Vladimíra volajú v rodnej obci baleťák, lebo miluje tanec. Dnes šije kostýmy pre celý divadelný svet
- Zakladateľ Vladimír Snížek šéfuje spoločnosti, ktorá šije pre kultúrny svet
- Začal najskôr tancom. Jeho tanečné kroky pokračovali v Rakúsku, kde pôsobil viac než desať rokov
- Napokon svoj život zasvätil kultúre
- Zakladateľ Vladimír Snížek šéfuje spoločnosti, ktorá šije pre kultúrny svet
- Začal najskôr tancom. Jeho tanečné kroky pokračovali v Rakúsku, kde pôsobil viac než desať rokov
- Napokon svoj život zasvätil kultúre
Napriek tomu, že je Slovensko celkom konzervatívne, sa Vladimír Snížek nestretáva s otázkami typu, prečo muž tancuje. Tvrdí však, že je bežné, keď ľudia používajú prezývky spojené s prácou. „V malej obci, kde s rodinou žijeme, mi napríklad miestni ľudia vravia „baleťák“. Nehnevám sa, práve naopak, pokladám to za celkom šikovný spôsob, ako ma môžu identifikovať aj ľudia, s ktorými sa osobne príliš nepoznám. Som tu totiž jediný s takouto prezývkou,“ hovorí.
Počiatky tanca
Vladimír začal s tancom od detstva v malom tanečnom súbore. V desiatich rokoch odišiel študovať na tanečné konzervatórium v Prahe. Po absolvovaní tanečného konzervatória, získal niekoľkoročné angažmán v bratislavskom SND.
Jeho tanečné kroky pokračovali v Rakúsku, kde pôsobil viac než desať rokov. Tancoval na doskách Viedenskej štátnej opery a Volksoper Wien. Po 8 rokoch sa stal z tanečníka pedagóg a asistent šéfa baletu v Stadttheater Baden bei Wien.
Rodina a priatelia ho vždy podporovali. „V žiadnej etape svojho života som nepocítil neistotu okolia ohľadom správnosti voľby mojej profesijnej dráhy, naopak, moja rodina a priatelia ma vždy podporovali. Musím však povedať, že okolie moju kariéru tanečníka nevnímalo ako niečo mimoriadne, stavali sa k tejto profesii ako k akejkoľvek inej,“ dodáva Vladimír.
Slovenskí tanečníci väčšinou odídu do zahraničia
Slovensko má mnoho výborných tanečníkov. Mnohých Vladimír pozná osobne. Väčšina tanečníkov, ktorí majú talent odchádza do zahraničia. Tam získajú väčší úspech ako na Slovensku.
„Je to logické, pretože sú konfrontovaní s obrovskou konkurenciou a kvalitou, pracujú pod vedením výborných choreografov a pedagógov. Jednoducho čelia väčším výzvam a nárokom, než by na nich čakali doma. Týchto ľudí, hoci dosiahnu v zahraničí veľký úspech a úctu, u nás doma často nikto nepozná. Smutné je, že občas sa o nich nevie ani v odborných kruhoch,“ tvrdí Vladimír.
Tanečná šou ako popularizácia tanca?
Už veľmi dávno bol tanec prenesený do televíznych obrazoviek, formou súťaží, či rôznych zábavných relácií. Diváci majú radi kvalitné zábavné programy. No, nemusí to pôsobiť na profesionálnych tanečníkov pozitívne.
Vladimír tvrdí, že tanečné šou, ktoré sú odvysielané väčšinou v televízií nesleduje. Nehodnotí ich však negatívne. „Takéto komerčné produkcie sú v úplnom poriadku, majú svoje miesto a svojho diváka. Ich úlohou je zábava a rozptýlenie, čo je v poriadku. Nehľadal by som a ani neočakával od nich umenie a ani osvetu. Myslím si, že to nie je ich úlohou a ani obchodným zadaním.“
Krajčírska dielňa
Povolanie profesionálneho tanečníka nesúviselo k založeniu krajčírskej dielne. Od detstva sa Vladimír venoval mnohým aktivitám aj popri tancovaniu v divadle, dokonca aj tým technickejším. Venoval sa aj výučbe informatiky v Bratislave na Základnej škole.
