Depresia, úzkosť, skúšky. Lockdown ničí duševné zdravie slovenských študentov, prestávajú zvládať školu

23. februára 2021 o 20:51

Pandémia koronavírusu nemá fatálny dopad na fyzické zdravie ľudí, ale aj to psychické
Dlhotrvajúci lockdown a sociálna izolácia spôsobila, že vysokoškoláci trpia depresiami a úzkosťami niekoľkonásobne viac ako po minulé roky
Potvrdzujú to zahraničné aj domáce štúdie a pre Startitup aj samotní študenti

Unsplash/Christian Erfurt,Pexels/ Yan Krukov

Pandémia koronavírusu nemá fatálny dopad na fyzické zdravie ľudí, ale aj to psychické
Dlhotrvajúci lockdown a sociálna izolácia spôsobila, že vysokoškoláci trpia depresiami a úzkosťami niekoľkonásobne viac ako po minulé roky
Potvrdzujú to zahraničné aj domáce štúdie a pre Startitup aj samotní študenti

Duševné zdravie sa vplyvom pandémie u populácie výrazne zhoršuje. Samostatnou kategóriou sú vysokoškoláci, ktorých opatrenia proti Covid-19 odstrihli od sociálnych kontaktov a presunuli z prednáškových miestností do izieb. Mnohí to zvládajú naozaj ťažko, ako ukazujú najnovšie výskumy.

Jeden z nich sa uskutočnil na Bostonskej univerzite v USA, kde vedci sledovali 33 000 študentov. Odhalili, že u mnohých sa výrazne zvýšili depresívne stavy, úzkosti ale aj miera stresu.

Cítiš zmenu psychickej pohody aj na sebe?

Ani nie, som úplne v pohode

Cítim sa smutne a osamelo, ale vydržím to a poradím si

Áno a už som musel/a vyhľadať aj odbornú pomoc

Nie za všetko môže pandémia

„Polovica študentov na jeseň 2020 mala pozitívny skríning na depresiu alebo úzkosť,“ hovorí Sarah Ketchen Lipson, výskumná pracovníčka pre duševné zdravie z Bostonskej univerzity a spoluautorka štúdie zverejnenej 11. februára 2021.

Až 83 percent študentov uviedlo, že ich duševné zdravie malo za posledný mesiac negatívny vplyv na ich študijné výsledky. Dve tretiny študentov zase bojujú so samotou a pocitom izolácie.

Druhá vlna = úzkosti, depresia či samovražda. Daj si pozor, izolácia ťa môže vnútorne zničiť

Na duševnom zdraví študentov sa okrem pandémie podpisuje aj vplyv sociálnych sietí a zmena spoločenských hodnôt. To autori štúdie vysvetľujú ako prechod od vnútornej motivácie, čiže byť dobrým členom komunity a rodiny, na motiváciu z vonkajšej strany, čo znamená mať úspešnú kariéru, viac peňazí či dokonca sledovateľov na sociálnych sieťach.

Autori štúdie tiež odporúčajú vysokoškolským pedagógom, aby sa viac zaujímali o študentov ako jednotlivcov. Ak chýbajú na hodine, mali by sami prejaviť iniciatívu, nakontaktovať sa na študenta a zistiť, či sa cíti v poriadku a ako by sa mu dalo pomôcť.

zdroj: Pexels/Andrea Piacoquadio

Okrem toho tiež upozorňujú, že termíny na odovzdávanie úloh by mali stanoviť na 17:00 a nie na polnoc či 9.00 ráno. Študenti s nedostatkom znalostí o manažovaní času totiž odkladajú všetko na poslednú chvíľu, čo vedie k tomu, že za počítačom sedia do neskorých nočných hodín a majú problémy so spánkom.

Depresia trápi aj slovenských vysokoškolákov

Psychické zdravie študentov sa vplyvom pandémie koronavírusu výrazne zhoršilo aj na Slovensku. Vyplýva to z výskumu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý poukázal na približne dvojnásobný nárast depresie a úzkosti v porovnaní s rokom 2018. Výsledky v pondelok na tlačovej konferencii predstavil Michal Hajdúk z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK a Ján Pečeňák, prednosta Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK a UNB, informuje TASR.

zdroj: TASR/Dano Veselský

„Výsledky práce sú výrazným a silným signálom. Je to nárast počtu hlavne pri depresii a úzkosti. Na druhej strane si treba uvedomiť, že je to diagnostika cez internet, s človekom by si bolo treba sadnúť a posúdiť jeho stav,“ skonštatoval Pečeňák.

Poznamenal, že do úvahy treba brať fakt, že súčasný stav okolo pandémie sa môže predlžovať a môže pribudnúť viac ľudí, u ktorých to bude spúšťačom rôznych problémov. Pripomenul tiež, že vysokoškolské štúdium je veľmi často obdobím, kedy začínajú chronické psychické poruchy pretrvávajúce do dospelosti.

Univerzita Komenského plánuje študentom pomôcť

V rámci výskumu až 72 percent študentov uviedlo, že ich psychické zdravie sa v dôsledku pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. Pri pedagógoch je tento ukazovateľ oveľa nižší, mierne alebo výrazné zhoršenie pripustilo 52 percent učiteľov. Žiadnu zmenu nezaevidovalo 41 percent zamestnancov univerzity.

Pociťuješ počas pandémie COVID-19 úzkosť či depresie?

Áno, som spoločenský človek, zvládam to ťažko

Nie, zvládam to bez problémov

Nemám depresie, no táto situácia mi nerobí ani obzvlášť dobre

Prejavy depresie pociťuje 34,3 percenta študentov, prejavy úzkosti 20,1 percenta študentov a 16,5 percenta študentov malo súčasne zvýšenú mieru úzkosti i depresie. Na druhej strane zamestnanci uvádzali závažnejšiu depresívnu symptomatiku v deviatich percentách a výraznú úzkosť v troch percentách prípadov.

Tí, ktorí uviedli zvýšenú mieru depresie a úzkosti, prežívajú intenzívnejšie stres, menej často žiadajú o pomoc iných a majú aj problémy so spánkom. Sú tiež menej spokojní so zdravím či zvládaním školy a pociťujú nepohodu z výučby. Necítia možnosť spoľahnúť sa na blízkych a cítia sa osamelí.

Alkohol je cestou do záhuby. Toto sa deje v tvojom mozgu, keď si myslíš, že po poháriku ti je lepšie

Zistené údaje z výskumu hodnotí prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk ako vážnu situáciu, ktorej treba venovať význam. Univerzita plánuje napríklad otvoriť nové infocentrum, ktoré by malo ponúkať viaceré služby, vrátane psychologického poradenstva a poradenstva pre študentov so špecifickými potrebami. Do pozornosti dal aj online duchovné poradenstvo.