Na Kysuciach vyrastie po vzore Škandinávie zelený most, bude to slovenský unikát

Dopravné nehody, ktorých príčina je zrážka so zverou sú na Slovensku každodennou realitou. Minulý rok nahlásili len klienti Allianz každý deň v priemere 8 škôd po zrážke so zverou. Za celý rok ich najväčšia poisťovňa na trhu zaregistrovala až 3083 v celkovej sume takmer 5,4 milióna eur.

Pritom existuje efektívne riešenie, ktoré bolo vo vyspelých krajinách vyhodnotené ako veľmi účinné pri znižovaní kolízií medzi automobilmi a zvieratami prechádzajúcimi cez cestu. Týmto riešením sú zelené mosty.

Štúdie, ktoré sa touto problematikou zaoberali ukázali, že nadchody či podchody pre divokú zver šetria nielen peniaze ale aj životy ľudí a zvierat. Zelené mosty sú v Európe populárne už od 50. rokov 20. storočia, kedy bol prvý postavený vo Francúzsku.

Zvyčajne vyzerajú podobne ako bežný nadjazd pre automobily, ale sú plné pôvodnej flóry a pokiaľ ich človek vyslovene nehľadá, ani si ich nevšimne. V tomto smere sa najnovšie činí aj Národná diaľničná spoločnosť, ktorá vyhlásila verejnú súťaž na zhotoviteľa Zeleného mosta vo Svrčinovci, ktorý by mal stáť viac ako 17,8 milióna eur.

zdroj: NDS

zdroj: NDS

Cieľ je jasný – dať možnosť voľne žijúcim zvieratám na Kysuciach bezpečne prekonať cestu na ich migračnej trase. „Ekodukt bude situovaný v údolí Šlahorovho potoka, medzi kruhovou križovatkou Svrčinovec a odbočkou na miestnu komunikáciu. Predpokladáme, že jeho výstavba bude v trvaní zhruba jeden a pol roka,“ informuje NDS.

Vo verejnej súťaži bude NDS hodnotiť kritériá ako navrhovaná celková cena (váha 40%), kvalita tímu odborníkov (váha 15%), náklady na prevádzku (váha 10%), obmedzenie prevádzky (váha 10%), lehota výstavby (váha 15%) a čas vypracovania projektovej dokumentácie (váha 10%).  

Výstavba ekoduktu sa stala aj podmienkou schválenia nenávratného finančného príspevku zo strany Európskej komisie. V prípade, ak by sa ekodukt nerealizoval, bolo by Slovensko povinné vrátiť nenávratný finančný príspevok v celkovej výške 285,2 miliónov eur. Šírka prechodu bude 80 metrov.

zdroj: TASR/Michal Svítok

Ekodukt na D3 rozšíri skupinu doterajších len troch zelených mostov. Prvým ekomostom je Lučivná na diaľnici D1 Važec – Mengusovce, postavený v roku 2009, druhým je most na D1 Mengusovce – Jánovce.

Tretí je pri Moravskom svätom Jáne na diaľnici D2, vybudovaný v roku 2016 v rámci medzinárodného projektu Alpsko-Karpatského biokoridoru podporeného Európskou úniou. Vďaka týmto trom ekoduktom na D1 a D2 sa znížil úhyn zveri o 11,4%.

Kľúčové podľa ochranárov je, aby tieto riešenia vyžadovala legislatíva. Dnes sa u nás zelené mosty objavujú najmä vďaka požiadavkám Európskej únie, keď diaľnice staviame z eurofondov. No dôležité je posledné koridory nezastavať. Ideálne je, aby tu legislatíva umožnila stavebnú uzáveru. Alebo aby ich štát mohol vykupovať tak, ako dnes vykupuje chránené územia.

„Dôležité je, aby ploty navádzali zvieratá k miestam, kde môžu cestu bezpečne prekonať – k podchodom či k zeleným mostom. Ak tieto na cestách nie sú, ploty sú len jednou z migračných bariér. Nemusíme vždy stavať zelené mosty, niekedy stačí bežný most pre chodcov rozšíriť a na okrajoch nahradiť povrch prírodným materiálom. Ideálne je tiež budovať diaľnice ako viadukty a pod nimi zachovať prírodnú krajinu. Pre menšie zvieratá sa zvyknú stavať podchody,“ dodal k téme Miroslava Plasmann z WWF Slovensko.