„Výroba odevov a rekvizít je v skutočnosti tiež technická záležitosť. Modelovanie, konštrukcie strihov, riadenie dielne si vyžadujú skôr technicky a racionálne orientované myslenie.“
Začiatkom krajčírskej dielne pomáhalo veľa blízkych Vladimírových priateľov najmä po odbornej stránke. Tvrdí, že predstava ľudí jednej krajčírky pri šijacom stole je veľkým omylom.
V tíme sa nachádza šesť ľudí, ale samotný výrobný tím závisí od veľkosti a a charakteru zákaziek. Vladimír sa venuje stratégií, stará sa o kontakty, má na starosti technické záležitosti a riadenie prevádzky.
„Aby ste boli schopní vytvoriť kostým, potrebujete kreatívneho dizajnéra, ďalej konštruktéra strihu, modelára a tiež človeka, ktorý sa orientuje v materiáloch. Samotná krajčírska výroba je až na záver procesu. Ale pozor, väčšina šičiek ovláda len obmedzený počet krajčírskych operácií a nedokáže obsluhovať rôznorodé stroje. My pre našu výrobu potrebujeme, aby naše krajčírky boli komplexné osobnosti a mali široký odborný záber. Z tohto je zrejmé, že výrobu majú v našej dielni na starosti ľudia s potrebným vzdelaním a praxou.“
Krajčírska dielňa Best4stage funguje od roku 2011. Výrobná prevádzka sa nachádza v Trenčianskych Miticiach, ktorá má históriu odevného a textilného priemyslu. Momentálne pripravujú do prevádzky druhý výrobný priestor, ktorý sa bude nachádzať na Záhorí.
Konkurencia ich nezaujíma
Čo sa týka výroby kostýmov a celkovo krajčírskych dielní, ktoré sa venujú veľkej výrobe, podľa Vladimíra máme na Slovensku mnoho kvalitných výrobcov. Konkurencia ich nezaujíma a nevenujú jej pozornosť. Ich víziou je totiž napredovať s vývojom a modernými technológiami.
Dielňa je vybavená najmodernejšími strojmi, ktoré vedia vyrobiť takmer každú krajčírsku požiadavku od klienta.
„Okrem krajčírskej a žehliacej techniky pracujeme s 3D tlačiarňami, máme CNC rezacie stroje, tepelné lisy, pásové píly, stroje na vyšívanie, robíme potlače, airbrush a pod. Divadelné produkcie nepotrebujú len ušitie kostýmov. Moderné divadlo potrebuje aj rôzne funkčné rekvizity, inteligentné kostýmy s riadeným svetlom, rôzne telesné a nadrozmerné konštrukcie, výpravné ozdoby hláv, javiskovú obuv a podobne. Majú na dodávateľa komplexné požiadavky a my ich vieme zastrešiť,“ dodáva Vladimír.
Výroba jedného kostýmu môže vyžadovať aj 200 hodín práce
Proces výroby je zložitý. Prvým krokom je požiadavka od klienta teda zadanie, ktoré je vo forme ideovej skice kostýmu. Následným krokom je stretnutie s kostýmovým výtvarníkom, režisérom a choreografom. Každý klient má veľmi detailné požiadavky, ktoré sú dôležitými informáciami, aké parametre má kostým spĺňať. Ďalším krokom je meranie účinkujúcich, teda miery, podľa ktorých vyrábajú prototypy.
Nasleduje tzv. kostýmová skúška, po ktorej sa dohodnú s choreografmi a režisérmi, či kostýmy spĺňajú svoju úlohu a posledným krokom je výroba. Dĺžka jedného kostýmu môže byť veľmi dlhá. „Pracovali sme aj na kostýme, ktorý si vyžadoval vyše 200 hodín práce,“ hovorí.
Kostýmy nie sú určené len pre divadlá
Vladimír tvrdí, že kostýmy sú veľmi žiadané a ich využívanie nie je určené len pre divadlá, dokonca vedia byť veľmi dobrým marketingovým nástrojom. Best4stage vyrába kostýmy pre medzinárodné podujatia s veľkou výpravou, artistami a tzv. show kostýmami.
