Guinnessové rekordy za rok 2024: Zapísali sa najdlhší jazyk či chlp, ale aj kuracia budova (PREHĽAD)
Fotoreportáž: Prešli sme hrebeň jedného z najkrajších pohorí Slovenska. Zima na horách sa končí
František Kekely- Prejdite sa s nami po vrcholoch jedného z najkrajších a najväčších pohorí našej krajiny
- Tip na najkrajšiu turistiku v národnom parku Malá Fatra
Travelers.sk/ František Kekely
- Prejdite sa s nami po vrcholoch jedného z najkrajších a najväčších pohorí našej krajiny
- Tip na najkrajšiu turistiku v národnom parku Malá Fatra
Kiná, reštaurácie, bary, fitnescentrá… Všetko je stále zavreté. Aspoň dvere do prírody ostali odomknuté, hoci nie tak úplne. Ak ideš mimo okres, ako kľúč potrebuješ čerstvý negatívny test alebo aspoň dôkaz, že už to máš „za sebou“.
Priam jarné, slnečné dni sme sa rozhodli využiť na možno poslednú zimnú turistiku. „Neviem, či tam ešte zajtra budeš mať nejaký sneh,“ píše nám kamarát, ktorý bol v Malej Fatre deň pred nami. Slnečné lúče dávajú bielej perine poriadne zabrať a nad Terchovou, rodiskom Juraja Jánošíka, je bielej farby na kopcoch menej a menej.
Na niektorých stranách, kde slnko cez kopce toľko nedočiahne, či na najvyšších vrcholkoch sa ešte slušná vrstva snehu stále zubami-nechtami drží a odmieta sa pustiť. Dôkazom toho sú aj skialpinisti, ktorých sme pravidelne stretávali. Bežných turistov bolo veľmi málo. Spočítali by sme ich na dvoch rukách. Na naše prekvapenie, sme ešte natrafili na splitboardistov. U nás ešte stále pomerne neznámy hybrid skialpových lyží a snowboardu.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Občas sme im závideli, keď nám cesta z jedného vrcholu trvala aj niekoľko desiatok minút a oni sa len s radosťou spúšťali dole. „Mali ste si zobrať aspoň nejaký lopár pod zadok,“ povedali nám trochu provokačne cestou naspäť. Niekedy sa (chcene aj nechcene) pádom na zadok dal ukrátiť kus cesty. Na podobné veci si dávajte však veľký pozor!
Najkrajšia túra Malej Fatry – fatranská hrebeňovka
Malá Fatra ponúka hneď niekoľko zaujímavých možností na turistiku. Či už dobre známe Jánošíkove diery, alebo výstup na jeden z jej vrcholov. Napríklad na jeden z najkrajších vrchov Slovenska a symbol tohto národného parku – Veľký Rozsutec.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
V Malej Fatre nie sú v zime uzávery chodníkov, ako vo Vysokých Tatrách, ale na jar. Hneď od 1. marca do 15. júna. Na pár mesiacov sa z dôvodu ochrany prírody uzatvárajú pre turistov tri trasy. Jedna sa týka práve Veľkého Rozsutca. Trasy nájdeš na stránke národného parku.
Problémom výstupu na Veľký Rozsutec je to, že keď si na ňom, tak ten najkrajší a najjedinečnejší vrchol tohto pohoria v scenérii neuvidíš. Lebo na ňom stojíš. Keď chceš napríklad vidieť panorámu ohnutého Kriváňa, tak jednoducho nepôjdeš na jeho vrchol, ale niekam, odkiaľ ho bude krásne vidieť.
Presne takéto výhľady na Veľký Rozsutec, ale i jeho zaujímavých susedov Malý Rozsutec a Stoh, takmer po celý čas ponúka nezabudnuteľná túra po hrebeňoch Malej Fatry. Je to turistika po hlavnom chrbte tohto pohoria, počas ktorej budeš prechádzať z jedného vrcholu na druhý. Viď mapa:
Je na tebe, kde presne začneš. Môžeš začať už od Strečna a prejsť okolo starého hradu smerom na vrch Suchý a odtiaľ už pokračovať po spomínanom chrbte tohto pohoria až pod Veľký Rozustec a do Jánošíkových dier, kde skončíš.
Pre takúto dlhú trasu však určite rátaj s prespaním. Mnohí to robia tak, že prespia na Chate pod Suchým. Odtiaľ skoro ráno vyštartujú a druhú noc strávia zhruba uprostred cesty na Chate pod Chlebom.
My sme si to rozdelili. Tento úsek, ktorý sa tiahne cez vrch Suchý i Chatu pod Chlebom sme zvládli ešte predtým. Taktiež už dobre poznáme Stoh, Veľký i Malý Rozsutec a Jánošíkove diery pod nimi.
Včera sme sa rozhodli zdolať aj tú poslednú, chýbajúcu časť. Autom sme cez skalné brány takzvaných Tiesňav vstúpili do Vrátnej doliny a pokračovali k lanovke, ktorá chodí pod Chlebom. S lanovkou sme ani nerátali (cez týždeň a teraz obzvlášť nepremáva). Vedeli sme, že je pred nami azda najhorší úsek dňa. Vyjsť z doliny až hore na hrebeň.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Hoci som presne túto cestu hore absolvoval už niekoľkokrát a vedel som, že je to strmé a dosť namáhavé, včera to bolo ešte horšie. Topiaci sa sneh výrazne sťažil výstup. Voda, na ktorú sa cez deň mení, tu v noci ešte zamŕza. Museli sme párkrát (obzvlášť v lese) čeliť zľadovatenému terénu. Horšie bolo, keď sme z lesa vyšli a na zmäknutom snehu sa doslova prebárali a brodili. Vďaka teplotám v posledných dňoch už nebol taký pevný.
Skúsili sme menej strmú skratku, a to popri starom a menšom vleku, ktorá nám v konečnom dôsledku prišla ešte dlhšia a strmšia, než keby sme pokračovali po klasickej turistickej trase popri stĺpoch hlavnej lanovky. (Nasledujú 4 fotografie.)
Po troch hodinách námahy (mali sme aj dlhšiu prestávku na piknik) sme sa konečne dostali hore – na Snilovské sedlo, kde lanovka končí. Tajne sme dúfali, že budú mať otvorené a dáme si tam kávu. Opatrenia zjavne prišli aj na hory, stanica bola zatvorená, káva sa nekonala.
Po krátkej pauze sme sa vybrali smerom na Chleb a už si mohli z hrebeňa Malej Fatry vychutnávať krásne výhľady na jednotlivé vrchy i okolité regióny. Nielen na Vrátnu dolinu a Terchovú, ale aj na Turiec, Oravu, Kysuce, Chočské vrchy nad Liptovom a dokonca hľadieť až na štíty Vysokých Tatier (táto fotka je staršia, tentoraz výhľad na Tatry kazil opar):
Hneď za chrbtom sme mali najvyšší vrch Malej Fatry – Veľký Kriváň. Pre fanúšikov istej politickej strany: „Nie, nie je to ten slávny Kriváň, na ktorom bol Ľudovít Štúr. Ten je vo Vysokých Tatrách, ale aj tento je celkom pekný.“
Od Chlebu sme potom pokračovali cez vrchol Hromové, potom cez takzvané Steny. Dostali sme sa na Poludňový Grúň. Odtiaľ sme sa už spustili smerom dole do doliny ku Chate na Grúni. Práve nad ňou sme narazili na zjavne čerstvé stopy medveďa. Ďalší znak slabej, respektíve končiacej sa zimy.
Už sme si mysleli, že je v podstate koniec našej fatranskej cesty. Cesta od chaty na parkovisko k lanovke, nám vďaka zľadovatenému terénu (voda, ktorá zjavne zišla z rúbanísk a na chodníkoch zamrzla) dala zabrať možno najviac.
Po vyše 7 hodinách krásnej prírody i istého utrpenia sme boli naspäť pri aute. „Trpíš, ale si šťastný,“ je naša obľúbená veta, ktorá často vystihuje ten pocit, keď je človek na horách. Pocit šťastia je oveľa silnejší, keďže sa mnohí do nich vraciame znova a znova.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čítajte viac z kategórie: Cestovanie
Najnovšie videá
Aktuálne čítajú
Za rohom: Na Slovensku si môžeš dať chmeľový kúpeľ aj saunu v lone prírody. Tieto tipy potešia každého aj pod stromčekom
Navštívili sme „Rokfort“ Harryho Pottera v slovenských horách. Toto ubytovanie si zamiluješ
Za rohom: Svetová degustácia len 15 minút od Bratislavy. Na tento zážitok len tak nezabudneš
Neuhádneš kde: Lyžiarske stredisko na Slovensku spustilo superrýchlu lanovku. Ušetrí dve tretiny času
Za rohom: Na Slovensku máme unikát, ktorý ocenila aj prezidentka. Pozri sa, kde môžeš vidieť 100-ročné stromy aj Sysľovské polia
Stresu počas sviatkov je navždy koniec. Autorka bestsellerov ponúka návod na pokojné Vianoce
Vianočná tragédia: Zomrela len 26-ročná snoubordistka z olympijských hier
