Šialený návrh chaty v Tatrách: Futuristická kocka hore nohami zapadá do horského prostredia

Niektoré odvážne návrhy, ktoré skôr pripomínajú stavby z budúcnosti sa nemusia stretnúť s porozumením u väčšiny obyvateľstva. Štúdia z českého architektonického ateliéru a8000 je možno jednou z nich. V roku 2014 predstavila futuristický projekt v podobe kubického objektu, ktorý zasadila do prostredia Vysokých Tatier. 

Má názov Kežmarská chata, avšak podobnú chatu si možno ešte v živote nevidel. Má tvar kocky a všetko je v nej postavené takpovediac hore nohami.

zdroj: a8000

Návrh predstavuje čistý tvar jednoduchej kocky, ktorá je osadená na jeden z jej vrcholov a má za cieľ vyvolať v pozorovateľovi pocit ľahkosti a náhodnosti. Kváder v krajine pôsobí rovnakým dojmom ako bludný balvan, ktorý zostal na mieste za ustupujúcim ľadovcom.

Z pohľadu z diaľky ostré hrany objektu v kontexte horských štítov splývajú s kontúrami okolitých skál a prirodzene sa tak zapájajú do panorámy miesta. Vďaka zvolenému osadeniu objektu je z každého miesta vidieť tri plochy fasády.

zdroj: a8000

Takto je podporená hra svetla a tieňa, rovnaký efekt pozorujeme na okolitých skalách. Presklené plochy okien a fotovoltaických panelov, rovnako ako ľahká transparentnosť plechového obloženia, dopĺňajú obraz miesta o trblietanie, odlesky a zrkadlenie, ktoré môžeme vidieť na hladine plesa alebo na topiacom sa ľade. Konštrukcia objektu je z lepených drevených profilov, použitý je červený smrek.

zdroj: a8000

Extravagancia v národnom dedičstve

Na jednej strane je návrh dobre dosadený do skalnatého prostredia vrchov, na druhej je dosť do očí bijúci. Na extravagantné objekty v Tatrách ešte ľudia nie sú zvyknutí. Treba sa pozrieť trocha do minulosti, napríklad keď slovenská architektka Viera Mecková predstavila Slovensku vizionársky návrh mesta v Tatrách, takzvaný Heliopolis. 

Technicky dokonalý prstenec olympijského mesta s priemerom viac ako kilometer bol situovaný do nadmorskej výšky 2000 metrov a pracoval s motívom reálneho vysokohorského prostredia: hranice oblasti, v centre ktorej bol situovaný (Žabie pleso), tvorili Tichá dolina a Cesta Slobody na slovenskej strane a Kondratowa dolina a cesta Zakopane – Lysá Poľana na strane poľskej.

Okolo hlavného kruhu boli navrhnuté ďalšie oblasti, zóny športovísk a rekreácie, zimnej a letnej turistiky, horolezectva, zóna ticha, prísna rezervácia tatranskej flóry a fauny.

zdroj: Viera Mecková

Ďalej môžeme spomenúť  ďalšie dielo, tentokrát pochádzajúce z ateliéru českého architekta Zdeňka Řiháka z roku 1969. Hotel Panorama, gravitácii vzdorujúca stavba, ktorá bola postavená v roku 1969, bola slávnostne otvorená pri príležitosti majstrovstiev sveta v lyžovaní v roku 1970.

Pôvodná surová betónová verzia hotela Panorama bola súčasťou novej obce Štrbské Pleso, projektu výstavby lyžiarskeho strediska v srdci slovenských Tatier. Řihák, ktorý je známy svojím štýlom rezania okrajov, obdaril hotel Panorama pôsobivým odstupňovaným priečelím rozširujúcim sa smerom k vrcholu, ktoré ponúka úchvatný výhľad na vrcholy Tatier vo výške 1355 metrov nad morom.

V čase otvorenia bol hotel veľmi obľúbený a stál vedľa stanice obsluhujúcej hlavnú československú železničnú trať. Panorama bola kompletne zrekonštruovaná a hoci jej ikonický tvar zostal zachovaný, betónová fasáda bola nahradená farbami a obkladmi.

zdroj: Panorama Resort Slovakia

Sú Tatry pripravené na atypickosť?

Spomínané návrhy sa stretli so značnou vlnou kritiky, avšak dnes už sú mnohými architektmi aj verejnosťou považované za odvážne a vizionárske. Je však otázne, či by v dnešnej dobe obstáli pred obyvateľmi našej najvyššej položenej časti krajiny. 

Po viacnásobných petíciách, ktoré spisujú obyvatelia tatranských obcí proti modernejším strediskám, alebo architektonickým návrhom je zrejmé, že v Tatrách si ľudia zachovávajú tradičnejšiu architektúru, ktorou by príliš nerozbíjali okolitú prírodu.

zdroj: a8000