Toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo opäť porastú ceny bytov v Bratislave
- V roku 2020 vznikla alarmujúca situácia, keď Bratislava získala len 1 957 bytových jednotiek, avšak priestor bol vytvorený pre vznik cca 3 050 bytov
- Prepad cien na realitnom trhu sa nekoná a ceny neklesajú, práve naopak
- A to nielen z tohto dôvodu
- V roku 2020 vznikla alarmujúca situácia, keď Bratislava získala len 1 957 bytových jednotiek, avšak priestor bol vytvorený pre vznik cca 3 050 bytov
- Prepad cien na realitnom trhu sa nekoná a ceny neklesajú, práve naopak
- A to nielen z tohto dôvodu
Napriek koronakríze a niektorým pôvodným odhadom boli nové byty jednou z komodít, ktorých cena rástla aj v tomto období. V Bratislave sa pod rast podpísalo viacero faktorov, medzi tie najhlavnejšie tradične patrí kombinácia nízkej ponuky bytov a vysoký záujem o kúpu.
„V počte bytov na 1 000 obyvateľov Bratislava výrazne zaostáva za ostatnými hlavnými mestami EÚ a zmenu tohto trendu nemožno očakávať. V IUR dlhodobo sledujeme situáciu pri povoľovaní novej výstavby a dáta ukazujú, že situácia bude ešte výrazne horšia,“ hovorí Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR).
Nie všetky byty ale „dobehnú“ až do cieľa, teda do úspešnej realizácie. Dôvodom je, že niektoré projekty nezvládnu kompletný povoľovací proces.
„V roku 2020 ale vznikla alarmujúca situácia, keď súhlasné záväzné stanovisko získalo v Bratislave len 1 957 bytových jednotiek. V roku 2019 záväzné stanoviská vytvorili priestor pre vznik cca 3 050 bytov. Viac ako tretinový pokles hodnotíme ako veľmi výrazný so závažným vplyvom na budúcnosť výstavby bytov v Bratislave,“ konštatuje Suchánek.
zdroj: Becont/ kvartálna analýza realitného trhu
Za 2019 pribudlo 3 340 bytov, v minulom roku o polovicu menej
Pre lepšiu predstavu, v roku 2019 bolo v Bratislave skolaudovaných 3 340 bytov. V posledných rokoch sa povoľuje menej bytov, než sa kolauduje.
„Pokiaľ sa situácia výrazne nezmení, o niekoľko rokov nás v Bratislave čaká naozaj citeľný pokles počtu dokončených bytov oproti predošlému obdobiu,“ upozorňuje riaditeľ IUR. Pre občanov to znamená obmedzenú ponuku a tým aj stupňujúci sa tlak na ďalší rast cien.
„Priepasť medzi cenami nehnuteľností a platmi sa tak bude zväčšovať a dostupnosť bývania sa zníži aj pre vyššie príjmové skupiny obyvateľov,“ zdôrazňuje Suchánek. S ohľadom na skutočnosť, že povoľovanie nových stavieb trvá roky a ich výstavba potrebuje tiež svoj čas, sa tento problém bude riešiť len veľmi ťažko. Ak sa chce Bratislava vyhnúť veľmi nepríjemnej nedostupnosti bývania, je podľa výkonného riaditeľa IUR najvyšší čas začať konať.
Prepad cien sa nekoná a ani nebude
Na základe zverejnených štatistík Národnej banky Slovenska (NBS) sa situácia potvrdzuje aj v tomto prípade, prepad cien na realitnom trhu sa nekoná a ceny neklesajú. NBS zvýraznila niekoľko ďalších faktorov. Ako prvý spomína opäť nízku ponuku nehnuteľností, tú však z veľkej časti pripisuje aj pandémii.
Ponuka sa totižto môže pod vplyvom ďalšej vlny ešte viac okresať, nakoľko niektorí developeri a stavebné spoločnosti mohli pristúpiť k okresávaniu investícií alebo posunutiu plánovanej výstavby na neskôr. To všetko tlačí na rast cien nehnuteľností.
Druhým dôležitým faktorom je to, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ľudí ku kúpe bytu alebo domu. A to taktiež tlačí ceny smerom nahor.
V treťom kvartáli navyše došlo k uvoľneniu karanténnych opatrení a zlepšeniu ekonomického vývoja, čo viedlo k vyššiemu optimizmu našich domácností, a teda k vyššiemu záujmu o kúpu bytu či domu.
Tretím faktorom ovplyvňujúcim ceny nehnuteľností je podľa NBS to, že na život s koronavírusom sme si už istým spôsobom zvykli, nemáme také veľké obavy ako počas prvej vlny a všeobecne sa očakáva, že keď sa zaočkuje väčšina obyvateľstva, náš život sa vráti do normálu. Predávajúci teda nie sú až tak motivovaní ísť s cenou dole.
Experti preto nepredpokladajú, že by došlo k výraznejšiemu prepadu cien na realitnom trhu. Očakávajú, že ceny nehnuteľností by sa mohli skôr stabilizovať a rásť pomalšie.
Čo nás spasí?
Zmena musí prísť komplexne. Suchánek vidí riešenie vo voľbe nového mestského zastupiteľstva, ktoré by viac pretlačovalo myšlienku kvalitnej novej výstavby.
„Na zvrátenie tohto stavu je však potrebná zmena vnímania novej výstavby voličmi i komunálnymi politikmi. Ostáva nám len dúfať, že voliči precitnú a budú si voliť politikov, ktorí sa nebudú báť podporiť kvalitnú novú výstavbu tak, aby si aj deti bežných priemerných Bratislavčanov mohli dovoliť bývať vo svojom rodnom meste,“ uzatvára Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja.
Určitú spásu vidia ďalší experti aj v spomínanom očkovaní, ktoré by malo pomôcť trhu tak, že sa aspoň bude stavať viac. Práve koniec pandémie by mohlo priniesť ako-takú iskierku nádeje, že bytov bude v Bratislave pribúdať a práce na stavbách sa konečne nebudú posúvať.
Zdroje: Inštitút urbánneho rozvoja, Becont.sk, SITA, NBS