Avšak šijú aj to, čo má aktuálne dopyt. Napr. rúška, ktorých vyrobili viac ako 100-tisíc. Okrem kusovej a zákazkovej formy výroby, vyrábajú aj sériovo. Spolupracujú s ŠK Slovan, pre ktorý vyrábajú autentické repliky historických futbalových dresov.
Za desať rokov celkovo vyrobili tisíce kusov kostýmov.
Zahraničie
Medzi klientov zo zahraničia patrí Japonsko až po Severnú Ameriku. „Veľké divadelné scény, s ktorými sme mali česť spolupracovať, svoje inscenácie zveria len tým najlepším. Nemyslím si však, že bežnému čitateľovi tieto mená niečo povedia, pretože sa jedná o divadelných režisérov zo zahraničia. Pravdupovediac, aj na Slovensku máme prestížnych tvorcov, no len málokto ich pozná po mene.“
„Pre nás je však dôležitejšia spolupráca s kostýmovým výtvarníkom. Tu by som určite rád uviedol aspoň dve mená. Pán Christof Cremer a pani Karin Fritz, s ktorými sme spolupracovali na výrobe kostýmov pre dve inscenácie operetnej scény v Seefestspiele Mörbisch. V najmä nemecky hovoriacich krajinách sú obaja veľké osobnosti a pre nás bola spolupráca s nimi obrovskou inšpiráciou,“ hovorí Vladimír.
Keďže kostýmy vyrábajú väčšinou pre zahraničných klientov, zabezpečujú aj transport kostýmov, ktoré sa nemôžu poškodiť, takže vytvoria obal pre každý kostým, aby sa bezpečne presunul a následne skladoval.
Skupina artistov z Rakúska ich prednedávnom oslovila s kreatívnym nápadom. Jedná sa o lipicanské kone v životnej veľkosti, ktoré budú počas vystúpenia ovládať a predvádzať.
„Aktuálne pracujeme na veľmi dômyselnej konštrukcii, ktorá musí spĺňať niekoľko technických parametrov a zároveň musí ísť o autentickú repliku koní.“
Koronakríza a kultúra
Už v uplynulom roku od marca dostali divadlá a celkovo kultúra stopku. Po ročnej pauze stále nemôžu byť otvorené.
Vladimír opisuje, že pokiaľ by čakali na zázrak, krajčírska dielňa by už zjavne neexistovala. Našli však spôsob, ako sa nenechať zraziť na kolená. Vymysleli projekt coworkingového priestoru pre krajčírov pod názvom Krajčovina. Je to pomoc pre malé krajčírky, ktoré sú väčšinou živnostníčky.
„Naše výrobné kapacity aktuálne využívajú viaceré slovenské odevné značky, pre ktoré šijeme a fungujeme ako komplexný dodávateľ. Na trhu je tiež množstvo šikovných ľudí s kreatívnymi nápadmi, vznikajú nové značky a e-shopy, ktoré sa na nás obracajú so žiadosťou vytvoriť strihy pre ich kolekcie oblečenia a zastrešiť výrobu, z čoho máme veľkú radosť. Keď sa jedného dňa pandemické obmedzenia skončia, nájdu u nás krajčírky otvorené dvere a budú si môcť vyskúšať prácu na profesionálnych strojoch.“
V rámci možností, ktoré na Slovensku boli ,o štátnu pomoc zažiadali. Jej čerpanie však dopady krízy pre nich nerieši. Sú zvyknutí starať sa o seba sami a tvrdo pracovať.
„Nie je to jednoduché, to nepopieram, no pracujeme ďalej a snažíme sa vydržať. Samozrejme, vidíme okolo seba, ako kríza otriasla mnohými podnikmi a v textilnej a odevnej výrobe je dnes situácia veľmi smutná. Bola by to však nekonečná škoda, ak by krajčírske remeslo, ktoré má u nás tak dlhú tradíciu, zo Slovenska v dôsledku krízy vymizlo,“ dodáva Vladimír.
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska