Z chudobnej farmy až do vesmíru. Fascinujúci príbeh „Gagarina v sukni“, matka sa o jej misii dozvedela z médií

Bola prvou ženou vo vesmíre a jedinou, ktorá sa vydala na sólovú vesmírnu misiu. Dnes sa ako 83-ročná pýši čestnou hodnosťou generálmajora letectva, ktorý získala ako prvá žena v Rusku.  V Londýne ju zas v roku 2000 titulovali za Ženu storočia. 

„Keď si hore, túžiš po Zemi ako po svojej kolíske. Keď sa vrátiš, chceš len zísť a objať to,“ vyjadrila sa pre Guardian.

Zo dna ku hviezdam

Valentína Tereškovová po celé desaťročia predstavovala pre Rusko verziu sovietskeho sna, narodenú v chudobe a vyrastajúcu počas desaťročia, ktoré utváralo národnú identitu.

Tereškovová sa narodila 6. marca 1937 na farme asi 250 kilometrov severovýchodne od Moskvy. V tom čase boli na vrchole brutálne čistky Stalina. Jej otec, traktorista, zomrel o dva roky neskôr v krátkej ruskej vojne s Fínskom.

Jej ovdovená matka pracovala ako krajčírka. Tereškovová odišla zo školy už ako 16 – ročná a pracovala v továrni na výrobu pneumatík, tu si však veľmi zamilovala stroje, ktoré ju nesmierne fascinovali. Od roku 1955 zas pracovala ako tkáčka v textilnom kombináte v Jaroslavli.

zdroj: Facebook/Astronómia v Nitre

Spočiatku si neverila

Keď mala len 22 rokov, dozvedela sa o parašutistickej škole v regióne, kde žila. „Veľmi som neverila svojim schopnostiam, vyzeralo to, že tento šport si vyžaduje veľkú odvahu,“ napísala vo svojej spomienke Hviezdy volajú.

V roku 1959 ju čakal veľký deň, urobila svoj prvý skok padákom. Jej matka ju však pred ním prísne varovala: „Ak havaruješ, nechoď ani domov!“

O rok nato už bola prijatá do oddielu kozmonautov, a tam sa začala hviezdna raketová kariéra. Počas štúdia urobila viac ako 200 zoskokov na pevninu a do rieky Volga. „Naučila som sa čakať čo najdlhšie pred potiahnutím za šnúru, len aby som cítila vzduch, išlo 40 sekúnd až 50 sekúnd,“ povedala pre Guardian o desaťročia neskôr.

https://www.startitup.sk/diktator-ktory-sa-krmil-nepriatelmi-a-to-doslova-z-vlady-hitlera-afriky-dodnes-beha-mraz-po-chrbte/

Vždy o krok vpred ako Američania

V roku 1961 sa Jurij Gagarin stal prvou osobou vo vesmíre, ktorá sa viezla na palube lode Vostok 1. Po Gagarinovi sovietski úradníci chceli vyslať do vesmíru ženu skôr, ako to stihnú Američania, rovnako, ako poslali prvý satelit, zviera a človeka.

zdroj: Facebook/Astronómia v Nitre

V najlepšej pätici

Podľa knihy Into That Silent Sea, históriu vesmírnych letov tvorili sovietski vojenskí byrokrati, ktorí našli Tereškovovej meno na dlhých zoznamoch členov parašutistického klubu. 

Vláda tiež potrebovala kandidátov, aby sa zmestili do ideologického návrhu zákona ako komunisti, ktorí nosia karty alebo prinajmenšom členovia straníckeho mládežníckeho klubu Komsomol. Tereškovová so svojím robotníckym vzdelaním mala lístok Komsomol.

Bola teda pozvaná do Moskvy na pohovory a skúšky pod zámienkou vstupu do národnej padákovej služby. V konečnom výbere sa o miesto prvej ženy smerujúcej do kozmu stretla s dvoma ďalšími uchádzačkami Valentínou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju pravdepodobne favorizoval aj jej robotnícky pôvod. O jej nominácii definitívne rozhodol vtedajší šéf Kremľa Nikita Sergejevič Chruščov.

zdroj: Facebook/Astronómia v Nitre

Gagarin nahodil sukňu

Všetky dostali základný letový výcvik a do roku 1962 boli uvedené do funkcie juniorských poručníčok v sovietskom letectve. Vďaka náročnému tréningu v tepelnej komore, centrifúge a izolačnej komore „kabíny ticha“ sa Tereškovová spojila so svojimi trénermi a Gagarinom, ktorý ocenil jej silu, energiu a vôľu.

Nakoniec zvíťazili predsudky doby a propaganda. Generál zodpovedný za výber kozmonauta považoval Tereškovovú za kompetentnú a charizmatickú, zaslúžila si aj prezývku „Gagarin v sukni“.

Sólová vesmírna misia

Tereškovová vystrelila 16. júna 1963, a neskôr do svojich pamätí napísala, že „raketa sa triasla ako tenký strom pod vetrom a rachotila ako hrom.“

Prvú sovietsku kozmonautku vyniesla na obežnú dráhu Zeme raketa Vostok. Let vtedy 26-ročnej Tereškovovej do vesmíru neprebiehal celkom hladko. Už jeho začiatok preložili kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri.

