Najlepší svadobný fotograf na Slovensku je uznávaný po celom svete. Snúbencov bežne fotí aj v Južnej Afrike medzi slonmi (ROZHOVOR)

Peter Dávid sa fotografovaniu začal venovať pred sedemnástimi rokmi. Vyštudoval Hotelovú akadémiu v Košiciach a po jej ukončení vycestoval do Anglicka. Jeho cieľom bolo zarobiť si na fotoaparát. „V roku 2009 som sa stretol s  košickým svadobným fotografom Eugenom Bernáthom. Začal som pracovať ako jeho asistent. Páčilo sa mi to. Myslím si však, že kvalita fotiek na Slovensku v tom období nebola na vysokej úrovni.“

Práve to ho podnietilo k tomu, aby zbalil kufre a opäť vycestoval. Po štúdiách v Prahe, Londýne, Birminghame a v Benátkach u celosvetovo známych fotografov ako sú Keda Z., Nik Pekridis, Jerry Ghionis, Jeff Ascough či Rocco Ancora sa svadobnému foteniu začal venovať viac a našiel svoj vlastný štýl. Dnes je ochotný sa vydať aj na opačný koniec sveta, aby lásku dvoch ľudí zachytil pomocou fotoaparátu.

• Ako vyzerá svadba v Južnej Afrike a prečo sa nebál slonov
• Prečo na svadbe nikdy neplakal a čo by určite nechcel fotografovať
• Čo považuje za najväčšie tabu na Slovensku
• Prečo iPhone nedokáže nahradiť kvalitný fotoaparát
• Akými svetovými úspechmi sa môže pochváliť

Mnoho fotografov si na svoju prvú fotku ani nespomenie. Máš ty svoju v pamäti?

Pamätám si ju veľmi dobre, lebo to v podstate ani fotka nebola. Dal som vyvolať film a nebolo na ňom vôbec nič, ale že absolútne. Začal som fotiť približne ako dvadsaťročný. V tej dobe som netušil, ako funguje manuálny fotoaparát. Nuž, začiatky sú vždy ťažké.

Za snúbencami cestuješ aj tisícky kilometrov. Na svojom zozname máš Kapské Mesto, Ameriku, zaoceánske lode, mnohé európske krajiny. Ktoré miesto považuješ za najexotickejšie?

Mojou veľkou záľubou je cestovanie a som rád, že môžem nie raz spojiť príjemné s užitočným. Je pravda, že som fotil v USA, Hongkongu, prešiel som mnohé krajiny Európy a fotil medzinárodné páry na zaoceánskej výletnej lodi Queen Mary 2 a iných. Ale najväčšia exotika bola práve Južná Afrika.

Pred štyrmi rokmi mi prišla mailová správa od Chantal a jej snúbenca Ashleyho, že sa im páčia moje fotografie a vybrali si ma ako svadobného fotografa. Svadba však nebola na Slovensku, ale v Kapskom Meste. Neváhal som ani minútu. Bola to veľká výzva – iná kultúra, miesto, ľudia. Lákalo ma hlavne to, že zažijem svadbu úplne inú ako u nás.

Pred svadbou som im hovoril, že na miesto obradu vyrazím o 40 minút skôr, aby som sa mohol pripraviť. Nakoniec som prišiel o polhodinu neskôr ako nevesta. Objednali mi Uber, ale šofér išiel zaniesť niekoho na letisko, a potom sa stratil. Všetci mi volali, kde som. Tak som im povedal, že v Afrike. Vidím strom a dom. Netušil som, kde sa nachádzam. Mal som z toho stres. Priznávam sa. 

zdroj: Peter Dávid

V čom bola svadba v Južnej Afrike najviac odlišná od našej slovenskej?

O jedenástej hodine večer sa končila celá svadobná hostina. U nás  sa v takom čase párty len rozbieha. Ako výslužku každý dostal jeden cupcake. Na stoloch mali pre desiatich ľudí dve fľaše bieleho a dve červeného vína. Ak niekto chcel vypiť, musel si to kúpiť. U nás by také „maniere“ asi na žiadnej svadbe neprešli.

Manželov si fotil medzi slonmi. Nebál si sa, že by vás udupali? Sú to nebezpečné zvieratá, aj keď vyzerajú mierumilovne.

Niekoľko dní po obrade sme sa vybrali do slonieho parku Knysna. Išli sme tam šesť hodín. Približne po 15 minútach fotenia so slonmi sa strhla búrka, a tak sme sadli do auta a cestovali späť. Bol som vďačný aj za tých pár minút bez dažďa. Afrika je plná slonov, ale nebáli sme sa. Je to jediný park, kde sú slony zvyknuté na ľudí, viete byť pri nich úplne blízko a nemusíte sa báť, že vás udupú.

Cudzinci chodia za tebou aj na Slovensko. Litovčanov si fotil napríklad na Chopku…

Pre pár rokmi ma skontaktoval milý pár z Pobaltia, konkrétne z Litvy. V minulosti boli na Slovensku na Chopku a do tejto scenérie sa zamilovali. Vtedy si povedali, že keď raz budú mať svadbu, tak to bude na tomto úžasnom mieste. Z Demänovskej doliny sme vyšli na Chopok, ale počasie nám neprialo. Podobný scenár ako v Južnej Afrike. Bolo zamračené a takmer celý deň pršalo.

Vždy si vravím, že v tom zlom musím nájsť aj niečo dobré. Celé fotenie aj svadba boli netradičné najmä kvôli šatám nevesty. Prvýkrát som fotil nevestu, ktorá mala inú farbu svadobných šiat ako bielu, a to rovno čiernu. Mne sa tento výber veľmi páčil a som rád, že sú na svete ľudia, ktorí sa neboja experimentovať a svadbu si naplánujú tak, ako ju chcú oni, nie rodičia.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Peter David (@p.davidphoto)

Fotil si niekedy svadbu homosexuálov?

Zatiaľ nie. Myslím, že potrvá dlho, kým budú na Slovensku povolené svadby homosexuálov.

A čo tak napríklad staršie páry?

Na zaoceánskych lodiach som fotil rôzne medzinárodné páry. Brali sa aj po šesťdesiatke. Raz som však fotil anglický pár,  ktorý si obnovoval svoj sľub po mnohých rokoch. On mal už okolo 76 rokov. Pamätám si, že keď som mu dával balík s fotkami tak mi povedal, že jemu fotky netreba, lebo onedlho zomrie.

Stalo sa ti niekedy, že si sa pri fotení svadby rozplakal?

Zažil som mnoho krásnych a emotívnych momentov, ale ešte som neplakal. To by mal skôr ženích a nevesta.

Precestoval si viac ako 45 krajín. Čo je Slovensku podľa teba úplné tabu?

Napríklad spomínané svadby homosexuálov a obnovovanie sľubu. To u nás nemáme a dlho to ani nebude.

Ktorá fotka je pre teba najemotívnejšia?

Pred troma rokmi mi jedna nevesta povedala, že túži po fotke s prababičkou, ale tá sa svadby nemôže zúčastniť, pretože je odkázaná už len ležať na posteli. Napadlo mi urobiť fotografiu, ako nevesta prababke bozkáva ruku a tým gestom jej tak dáva úctu a poďakovanie za všetko, čo pre ňu v živote urobila.

Je to veľmi krásny a pokorný okamih, ako aj v dnešnej dobe dokážeme milovať a nezabúdať na svojich najbližších. Získal som za ňu striebro v medzinárodnej súťaži v kategórii fotožurnalistika. Fotenie pre mňa nie je len o cvakaní. Je toho veľmi veľa, kým vznikne nejaká fotografia, ktorá má príbeh a dušu.

zdroj: Peter Dávid

Spomenieš si aj na bizarnú príhodu, ktorá sa ti počas fotenia stala?

V Londýne sa nastávajúcemu nechcelo ísť na fotenie až tak veľmi, že sme na neho s nevestou čakali, kým dopozerá futbal. Keď sa nám nakoniec podarilo vytiahnuť ho spred televízora, v najbližšom bare po pár drinkoch zistil, že fotenie je celkom zábavné…

Spomínam si na to, že jeden ženích celý obrad vyzeral naštvane. Keď som sa ho po obrade pýtal, čo sa deje, povedal, že ho strašne hneval kývajúci sa stolík, do ktorého farárka počas obradu neúmyselne búchala. Celý obrad premýšľal, čím ten stolík nenápadne podloží, aby sa prestal kývať.

Na ktorom mieste si túžil fotiť snúbencov? Splnilo sa ti to?

Jednu z mojich najobľúbenejších fotiek som vytvoril v kostole Najsvätejšej Trojice v Košiciach. Vždy, keď som tam bol na obrade, tak som si predstavoval, ako by som tu niekedy nafotil svadobné portréty. Tento kostol ma neskutočne fascinuje. Keď som sa s jedným párom rozprával, kde by sme nafotili ich svadobné portréty, navrhol som im toto miesto. Takže o tom ani nevedia, ale splnili mi môj sen…

zdroj: Peter Dávid

Si niekoľkonásobne ocenený ako najlepší svadobný fotograf na Slovensku. V decembri si vyhral druhé miesto v najprestížnejšej medzinárodnej súťaži na svete Cosmos Awards. Aký to bol pocit získať ocenenie vo svetovej konkurencii?

Pyšný som na všetky ocenenia, pretože viem, koľko práce, času a námahy ma to stálo. Podarilo sa mi takisto vyhrať tretie miesto v roku 2019 v súťaži Photo Wedding Stories v Aténach v kategórii fotožurnalistika. V Amerike na súťaži Wedding & Portrait Photography International som získal päť strieborných cien. Ďalšia úžasná výhra bola v Európskej súťaži fotografov WPE, kde som vyhral jedenkrát striebro a dvakrát bronz.

To, že minulý rok v decembri som získal  druhé miesto v jednej z top súťaží na svete, bolo pre mňa niečo úžasné. Pred pár rokmi som sa vždy obával poslať svoju prácu do takejto súťaže. Konkurencia je tam obrovská a súťaží tam mnoho fantastických fotografov.

Vyhrávaš jednu cenu za druhou. V čom sa však podľa teba najviac líšiš od ostatných?

Snažím sa vytvárať príbeh už pri fotení. A hlavne sa snažím pracovať so svetlom. Mám rád farby. Moje fotografie sú farebné a milujem, keď má fotografia kontrast. V neposlednom rade sa vždy snažím, aby bol pár na fotografii viditeľný, až potom pozadie.

Máš aj najobľúbenejšiu fotografiu, alebo je ťažké si  spomedzi takého množstva vybrať?

Mám ich viac, ale tento rok sa mi podarila krásna momentka, kde ženích bol Angličan a príhovor rozprával po slovensky. Išli sme sa všetci od smiechu popukať. Bola tam veľká emócia.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Peter David (@p.davidphoto)

Fotil si aj známe mená?

Keď som bol v Amerike a pracoval som pre jednu spoločnosť, mali sme rôznych klientov. Fotil som  napríklad bubeníka Blink 182 – Travis Barkera s rodinou.

Nefotíš len svadby, ale rôzne eventy, koncerty… Cestuješ za nimi po celom svete?

Áno. Týchto akcií bolo viac. Napríklad Flamengo show v Barcelone, v Petrohrade zas najznámejšie divadlo baletu, na Reyjkjavíku zas múzeum námorníctva, kde som prvýkrát ochutnal surové mäso zo žraloka. Na Islande je toto pochúťka a mne bolo zle celý deň. Orchester v jaskyni na Gibraltári bolo niečo úžasné. V Cannes zase spomínaná americká spoločnosť prenajala zámok, ktorý slúži pre umelcov a mali sme tam rôzne umelecké vystúpenia.

Sú veci, ktoré by si nikdy nechcel fotografovať?

Prvé sväté prijímanie alebo štátnice. Toto by ma nebavilo.

Myslíš, že dnes stačí iPhone na to, aby sme urobili kvalitné fotografie?

Dnešné mobily poskytujú pre nenáročného užívateľa kvalitu, ktorá stačí na základné použitie. Myslím tým prezentáciu na sociálnych sieťach, alebo si len tak nacvakať dovolenku. Pokiaľ potrebuješ nafotiť svadbu, športové podujatie, ľudí ktorí sú v pohybe a je tam akcia a si v priestore, kde svetlo nie je poriadne, jednoznačne potrebuješ profi techniku.

Telefón má len maličkú optiku. Veľa ľudí využíva  rôzne softvérové vychytávky, vďaka ktorým fotky vyzerajú lákavo. Keď však ich vytlačíš do väčšieho formátu, hneď by si videla ten rozdiel medzi povedzme iPhonom a  profi technikou. iPhone je robený pre masy ľudí, aby ho mohli používať na bežné veci.

Predpokladám, že koronavírus ovplyvnil aj tvoju prácu.

Môj sektor dostal najviac na hubu. Minulý rok nás odstavili úplne. Nepomohlo to ničomu, pretože čísla, odkedy sa zrušili svadby, boli stále vyššie. Mal som však viac času pre seba. A venoval sa foteniu prírody. Bol som aj v Slovinsku fotiť voľne žijúce medvede.

Článok bol pôvodne vydaný 9. februára 2021.