Až štvrtina Slovákov vníma komunizmus pozitívne. Tí by chceli za partnerov Rusko a Čínu

  • Ani po 31. rokoch Slováci ani Česi nemajú jednoznačný pohľad na komunistickú minulosť
  • Ľudia, ktorí vnímajú komunistickú minulosť pozitívne, by chceli, aby sa zahraničná politika uberala smerom k autoritatívnym režimom
  • Naopak ľudia, ktorí ju vnímajú negatívne, uprednostňujú EÚ a USA
  • Slovákov rozdeľuje pohlaď na zahraničnú politiku a jej budúci vývoj
Nežná revolúcia
TASR/Martin Baumann/Dano Veselský
  • Ani po 31. rokoch Slováci ani Česi nemajú jednoznačný pohľad na komunistickú minulosť
  • Ľudia, ktorí vnímajú komunistickú minulosť pozitívne, by chceli, aby sa zahraničná politika uberala smerom k autoritatívnym režimom
  • Naopak ľudia, ktorí ju vnímajú negatívne, uprednostňujú EÚ a USA
  • Slovákov rozdeľuje pohlaď na zahraničnú politiku a jej budúci vývoj

Na Slovensku a Česku sme si utorok pripomenuli výročie Nežnej revolúcie, ktorá viedla ku pádu komunistického režimu v Československu. Ani po 31. rokoch Slováci ani Česi nemajú jednoznačný pohľad na komunizmus.

Podľa najnovšieho prieskumu Central European Institute of Asian Studies (CEIAS) väčšina opýtaných Slovákov (42,90 %) má ku komunistickej minulosti neutrálny postoj. Takmer narovnako sú zastúpení ľudia, ktorí vnímajú komunizmu v Československu negatívne (28,20%) a pozitívne (28,90%).

Výrazne odlišne vnímajú komunizmus obyvatelia Česka, u ktorých prevláda negatívny postoj (58,80 %) k tomuto režimu. Pozitívne ho vníma 25,40 % opýtaných a neutrálne len 15,80%.

zdroj: Central European Institute of Asian Studies

U ľudí, ktorí vnímajú komunistickú minulosť pozitívne, v oboch krajinách, prevláda názor, že sa zahraničná politika ich štátov má radšej uberať smerom ku krajinám, ktoré sú označované ako autoritárske režimy, a to Rusku a Čína. Pre Čechov s takýmto zmýšľaním je Čína rovnako dôveryhodný partner ako Európska únia. Slováci dávajú prednosť EÚ pred Čínou.

Ľudia, ktorí naopak vnímajú komunistickú minulosť negatívne si myslia, že politika sa má uberať doterajším smerom, a to hlavne smerom k EÚ a USA.

zdroj: Central European Institute of Asian Studies

Slováci veria Európskej únii, no i Rusku

Názory Slovákov na zahraničné otázky sa líšia od prieskumu k prieskumu. V júlovom prieskume Eurobarometra podľa Euractiv sa až 82 % Slovákov cíti byť občanmi Európskej únie, čo je nadpriemerom EÚ (70 %). Hodnoty Európskej únie sú podľa 62 % Slovákov zhodné aj s hodnotami Slovenska. 35 % ľudí si myslí, že hodnoty Slovenska sú zhodné s hodnotami Ruska a 23 % ľudí si myslí, že sú zhodné s hodnotami USA.

Slovensko je lídrom v dôvere konšpiráciám. Polovica Slovákov si myslí, že západ ohrozuje ich hodnoty

Z nedávneho prieskumu Hodnoty mladých vyplýva, že mladí Slováci dôverujú viac Európskej únií (62 %) ako Národnej rade SR (40 %) alebo vláde (44 %).

V ďalší prieskum od Pew Research Center ukázal, že Slováci majú druhý najviac priaznivý pohľad na Rusko na celom svete. Priaznivo Rusko vidí 60 % opýtaných, viac zaznamenalo len Bulharsko 73 %. U všetkých našich susedov je toto číslo dramatický nižšie. Len 34 % obyvateľov Česka, 33 % Poľska a 32 % Ukrajincov vidí Rusko priaznivo.

zdroj: Paw Research Center

Okrem toho máme s Bulharskom podľa Globsecu ešte spoločnú aj  dôveru v konšpirácie. Slovensko a Bulharsko patria medzi krajiny, ktoré sú v rámci regiónu najviac náchylné veriť konšpiračným teóriám a klamstvám. Približne polovica respondentov v oboch krajinách verila každému konšpiračnému tvrdeniu, ktoré sa autorky štúdie pýtali  v rámci dotazníka. V priemere 61 % opýtaných Slovákov starších ako 65 rokov súhlasili s konšpiratívnymi alebo klamlivými tvrdeniami, ktoré im boli poskytnuté.

zdroj: Paw Research Center

Slováci dôverujú aj Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO). Podľa Paw Research Center ju priaznivo vidí 51 % Slovákov, nepriaznivo 39 %. V tomto prieskume boli zahrnuté aj otázky, koho by ako zahraničného partnera Slováci preferovali. Polovica z nich (50 %) si myslí, že je dobré mať dobré vzťahy s USA aj Ruskom. Ďalších 22 % preferuje USA a 21% Rusko.

Čítajte viac z kategórie: Politika

Zdroje: Euractiv, Pew Research Center, Pew Research Center

Najnovšie videá

Trendové videá