SLOVENSKÁ ŠTÚDIA: Plošné testovanie má zmysel, ale efekt je prchavý. Kazíme to svojím správaním

Martin Kahanec je ekonóm, ktorý sa zaoberá predovšetkým trhom práce. Pred nedávnom však vydal, spolu so svojimi kolegami, Lukášom Lafférsom a Bernhardom Schmidpeterom štúdiu o vplyve celoplošného antigénového testovania. 

Predtým ako sa začalo celé Slovensko celoplošne testovať, boli nariadené opatrenia pre zníženie šírenia covidu-19. Zavreté školy, bary, reštaurácie, služby, či obchodné centrá, s menšími opätovnými otvoreniami, nenavštevujeme cca od začiatku októbra, až do dnešného dňa. 

Slovensko bolo prvou krajinou na svete, ktorá spustila celoplošné, teda masové testovanie antigénovými testami. S obyvateľmi 5,5 milióna sa vo veku 10-65 rokov zúčastnilo 80 % populácie v prvom kole celoplošného testovania. Napriek tomu, že bolo testovanie dobrovoľné, bez certifikátu s negatívnym výsledkom sa nemohlo chodiť ani do práce. 

Druhé kolo celoplošného testovania nastalo v novembri, ktoré ukázalo sedem pozitívnych výsledkov na 1000 testov. „Považujeme druhé kolo testovania za experiment, pričom niektoré okresy sú „liečené“ a iné „neošetrené,“ tvrdia autori v štúdii.

Účasť rôznych okresov na hromadnom testovaní AG testami a výsledky z prvého testovania:

zdroj: celski.sk

Ako prvé bolo testované severné Slovensko, ktoré je označené sivou farbou (pilotné testovanie). Ostatné okresy boli testované s týždenným rozdielom a výsledky na pravom obrázku ukazujú, že najviac pozitívne testovaných bolo práve v okresoch, ktoré boli ako prvé testované. 

Epidemiologická situácia na Slovensku pred a po dvoch kolách celoplošného testovania:

Môžeme pozorovať nárast pozitívnych výsledkov testovaných antigénovými testami, naopak PCR testy s pozitívnymi výsledkami klesli. 

Efekt celoplošného testovania 

Autori sa vyjadrujú vo svojej štúdii, že je veľmi náročné odhadnúť účinok celoplošného testovania. Nie je vraj možné oddeliť účinok ostatných opatrení, ako je napríklad zatvorenie škôl či určitá forma lockdownu.

zdroj: celski.sk

Na grafe môžeme pozorovať rozdiely vo výsledkoch. Tyrkysová farba znázorňuje občanov, ktorí sa v druhej vlne testovania neboli testovať. Červená farba znázorňuje občanov, ktorí boli testovaní v druhom kole. 

Okresy s veľmi vysokou prevalenciou infekcie sa zlepšili viac ako okresy s nízkou prevalenciou. Miera infekcie je 0,7 %. Výsledky z prvého kola sú približne rovnaké. 

Regresia

V štúdií skúmajú aj regresiu, teda ústup šírenia covidu-19. 

zdroj: celski.sk

Čierna čiara na grafe označuje regresný koeficient (ústup), červená farba znázorňuje opäť občanov, ktorí boli testovaní v druhom kole, tyrkysová farba znázorňuje občanov, ktorí testovaní neboli.

Tieto zistenia podľa Kahanca naznačujú, že celoplošné testovanie antigénovými testami neovplyvňujú rýchlosť šírenia choroby dlhšie než tri týždne. Je však prirodzené, že v čase pandémie prichádza aj jemná forma útlmu.  

Nedodržiavanie opatrení znižuje účinok testovania

V štúdii odhadujú výsledky z druhého kola, ktoré však bolo podmienené tým prvým, pretože bolo izolovaných oveľa viac infekcií počas prvého kola testovania. Účinnosť prvého kola mohla byť ešte vyššia ako odhadovali. 

Treba zdôrazniť, že týždeň po každom masovom testovaní s antigénmi, občania, ktorí sa nezúčastnili testovania, mali povinnú karanténu. V štúdii zdôrazňujú, že použili jednoduchú špecifikáciu, ktorá umožňovala robiť hrubé porovnania. 

Existujú rôzne vysvetlenia, prečo sa účinok testovania antigénovými testami začal pomaly vytrácať približne po 15 dňoch. Vysvetľujú, že vzhľadom na nedostatok spoľahlivých vzorov mobility na okresnej úrovni nemáme žiadne vysvetlenia založené na údajoch. 

Domnievajú sa, že rozdielne zmeny správania a nedodržiavanie prísnych opatrení by mohli potenciálne vysvetliť časť zníženia účinku. Úroveň štatistickej neistoty je však veľmi vysoká.