Majú otvorené školy aj reštaurácie, napriek tomu pandémiu zvládli. Čo sa môžeme naučiť od Fínska

Fínsko v tichosti a v tieni Švédska dôsledne realizuje svoju stratégiu boja proti koronavírusu. Zatiaľ čo iné európske krajiny čelia prudkému nárastu infekcií, zdá sa, že situácia vo Fínsku je pod kontrolou.

Slovensko a Fínsko sú počtom svojich obyvateľov, ktorých sa pohybuje na úrovni 5,5 milióna, veľmi podobné krajiny. Físnko sa však môže pochváliť oveľa lepšími číslami v súvislosti s nakazenými COVID-19 a to aj napriek tomu, že tu v posledných dňoch narastá počet infikovaných.

Fínsko doposiaľ zaznamenalo spolu 26 422 prípadov, naša krajina 111 000. Zatiaľ čo na Slovensku denne pribúda spravidla viac ako 1 000 prípadov, vo Fínsku sa celý november vyskytovalo denne v priemere okolo 400 prípadov. Ako je to možné?

Na jar, keď počet infekcií stúpal po celom svete, fínska vláda pohotovo zareagovala a zaviedla dvojmesačný lockdown. Nedošlo však k zákazu vychádzania. Zatvorené však boli školy aj reštaurácie. To podľa odborníkov výrazne pomohlo k súčasnej situácii v krajine. Vo Fínsku momentálne s menšími obmedzeniami fungujú školy, reštaurácie, bary či fitness centrá.

Fínom lockdown vyhovuje

V prieskume Európskeho parlamentu dokonca 23 % Fínov uviedlo, že ich životy sa výrazne zlepšili práve v dôsledku lockdownu. „Nie sme veľmi spoločenskí a radšej sme sami,“ uviedla pre tlačovú agentúru AFP Nelli Hankonen, sociálna psychologička z Helsinskej univerzity.

Miki Salminen, riaditeľ fínskeho úradu pre verejné zdravie, poukazuje na to, že Fíni majú dištancovanie takpovediac v krvi a „cítia sa nepríjemne, keď sú príliš blízko ostatných“. Okrem toho, Fínsko je riedko osídlená krajina a samotní Fíni sú známi tým, že rešpektujú ich osobný priestor. „Môže byť pravda, že fínska komfortná zóna je o niečo väčšia ako v iných európskych krajinách,“ uviedol Salminen z THL. 

„Máme radi sólo turistiku v lesoch a kúpanie v jazerách, takže v skutočnosti bolo veľa Fínov šťastných, že mohli odísť z miest,“ uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters Kristian Wahlbeck, riaditeľ Fínskej asociácie pre duševné zdravie.

Financial Times zdôrazňuje, že fínske orgány sú navyše veľmi dobre pripravené na zvládnutie situácie v krajine aj počas krízy. Dokonca aj na švédskeho epidemiológa Andersa Tegnella urobilo veľký dojem, ako ukážkovo sa Fínsko vie vyrovnať s krízou. „Ich úroveň pripravenosti je oveľa vyššia ako všetko, o čom sme vo Švédsku snívali,“ uviedol v septembri.

Za zmienku stojí aj fakt, že vo fínskych nemocniciach bol vždy dostatok ochranných pomôcok, vďaka čomu mohli zdravotníci pracovať vo vhodnom a bezpečnostnom prostredí.

Fíni majú plnú dôveru v ich vládu

V prieskume Eurobarometra 73 % Fínskich respondentov uviedlo, že dodržiavanie bezpečnostných opatrení zavedených počas prvej vlny epidémie bolo veľmi jednoduché. 

Agentúra Reuters cituje aj štúdiu nadácie Eurofound, ktorá ukazuje, že v apríli boli prvé snahy fínskej vlády o zvládnutie vírusu podporené veľmi vysokou mierou práce na diaľku. Takmer 60 % Fínov pracovalo formou homeoffice. Okrem toho si 2,5 milióna z 5,5 milióna Fínov, dobrovoľne stiahlo vládnu aplikáciu na sledovanie kontaktov.

Na rozdiel od Slovenska, kde čoraz viac ľudí spochybňuje nariadenia vlády a samotný vírus, dôvera v to, čo robí fínska vláda je pomerne vysoká. Proti opatreniam bol len veľmi malý odpor, a to aj počas lockdownu. „Snažíme sa dodržiavať vládne pravidlá a nariadenia. Myslím si, že to vyplýva aj z toho, v akom sociálnom štáte žijeme,“ uviedla pre Deutschlandfunk Kultur Rosa Merilainen, členka fínskej strany Zelená liga.

Salminen konštatuje, že celá stratégia je založená na testovaní, sledovaní kontaktov a karanténe. Podľa Európskeho centra pre kontrolu chorôb malo Fínsko za posledných 14 dní 54,5 prípadov na 100 000 obyvateľov. V tom čase mala Veľká Británia 497,1 prípadov zo 100 000, Švédsko – 564,9 a Luxembursko až 1 195,2.