Zbohatlíci môžu za viac emisií ako polovica ľudstva dohromady, ukázala správa OSN. Hrozia im rôzne obmedzenia

Len prednedávnom vyšla správa neziskovej organizácie Oxfam, ktorá tvrdila, že zbohatlíci nesú najväčší podiel na klimatickej kríze.

Teraz Program OSN na ochranu životného prostredia (UNEP) zverejnil správu, ktorá ukazuje, že najbohatšie percento má na svedomí dvakrát toľko emisií, ako celá chudobnejšia polovica ľudstva.

Správa skúmala vládne stratégie na boj proti klimatickým zmenám a porovnávala vplyv uhlíkovej stopy so životnou úrovňou ľudí. Preukázala, že veľký podiel na klimatickej kríze majú najčastejšie ľudia s vyššími príjmami.

10 % obyvateľov planéty, ktorí sa zaraďujú medzi ľudí s najvyššími príjmami, spotrebujú 45 % vyrobenej energie, a 75 % energie v leteckej doprave.

Zníženie produkcie uhlíka v dôsledku pandémie nebude mať zásadný vplyv 

Naopak, chudobnejšia polovica ľudstva spotrebuje len 10 % energie a 5 % energie v letectve. Podľa UNEP sa produkcia uhlíka v dôsledku pandémie tento rok zníži o zhruba 7 %, zásadný vplyv na globálne otepľovanie to ale mať nebude. Do roku 2050 by sa oteplenie znížilo iba o 0,01 ° C.

Ak chce svet pokračovať v znižovaní nárastu teplôt v tomto storočí o 1,5 ° C, bude potrebné do roku 2030 tieto vysoko uhlíkové stopy výrazne obmedziť na približne 2,5 tony CO2 na obyvateľa.

zdroj: Unsplash/ETA+

Pre najchudobnejšiu polovicu sveta to paradoxne znamená, že môže svoju uhlíkovú stopu zvýšiť trikrát. Naopak, pre najlepšie zarábajúcich 10 % to znamená zníženie na zhruba desatinu ich súčasnej úrovne. Pre najbohatšie 1 % by to však znamenalo potrebné dramatické zníženie.

Bohatí nesú najväčšiu zodpovednosť 

„Bohatí nesú v tejto oblasti najväčšiu zodpovednosť,“ napísala podľa BBC v predhovore k správe výkonná riaditeľka UNEP, Inger Anderson.

Správa prišla aj s konkrétnymi riešeniami, ktoré môžu bohatším ľudom pomôcť znížiť svoju uhlíkovú stopu – napríklad zdieľaním letov alebo prechodom na nízko energetickú domácnosť.

„Správa UNEP ukazuje, že nadmerná spotreba bohatej menšiny podporuje klimatickú krízu, avšak sú to chudobné komunity a mladí ľudia, ktorí za to platia,“ uviedol Tim Gore, vedúci klimatickej politiky v Oxfame a prispievajúci autor do správy.

„Klimatická kríza nie je niečo, čo sme vytvorili „my“. „My“ všetci nie sme rovnako zodpovední za krádež budúcnosti,“ napísala vo svojom príspevku na Twitteri švédska klimatická aktivistka Greta Thunberg.

Aktivistka tak narážala na svoje vlastné slová o ukradnutej budúcnosti mladých a jej samotnej  v dôsledku klimatickej krízy.

Oxfam navrhol zdanenie a zakázanie luxusného uhlíka 

Thunberg vtedy upozornila práve na správu Oxfamu, ktorá vychádza z dát Štokholmského environmentálneho inštitútu.

„Najbohatších 10 % vyprodukovalo v rokoch 1990 až 2015 viac ako polovicu (52 %) emisií vypustených do atmosféry. Najbohatšie jedno percento zodpovedalo za 15 % emisií počas tejto doby, čo je viac ako dvakrát toľko ako najchudobnejšia polovica ľudstva (7 %),“ píše sa v správe Oxfam.

Organizácia prišla s radikálnejším riešením, ktoré dlhodobo presadzuje členka Snemovne reprezentantov USA, Alexandria Ocasio-Cortez, a tým je zdanenie a zákaz luxusného uhlíka.

„Vlády musia obmedziť emisie bohatých prostredníctvom daní a zákazov luxusného uhlíka, ktorý produkujú SUV či časté lety. Príjmy by sa mali investovať do verejných služieb a nízkouhlíkových odvetví, aby sa vytvorili pracovné miesta, a pomohlo sa s ukončením chudoby,“ uviedol Gore.