Okrem toho Tereškovovú trápila kozmická nemoc a únava. Pobyt v bezváhovom stave znášala veľmi zle. Stavy nevoľnosti boli u nej natoľko vážne, že musela vypustiť všetky naplánované testy a pozemné riadiace stredisko dokonca uvažovalo o predčasnom ukončení letu. Na palube, v malom stiesnenom priestore vraj zaspávala, čo neskôr odborníci pripisovali psychickému stresu.

https://www.youtube.com/watch?v=YYR7z90Ut4I

„Chcela by som ísť domov, stiahnite ma na pristátie!“ Žena s volacím heslom Čajka, ktorú dnes obdivuje celý svet, nervovala celé riadiace stredisko.

Misia však po 48 obletoch Zemegule dopadla úspešne. Podobne ako prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin, sa aj ona sa pri pristátí katapultovala. Na Zemi pristála 19. júna 1963. Tereškovová počas skoku z kabíny vo výške siedmich kilometrov urobila začiatočníčku chybu, zabudla zakloniť hlavu, a tak si to odniesla jej tvár, ktorú pokryla silná podliatina a modrina na čele. 

Po návrate z kozmu Tereškovová získala titul Hrdina Sovietskeho zväzu, povýšili ju do hodnosti kapitána a vymenovali do vysokej straníckej funkcie.

https://www.startitup.sk/krvavy-pribeh-statu-zalozeneho-otrokmi-ktori-tu-vsetkych-zotrocili-dnes-ho-vedie-znamy-futbalista/

Moja dcéra to nemôže byť

Titulky v novinách: „prvá žena vo vesmíre“ boli prvé, z ktorých sa Tereškovovej matka dopočula o poslaní svojej dcéry. V rozhovore jej matka na túto správu reagovala slovami: „Nie, moja dcéra len skáče na padáku. Nemohla byť na palube tejto vesmírnej lode!“

Po Tereškovovej úspechu americkí predstavitelia, takmer všetci muži, stratili záujem o dosiahnutie ruského míľnika. Americká pilotka Jerrie Cobb, nadšená praktikantka NASA, ​​sa v 50. rokoch usilovne zasadzovala za to, aby USA porazili Sovietov a poslali ženu do vesmíru.

Úradníci NASA však odmietli jej prosby a jeden jej povedal, že agentúra sa nezúčastňovala „propagandistických kúskov“.

zdroj: Facebook/Astronómia v nitre

Reklamný ťah?

V júni 1963, v rovnakom mesiaci letu Tereškovovej, NASA navrhla štyri kandidátky na astronautky, no nikto sa nedostal do ďalšieho kola hodnotení. 

Betty Friedan, feministická vedkyňa, ktorá v roku 1963 vydala knihu The Feminine Mystique (Americká ženská mystika), napísala, že vyslanie ženy do vesmíru „sa zdá byť reklamným ťahom. Nie som za to, aby sa ženy využívali ako reklamné kúsky.“

Ani jedna krajina neposlala do vesmíru druhú ženu až do roku 1982, keď pilotka Svetlana Savitsakaya odišla na vesmírnu stanicu ZSSR. Dokonca aj na obežnej dráhe čelila príležitostnému sexizmu, podľa ruských novín, ktoré citovali mužského kozmonauta, ktorý ju pozdravil: „Máme pre vás pripravenú zásteru, Sveta.“

Hrdinka Sovietskeho zväzu na Slovensku

Písal sa 19. august 1963 a hlavné mesto Slovenska privítalo prvú kozmonautku sveta Valentínu Tereškovovú. Zhromaždenia na jej počesť sa zúčastnila desiatka ľudí. 

Išlo o jej prvú zahraničnú cestu a Bratislavou ju sprevádzal samotný Alexander Dubček. Dostala vyznamenanie Hrdina socialistickej práce a stala sa čestnou občiankou Bratislavy.

zdroj: Facebook/Bratislava a jej premeny

Dieťa vesmíru

Tri mesiace po návrate zo svojej kozmickej misie sa Tereškovová priamo v Kremli za prítomnosti Chruščova vydala za sovietskeho kozmonauta Andrijana Nikolajeva. Ten v roku 1962 pilotoval kozmickú loď Vostok 3 a v roku 1970 velil kozmickej lodi Sojuz 9.

O rok neskôr, v roku 1964, sa im narodila dcéra Jelena. Stala sa tak prvým dieťaťom, ktorého obaja rodičia boli vo vesmíre. Ďalší let do vesmíru však už Tereškovová neabsolvovala.

zdroj: reflex.cz

Odchod do dôchodku na príkaz vlády

Tereškovová a Gagarin si zostali blízki, a keď v roku 1968 zomrel, bola jedným zo štyroch čestných nositeľov jeho popola. Krátko nato odišla do dôchodku, pravdepodobne na príkaz sovietskej vlády, ktorú zastupovala v mnohých rolách určených na podporu žien v prírodných a diplomatických vedách v zahraničí.

Pokus o návrat do kozmického programu sa jej nepodarilo uskutočniť ani v roku 1978, pretože USA a Rusko začali nové kolo súťaží. V procese sa Tereškovová stretla so svojím budúcim druhým manželom, keďže sa v roku 1982 rozviedla s Nikoalevom.

Po rozpade ZSSR sa Tereškovová postupne vrátila do verejného života a začiatkom roka 2000 zvíťazila vo voľbách do ruskej Dumy. V 76 rokoch povedala, že rada pôjde na jednosmernú misiu na Mars.

Aj v dôchodku zostáva konzervatívnou zákonodarkyňou v Dume a obhajkyňou agendy prezidenta Vladimira Putina.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti