Betónový socializmus aj architektonické skvosty. Niektoré budovy veľvyslanectiev ti vyrazia dych
- Zastupiteľský úrad je prostredím, kde má občan cudzieho štátu možnosť po prvýkrát sa zoznámiť s inou krajinou
- Vníma inú kultúrnu vyspelosť a identitu, iný civilizačný stupeň a charakter, oboznamuje sa s jednaním a mentalitou ľudí druhej krajiny
- Zastupiteľský úrad je prostredím, kde má občan cudzieho štátu možnosť po prvýkrát sa zoznámiť s inou krajinou
- Vníma inú kultúrnu vyspelosť a identitu, iný civilizačný stupeň a charakter, oboznamuje sa s jednaním a mentalitou ľudí druhej krajiny
Architektúru niektorých krajín rozoznáš hneď. Vidiecke anglické domy či meštianske v Holandsku s hákom na sťahovanie nábytku nad najvyšším oknom. Európsky stred sa viac-menej zlieva a stavby by si mohol rozlíšiť na základe jednotlivých architektonických štýlov, ktoré sa menili postupom času.
Zaujímavý je však aj zvyšok sveta. Vedel by si rozlíšiť, aké stavby sa stavajú v Japonsku či New Delhi? V článku sme sa zamerali na budovy, ktoré krajiny po celom svete postavili práve pre Slovákov. Ide o dokopy 90 diplomatických misií, z toho 64 veľvyslanectiev, 7 misií v multilaterálnych organizáciách, 9 generálnych konzulátov, 1 konzulárny úrad, 1 slovenský ekonomický a kultúrny úrad a 8 slovenských inštitútov.
„Zastupiteľský úrad je prostredím, kde sa občan cudzieho štátu má možnosť po prvýkrát zoznámiť s inou krajinou, s iným štátom. Vníma inú kultúrnu vyspelosť a identitu, iný civilizačný stupeň a charakter, oboznamuje sa s jednaním a mentalitou ľudí druhej krajiny“, píše architekt Ján Pavúk vo svojej štúdii pre STU Architektúra diplomacie.
Niektoré mestá slovenských diplomatov usídlili už do moderných priestorov, iné sa však rozhodli práve pre historické budovy. Typickými sú napríklad tie vo Varšave, Budapešti či Osle.
Slovenské veľvyslanectvo vo Washingtone, DC
Slovenské veľvyslanectvo v New Delhi
Slovenské veľvyslanectvo v Tokiu
Slovenské veľvyslanectvo vo Varšave
Slovenské veľvyslanectvo v Osle
Architektúra diplomacie z 50. rokov
Niektoré budovy pochádzajú ešte z čias Československa, z päťdesiatych rokov. Vtedy sa realizovali stavby dvoch zásadných ambasád v Moskve a Pekingu. „Z vtedajšieho politického hľadiska šlo o mimoriadne dôležité lokality, a preto aj architektúre diplomatických zastúpení bola venovaná mimoriadna pozornosť. Veľvyslanectvo v Moskve (1954 – 1955) bolo vybudované v štýle špičkového socialistického realizmu,“ píše v práci Pavúk. Projekt bol navrhnutý sovietskym architektom interiérom pomáhali F. Cubr a Z. Pokorný.
Socialistický realizmus bol použitý aj na stavbe československého veľvyslanectva v Pekingu. „Na čele projekčného tímu stál K. Filsak. Medzi členmi Filsakovho tímu patrili okrem iného aj K. Bubeníček, J. Louda a J. Šrámek. Títo architekti zohrali dôležitú úlohu v nasledujúcej dekáde“, doplnil Pavúk.
Slovenské veľvyslanectvo v Moskve
Slovenské veľvyslanectvo v Pekingu
Slovenské veľvyslanectvo v Londýne
Príkladom českej architektúry pre diplomaciu je zastupiteľský úrad bývalého Československa v Londýne od autorov Šrámek, Bočan, Rothbauer v spolupráci s ateliérom Robert Matthew a Johnson Marshall, realizovaného na konci 60. rokov.
„Po rozpade Československa bol komplex ambasády rozdelený medzi obidva nástupnícke štáty. Pôvodnú budovu veľvyslanectva získala Slovenská republika. Z objektu určeného na byty, obchodné a konzulárne oddelenie sa stalo veľvyslanectvo ČR,“ vysvetľuje Pavúk. Bolo to z dôvodu, že Česká republika mala mnohopočetnejšie zastúpenie delegácie, preto si zobrala väčšie priestory.
Stála misia Slovenska v Ženeve
Slovenské veľvyslanectvo v Budapešti
Slovenské veľvyslanectvo v Kyjeve
Slovenský generálny konzulát v St. Peterburgu
Slovenské veľvyslanectvo v Berlíne
Ikonickou stavbou medzi slovenskými veľvyslanectvami je to v hlavnom meste Nemecka. Berlínska budova z ateliéru BKPŠ, ktorej autormi sú M. Kusý, P. Paňák a M. M. Kusá robí prienik medzi architektúrou a diplomaciou.
„Prístupy k tvorbe ambasád sú rôzne. Ja by som sa sústredil zhruba na tri. Jedným tým kritériom, ktoré sa dá použiť na túto stavbu je, že je to kvalitná architektúra, že to realizuje kvalitný architekt podľa svojich predstáv a názorov. Je možné zvoliť prístup, v ktorom ambasáda nejakým spôsobom interpretuje svoju krajinu, je možný prístup, že tá krajina hľadá nejaký vzťah ku krajine, v ktorej je tá ambasáda postavená a je možné tieto metódy spájať. Myslíme si, že takýto prístup robí potom tú stavbu hlavne identickú. My sme sa rozhodli riešiť ten objekt tak, že sme vychádzali z charakteristík toho miesta, na ktorom ten dom bude stáť,“ v práci citoval Pavúk Kusého.
Najnovší zastupiteľský úrad pribudol v Abu Dhabi
Zastupiteľský úrad v Abu Dhabi bude podľa ministerstva zahraničných vecí pôsobiť v regióne, ktorý intenzívne navštevujú slovenskí turisti. Ťažiskovou činnosťou úradu má byť ekonomická diplomacia. Vyplýva to zo správy o stave siete zastupiteľských úradov SR v zahraničí, ktorú vypracoval rezort diplomacie.
Zámer otvoriť ambasádu v Abu Dhabi schválila vláda ešte vlani v októbri. Spojené arabské emiráty sú podľa ministerstva zahraničia v oblasti Perzského zálivu strediskom podnikateľských aktivít, finančných služieb a cestovného ruchu.
„Majú taktiež výborné obchodné napojenie na susedné trhy Stredného východu, Blízky i Ďaleký východ, Európu a USA. V krajine je tradične silná slovenská komunita a rastúci turistický potenciál,“ tvrdí rezort diplomacie. Priakredituje sa aj Jemen a Omán. Otvoriť zastupiteľský úrad v krajine by preto podľa ministerstva malo byť ekonomickým záujmom Slovenska. Na úrade budú pracovať dvaja diplomati, jeden zmluvný pracovník a dvaja miestni ľudia.
„Postupne, s uvedením úradu do štandardnej činnosti, dôjde k priakreditácii Jemenu a Ománu spod zastupiteľského úradu Káhira,“ píše sa v správe. Ministerstvo tiež tento rok úplne uzatvorilo zastupiteľský úrad v malajskom Kuala Lumpur a zrušilo konzulárne funkcie generálnemu konzulátu v Los Angeles. Poslední diplomati opustia západ Spojených štátov vo februári budúceho roku.
Čítajte viac z kategórie: Architektúra
Zdroje: Zoznam diplomatických misií Slovenska, SITA, MZV, Architektúra diplomacie