na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.
O koľko stupňov sa do roku 2075 oteplí Slovensko?
Podľa Územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa globálne otepľovanie môže prejaviť na našom území rastom priemerov teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4 °C. Takéto klimatické zmeny neboli u nás zaznamenané počas celého holocénu a v praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Kennis and Kennis, Biologia, Tech SME, Energoland, Youtube, Scitechdaily, Thoughtco, National Geographic, Independent, SHMU