Africký miliardár svojou štedrosťou zdevastoval ekonomiku Káhiry. Zlato a pozemky rozdával okoloidúcim
- Všetkým je zrejmé, kto je najbohatším človekom súčasnosti
- Otázkou však ale ostáva, kto bol najmajetnejšou osobou všetkých čias
- Mnohí tento titul udeľujú práve panovníkovi z Afriky
- Všetkým je zrejmé, kto je najbohatším človekom súčasnosti
- Otázkou však ale ostáva, kto bol najmajetnejšou osobou všetkých čias
- Mnohí tento titul udeľujú práve panovníkovi z Afriky
Moderná história pomerne často prepisuje rebríček najbohatších ľudí planéty. Na prvej priečke je momentálne so svojimi 269 miliardami dolárov Elon Musk. Hovoríme teda o najmajetnejšom človeku súčasnosti. Ani náhodou mu však nepatrí titul najbohatšieho muža všetkých čias.
Aj napriek tomu, že spomínaný titul a jeho udelenie sa medzi mnohými zdrojmi líši, medzi najbohatšími ľuďmi v celej histórii určite nájdeš aj meno Mansa Musa, západoafrického vládcu 14. storočia.
BBC uvádza, že aktuálne informácie hovoria o tom, že je takmer nemožné vypočítať, akým bohatým tento vládca bol. Americká webová stránka Celebrity Net Worth ale odhadla jeho bohatstvo na 400 miliárd dolárov. Aj táto suma je ale iba orientačnou a jeho majetok mohol dosahovať omnoho väčší obnos peňazí.
Šťastný dedič
Mansa Musa sa narodil v roku 1280 do zámožnej rodiny panovníkov. Jeho brat Mansa Abu-Bakr vládol ríši až do roku 1312. V tom čase sa údajne vydal na výpravu s 2 000 loďami a tisíckami ďalších ľudí. Po tom, čo odplávali, ich už nikto nevidel, keďže sa späť nevrátili.
Mansa Musa tak zdedil kráľovstvo, ktoré jeho brat po sebe zanechal. Aj napriek tomu, že už pred jeho nástupom kráľovstvo oplývalo veľkým bohatstvom, počas vlády Mansa Musu sa ešte viac rozrastalo. Nielen v množstve financií, ale aj v počte krajín, ktoré sa k územiu postupne pripájali.
Za nejaký čas sa už územie, ktoré bolo pod patronátom vládcu, rozprestieralo na územiach počnúc časťami dnešného Senegalu, Mauretánie, Mali, Burkiny Faso, Nigeru, Gambie, Guineje-Bissau, Guineje a končiac Pobrežím Slonoviny.
Mansa Musa sem priviedol architektov z Blízkeho východu a z celej Afriky, aby navrhli stavby, ktoré by mohli neskôr vyrásť v jednotlivých mestách.
Mansa Musa tak postupne kráľovstvo menil na centrum učenia. Jedným z najvýznamnejších bolo to v Timbuktu, kde cisár nechával budovať vzdelávacie inštitúcie, knižnice, archívy a mešity.
Mansa Musa okrem architektov do kráľovstva priviedol aj niekoľko vedcov či básnikov. Jednému z nich za to kráľ údajne zaplatil 200 kíl zlata, čo by bolo v prepočte na doláre približne 8,2 milióna.
Okrem podpory literatúry aj umenia nechával stavať školy a do spomínaného Timbuktu cestovali kvôli štúdiu ľudia z celého sveta.
Predchodca filantropie
Zdroje „peňazí“ pochádzali z ťažby z ložísk soli a zlata, ktoré sa na územiach nachádzali. Práve so zlatom sa cár prechádzal po území Afriky počas jeho slávnej púte do Mekky. Tá aj v súčasnosti predstavuje jeden z piatich pilierov islamskej viery. Práve počas nej cára sprevádzal karavan pozostávajúci zo 60 000 mužov vrátane osobnej družiny.
Spolu s ostatnými šlo v zástupe aj 12 000 otrokov, ktorí boli oblečení v perzskom hodvábe. Každý jeden z nich v rukách niesol zlato. Aby toho nebolo málo a túto vzácnu surovinu nemuseli niesť len otroci, zadovážil si aj „nosičov batožiny“, konkrétne ťavy. Tých bolo 80 a každá z nich niesla približne 136 kilogramov zlata.
Vládcu by sme pokojne mohli považovať za predchodcu dnešných filantropov. Bol totiž veľkorysý a štedrý. Počas spomínanej púte rozdával svoj majetok všetkým navôkol. Daroval počas nej niekoľko pozemkov či domov. Niekoľkých ľudí dokonca presvedčil, aby sa po absolvovaní púte vrátili do kráľovstva Mali s ním.
Okrem iného pri rozdávaní nešetril ani zlatom. To daroval v Káhire v takých množstvách, že jeho trojmesačný pobyt v tejto oblasti spôsobil, že cena zlata v regióne na 10 rokov úplne klesla, a táto štedrosť položila ekonomiku.
BBC uvádza, že sa odhaduje, že v dôsledku znehodnocovania zlata viedla púť tohto cára k hospodárskym stratám na Blízkom východe v hodnote asi 1,5 miliardy dolárov.
Trh sa z týchto aktivít cára nevedel niekoľko rokov zotaviť. Jeho činy však v obyčajných ľuďoch zanechali taký dojem, že historik, ktorý navštívil región, 12 rokov po púti Mansa Musu počúval, ako naňho obyvatelia spievali oslavné piesne.
Niektoré údaje uvádzajú, že cár sa počas cesty späť pokúšal zachrániť ekonomickú situáciu tým, že v Egypte odstraňoval časti zlata z obehu. Iní zas hovoria, že míňal v takých množstvách, až vyčerpal všetko zlato, ktoré so sebou mal.
Snahy sa rozpadli na časti
Mansa Musa zomrel v roku 1337 a zanechal po sebe dobre zabezpečenú ríšu. Po nástupe jeho synov sa však všetky jej ďalšie perspektívy rozplynuli a ríša sa rozpadla. Jeho deti totiž nedokázali udržať jednotlivé časti ríše pohromade, a tak sa rozdelila na menšie štáty. To, čo budoval ich otec, teda zmizlo v priebehu nasledujúcich rokov.
Nepochybným faktom však ostáva, že Mansa Musu mnohí považujú za najbohatšieho človeka všetkých čias. Toto je však ťažké tvrdiť s úplnou istotou, pretože sa majetky historických postáv nedajú vyčísliť do úplných detailov.
S určitosťou ale možno tvrdiť, že patrí k najmajetnejším osobám celej histórie ľudstva.
Text sme zrevidovali, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 17. januára 2021.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: cebritynetworth, BBC.com, britannica.com