Mohli sme žiť na Marse. Vedci prišli s dôležitým zistením, ktoré mení pohľad na červenú planétu

Dnes by sme tam sotva prežili. Nehostinné podmienky, nízke teploty a voda v podobe masívneho ľadu. Po jeho suchom povrchu sa potulujú iba „púštni démoni“. Planéta Mars je dnes mnohými diskutovanou témou, na ktorú chce v blízkej budúcnosti vyslať astronautov aj NASA.

Všetky doposiaľ získané dôkazy však značia, že táto planéta bola vhodným miestom pre život. Nová štúdia predpokladá, že tekutá voda sa v ňom nachádza aj dnes.

Teplý Mars

Ako mohol byť Mars v ranej fáze slnečnej sústavy dostatočne teplý na život? Táto otázka vedcov dlho mátala. Rozhodli sa preskúmať možné odpovede do hĺbky, až našli tú najpravdepodobnejšiu.

„Aj keď sú skleníkové plyny ako oxid uhličitý a vodné pary v počítačových simuláciách zohľadnené už v ranej marťanskej atmosfére, klimatické modely stále zlyhávajú v odpovedi na teóriu teplého Marsu,“ uviedla planetárna vedkyňa a autorka štúdie Lujendra Ojha z Rutgers University v New Brunswicku. Zároveň však prichádza s objasnením možného vysvetlenia Paradoxu mladého Slnka, informuje Science Alert.

Podľa aktuálneho chápania hviezdneho vývoja by približne za miliardu rokov od počiatku Slnka, ktoré vzniklo pred 4,6 miliardami rokov, predstavovalo teplo a svetlo iba 70 % jeho súčasnej produkcie. To prináša na stôl otázku Paradoxu mladého Slnka, ktorá je vlastne rozporom medzi prítomnosťou tekutej vody v rannej slnečnej sústave nájdenej na Zemi či Marse a vtedajšou nízkou teplotou Slnka.

zdroj: NASA/Mars/science/summary

Mars je aj dnes chladným miestom. Je 1,5-krát vzdialenejší od Slnka ako Zem, čím je vystavený len 43c% slnečného toku v porovnaní s našou planétou. Jeho priemerná teplota je až o 61 stupňov Celzia nižšia.

Podmienky na život v ňom však predsa boli. Odpoveď znie, geotermálne teplo mohlo stúpať z hĺbky planéty, a tým umožniť jej priaznivú teplotu. V tom prípade by bolo najideálnejšie miesto pre život hlboko pod jej kôrou. Prekvapivé dohady sú, že vnútro Marsu sa od jeho povrchu rapídne líši a stále obsahuje tekutú vodu.

Voda môže byť na Marse aj dnes

Ojha a jej tím v snahe objasniť daný problém vymodelovali termofyzikálny vývoj ľadu a odhadli, koľko tepla bolo potrebného na roztopenie vody a vznik subglaciálnych jazier na zamrznutom Marse. Po porovnaní modelu s už existujúcimi dátami nečakane zistili, že podmienky na tavenie podpovrchovej vody boli v tom čase všadeprítomné. Mohli za ne vulkanizmus, rádioaktívne horniny a dopady meteoritov.

zdroj: USRA/publications/slidesets/redplanet2

Vďaka skorej strate magnetického poľa však Mars svoje priaznivé podmienky stratil. Jedným z podstatných objavov je, že sa vo veľkých hĺbkach pod kôrou stále nachádzajú. To znamená, že, ak by na Marse existoval život, pravdepodobne by sa vďaka zmene podmienok presťahoval do jej vnútra. „V takýchto hĺbkach mohol byť život udržaný hydrotermálnou (ohrievacou) aktivitou a reakciami hornín a vody,“ uvádza Ojha.

„Takže vnútro môže predstavovať najdlhšie obývateľné životné prostredie na Marse.“ Ďalší výskum využívajúci sonary naznačuje, že kvapalná voda je dnes na Marse stále prítomná, preto vo výskume plánujú vedci pokračovať. Predpokladajú však, že kvapalný stav zapríčiňuje vysoká slanosť vody, ktorá jej nedovoľuje zamrznúť.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko