Slovensko pľúcne ventilácie má, no ministerstvo ich zatiaľ nebolo ochotné financovať. V zahraničí sa však slovenské prístroje už používajú

Daniel a Samuel Furkovci. Dvojica, ktorá má na svojom konte svetový úspech. Skonštruovali totiž prvý alternatívny, objemovo regulovaný prenosný pľúcny ventilátor Q-vent, ktorý sa v apríli začal vyrábať sériovo.

Prototyp bol zostrojený 8. marca 2020 a jeho súčasťou boli obyčajné PET fľaše od Kofoly, ktoré slúžili ako vzduchové vaky.

K jeho vzniku ich inšpirovala situácia, ktorá v tom čase panovala v Taliansku. Nakoľko si závažné štádium choroby žiada napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, rozhodli sa výskum orientovať práve týmto smerom.

Ich alternatívu je možné využiť v oblastiach, kde štandardné ventilátory chýbajú. Pre porovnanie je možné uviesť, že v Taliansku boli počas prvej vlny alternatívami aj obyčajné dýchacie príslušenstvá na potápanie. Jeden zo zakladateľov dodáva, že každá alternatíva ventilácie má cenu, nakoľko ide o ľudské životy.

Spomínaný prístroj však Slovensko oceniť ešte donedávna nevedelo – alebo skôr nechcelo. Vedci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa totiž od apríla nedočkali sľúbeného príspevku, ktorý je nutný k ďalším výskumom. 

„V začiatkoch nás oslovil minister školstva, s ktorým sme sa aj stretli. Vtedy nám prisľúbil podporu, na základe ktorej by mohol prebiehať ďalší výskum a vývoj zariadenia. Do dnešného dňa sme sa však ničoho podobného nedočkali,“ povedal pre Startitup Samuel Furka.

Do januára tohto roku sa od sľubov a statusu ministra školstva s komentárom, že projekt je nutné podporiť, nič nezmenilo.

zdroj: TASR

Celok ako unikát

Ventily nachádzajúce sa v prístroji sú vyrobené zo špeciálneho materiálu. Bol vyvinutý na Katedre fyzikálnej a teoretickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK. Ten zabraňuje vytváraniu biofilmov.

Filter zas obsahuje UV sterilizátor a špeciálnu filtračnú keramickú vložku vyrobenú pomocou 3D tlače. Vložka sa ohrieva na vysokú teplotu, vďaka čomu spolu s UV sterilizáciou ničí patogény prechádzajúce filtrom. Cena pľúcnych ventilácií je naozaj nízka – pohybuje sa v číslach do 200 €.

Okrem kvality je teda pozitívom aj nízka suma, ktorú oceňujú zahraniční odberatelia, ktorým Slováci pľúcne ventilácie posielajú. Aj napriek tomu, že v zahraničí sa slovenské prístroje už využívajú, na Slovensku tomu tak stále nie je. Zo strany inštitúcií nám totiž chýba ochota spolupracovať.

Tej sa bratia dočkali len zo strany Ministerstva zahraničných vecí, ktoré im aktívne pomáhalo, a to s logistikou do zahraničia a čiastočným financovaním kusov, ktoré sú už aktuálne za hranicami Slovenska.

Vedec Furka pre Startitup uvádza: „Spolupráca so zahraničím je perfektná. Aktuálne ide o Keňu a Brazíliu. Po najnovších rokovaniach pravdepodobne pribudne aj India. Aktívne riešime aj Ukrajinu. Čo sa Slovenska týka, financovanie muselo prebiehať z vlastných zdrojov a niektoré zo súčiastok boli univerzite ochotné poskytnúť súkromné firmy. Dokonca bez nároku na platbu za materiál. Bez nich by sme to realizovať ani nemohli.“

Proces získavania peňazí na podporu univerzitného výskumu prístrojov, ktoré nielen zachraňujú zdravie obyvateľov, ale aj reprezentujú Slovensko na medzinárodnej úrovni, je očividne omnoho komplikovanejší, než samotný proces výroby ventilácií.

Ministerstvo školstva pred pár dňami zaujalo podobné stanovisko: „V tejto súvislosti ministerstvo požiadalo autora projektu o zaslanie potrebných podkladov, na základe ktorých posúdi možnosti financovania. Po vyhodnotení by sa zámer podpory mohol realizovať v polovici januára, ako bolo avizované v decembri minulého roku.“

Ako ale samotní vedci uviedli, projekt pľúcnych ventilácií im posielali už niekoľkokrát, a v minulosti ho vraj už mali k dispozícii.

zdroj: TASR

K čomu slovenské prístroje slúžia?

Prístroj zabezpečuje tzv. bridging ventiláciu v podmienkach, v ktorých nie je možné využiť profesionálne zariadenie. Hneď po spustení sériovej výroby ho ponúkli Taliansku aj iným krajinám. Spravili tak v rámci humanitárnej pomoci prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

TASR uviedla: „Q-vent je schopný zabezpečiť dýchanie relaxovaného a intubovaného pacienta počas 24 hodín a v prenosnom móde šesť hodín. Umožňuje regulovať dychový objem, pomer vdychov a výdychov a počet dychov za minútu. Senzor upozorňuje na prebúdzanie pacienta a spontánne dýchanie.“

Aj napriek tomu, že Slovensko má k dispozícií tento koncept, Nitrianska nemocnica uvádza, že z hľadiska obmedzených kapacít ventilácií nie je možné pripojiť všetkých pacientov na covidovom oddelení.

Ministerstvo školstva podľa posledných informácii termín odoslania spomínanej sumy posunulo na koniec tohto mesiaca. Či sa teda svetový úspech dočká aj slovenského uznania a univerzitné výskumy zas sľúbeného príspevku, je otázne.