Rovnováha pracovného a osobného života nie je tak dôležitá, ako si si možno myslel
- Je tu leto, doba, kedy sa extrémne rýchlo šíri nenávisť k práci. Skús sa však na svoje povinnosti pozrieť z iného uhla pohľadu a rovnováhu už možno nebudeš potrebovať hľadať.
- Je tu leto, doba, kedy sa extrémne rýchlo šíri nenávisť k práci. Skús sa však na svoje povinnosti pozrieť z iného uhla pohľadu a rovnováhu už možno nebudeš potrebovať hľadať.
Ľudia sa často zaoberajú otázkou, ako čo najlepšie skĺbiť súkromný a pracovný život a dosiahnuť tak rovnováhu medzi týmito dvoma protipólmi. Avšak už len samotné chápanie práce ako nutného zla a súkromného života ako tej pozitívnej stránky veci, môže byť na škodu. Takto vidíme veci len čierne a biele. Práca a život sa stavajú do pozície, v ktorej súťažia o tvoju pozornosť a vnútornú spokojnosť.
Ale prácu a život nemusíme ihneď úplne separovať. Práca by mala byť súčasťou nášho života, nemusí za každých okolností proti nemu bojovať. Rodina a priatelia sú dôležití. Ale nemali by sme zabúdať, že aj samotná práca do veľkej miery formuje našu osobnosť.
Pre niektorých je práve zamestnanie tým najlepším dôvodom, prečo ráno vstať z postele. Pre iných je to len nutné zlo. Avšak každý človek by mal byť schopný si na živobytie zarábať niečím, čo má rád. Nemusíš byť práve správca tropického ostrova, aby si si vedel svoje zamestnanie vychutnať a mať z neho radosť. Veľakrát ide skôr o náš pohľad na vec. Práca samotná nás teda neubíja. Ničí nás negatívny postoj, ktorý si k nej vytvárame.
Jeden muž sa na ulici opýtal miestneho smetiara, čo sa mu stalo, že musí robiť takúto podradnú prácu (všimni si, že už len samotná otázka mala negatívny náboj). Chlapík v montérkach však s úsmevom odpovedal:
„Túto prácu robím už vyše 20 rokov. Mám ju rád a nevymenil by som ju za žiadnu inú.“ Muž zaskočený jeho odpoveďou ďalej vyzvedal, ako je možné, že mu nevadí takýto druh práce. „Viete, každý deň môžem byť vonku a mám tu česť čistiť naše mesto. Beriem to ako počítačovú hru, prechádzam ulicu za ulicou a súťažím s ostatným kolegami, ktorému sa to podarí za lepší čas.“
Odpoveď ako táto vie dať človeku úplne iný pohľad na to, čo môže práca pre človeka znamenať. A pritom tu vôbec nejde o typ práce, ktorú človek robí. Ak sa naučíme pozerať na to, čo robíme z iného uhla a nájdeme aspoň nejaké pozitíva, vyhrali sme. Stále však budeme potrebovať istý druh životnej rovnováhy. Presne tak ako v každom aspekte života. Z rovnakého dôvodu nemôžeš jesť každý deň len Nutellu.
Čo však až tak nutne nepotrebuješ je rovnováha medzi prácou a životom. Ak áno, budeš musieť urobiť nejaké drastické zmeny aspoň v jednej z oblastí. To môže znamenať buď zmenu tvojho zamestnania,alebo jednoducho zmenu samotného postoja k nemu.
Možno svoju prácu nemáš rád len kvôli tomu, že spoločnosť ti vštepuje, že je „cool“ nenávidieť to, čo robíš od pondelka do piatka. Stačí sa pozrieť na to, ako veľmi je vyzdvihovaný piatok a zatracovaný pondelok. Nemohlo by to byť opačne? Predstav si, že by sme si všetci užívali to, čo robíme.
Až tak, že by sme boli v piatok poobede smutní, pretože by to znamenalo koniec činnosti, ktorú máme radi. Netvrdím, že je niečo zlé na tom urobiť si pauzu od niektorých každodenných aktivít. Udivujúca je skôr nenávisť, ktorú ľudia prechovávajú k pondelkom. V tento deň by sme mohli skôr oslavovať fakt, že máme znova príležitosť sa realizovať, niečo vytvoriť a robiť to, čo nás baví a zároveň živí.
zdroj:medium.com zdroj obrázkov:pixel.nymag.com
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti