Lukáš Kimlička najradšej fotí športovcov. Majú obrovskú disciplínu, nikdy mi do fotenia nerozprávajú (ROZHOVOR)
- Lukáš Kimlička prerazil ako návrhár už v 19 rokoch
- Dnes je známym slovenským fotografom, ktorý fotil mnoho známych tvárí
- Aj napriek tomu, že sa pohybuje vo svete dokonalosti, nepripúšťa si ju a má rád autentickosť
- Lukáš Kimlička prerazil ako návrhár už v 19 rokoch
- Dnes je známym slovenským fotografom, ktorý fotil mnoho známych tvárí
- Aj napriek tomu, že sa pohybuje vo svete dokonalosti, nepripúšťa si ju a má rád autentickosť
Začínal ako návrhár, no málokto vie, že už vtedy sa venoval aj fotografii. Lukáš Kimlička je slovenský návrhár a fotograf, ktorý sa rozhodol navrhovanie oblečenia zavesiť na klinec, pričom dnes sa venuje primárne fotografovaniu.
Lukáš dlhodobo patrí medzi najuznávanejších vo svojom odbore, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Síce sa narodil v Bratislave, no vyrastal v Starej Turej. Do vôd šoubiznisu ho vyšvihla medzinárodná módna súťaž Top Style Designer, kde ako najmladší účastník suverénne vyhral.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Návrhárom chcel byť od detstva
„Do kontaktu s krajčírskym remeslom som prišiel na prázdninách u mojej tety ktorá bola vyučenou krajčírkou,“ hovorí Lukáš. Fascinovalo ho, ako sa z materiálu, ktorý ma len dva rozmery, dá vytvoriť niečo trojrozmerné. Ako však tvrdí, v tých časoch bolo ťažké preraziť.
Lukáš sa zúčastňoval rôznych súťaží módnych návrhárov, a ako sme už spomenuli, niektoré sa mu podarilo vyhrať. Nakoľko bol vtedy ešte internet v plienkach a sociálne siete neboli tak rozvinuté ako teraz, práve súťaže pomohli mladému návrhárovi sa presadiť.
„V kariére ma to výrazne posunulo, taktiež ma to dostalo do povedomia laickej i odbornej verejnosti. Keď sa mi podarilo vďaka víťazstvu v takej súťaži preraziť, mal som len 19 rokov,“ opisuje Lukáš. Ako dodáva, potom to už išlo ľahšie.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Slovensko má vkus
Terajší fotograf sa navrhovaniu venoval od vysokej školy. Dnes sa však tejto profesii už takmer vôbec nevenuje. Ako povedal, keď sa rozhodol s navrhovaním skončiť, mal tesne po tridsiatke. „Za minulý rok som šil iba rúška. Občas niečo ušijem pre kamarátky, napríklad svadobné šaty,“ hovorí Lukáš. Vo veľkom už šiť nechce a nové kolekcie ho neláka tvoriť.
Aj napriek tomu, že sa navrhovaniu už nevenuje, svojich obľúbencov z tejto oblasti má niekoľko. Ako prezradil, zo slovenských tvorcov má rád prácu Marcela Holubca a Borisa Hanečku. Čo sa týka svetových návrhárov, inklinuje k tvorbe Schiaparelli, Viktor and Rolf a Valentino.
Lukáš si myslí, že na Slovensku máme veľa dobre oblečených ľudí, nevie preto vybrať len niekoľko mien. „Celkovo si myslím, že Slovensko má vkus. Určite sa to za posledné roky zmenilo,“ hovorí.
V nakupovaní sa nevyžíva
Fast fashion sa stáva čoraz rozoberanejšou témou nielen vo svete oblečenia, ale aj v životoch obyčajných ľudí, ktorí si začínajú dôležitosť tejto problematiky uvedomovať. Ako Lukáš prezradil, nakupovanie nemá rád. „Snažím sa k tomu pristupovať tak, že oblečenie kupujem čo najmenej. Nosím dosť basic veci, bavlnené tričko a rifle,“ konštatuje.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Aj keď si občas kúpi oblečenie z fast fashion obchodu, snaží sa daný kúsok nosiť čo najdlhšie. Nemá preto potrebu mať každú sezónu nové kolekcie.
„Tento rok som si plánoval konečne kúpiť novú zimnú bundu, pretože už piaty rok nosím jednu zo Zary. Lokálne značky podporujem aspoň takou formou, že ich fotím do módnych editoriálov pre magazíny v ktorých pracujem,“ hovorí. Lukáš sa ich týmto spôsobom snaží dostať do povedomia fotografov.
Jeho obdiv patrí vrcholovým športovcom
Dnes môžeš Lukáša poznať skôr ako fotografa. Aj keď ho verejnosť spoznala ako módneho návrhára, fotiť začal v rovnakom čase ako navrhovať a šiť šaty.
„Začalo to už počas štúdia na Strednej priemyselnej škole Odevnej v Trenčíne. Vtedy som potreboval nafotiť portfólio svojich kolekcií, a tak som zobral foťák, obliekol šaty na moju susedu a začal som fotiť,“ hovorí. Fotenie módy mu vtedy učarovalo a vedel, že to nie je iba dočasné hobby.
Ako pokračuje, foteniu sa venuje v rôznych oblastiach, pričom sa to v poslednej dobe mení. „Všeobecne však rád fotím módu, ale aj akty. Fascinuje ma ľudské telo,“ konštatuje, pričom hovorí, že komerčné fotenia celebrít ho bavia z toho všetkého najmenej.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Lukáš trávi väčšinu času v ateliéroch na foteniach. Ak práve nefotí, sedí doma za počítačom, kde pracuje na fotkách. Vo voľnom čase sa snaží fotiť svoje projekty.
V jeho portfóliu nájdeš takmer všetky známe slovenské tváre. Ako však prezradil, jeho obdiv patrí vrcholovým športovcom. Za svoju kariéru fotil mnoho olympionikov, ale aj slovenských najlepších futbalistov, hokejistov, tenistov či zápasníkov UFC. „Majú obrovskú disciplínu, nikdy mi do fotenia nerozprávajú. Je to pre mňa vždy česť, ak môžem fotiť s niekým, kto je v niečom najlepší na svete,“ opisuje fotograf.
Tento fotograf nie je z tých, ktorí by chceli spolupracovať s konkrétnymi ľuďmi. Ako skonštatoval, rád fotí s niekým, kto má vyžarovanie, charizmu a príbeh v očiach, pričom daný človek vôbec nemusí byť svetová hviezda.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Hranice toho, čo je prirodzené, sa stratili
Žijeme vo svete, ktorému vládnu filtre a nekonečné úpravy fotiek. Aj napriek tomu, že sa tieto nástroje vždy využívali, dnes sa tento fenomén stal problémom.
Prečo to tak je? Lukáš na to má jasnú odpoveď. „Stratili sa hranice medzi tým, čo je ešte prirodzené, a čo nie. Dopomôcť jemnou retušou je v poriadku, ale zmeniť si tvár pomocou filtrov na niekoho úplne iného je už na zamyslenie,“ tvrdí.
Ako pokračuje, práve toto priniesli sociálne siete, aj napriek tomu, že sa retušovalo od nepamäti. „Aj keď maľovali Máriu Teréziu, tak ju prikrášlili. Ale dnes sa to už naozaj preháňa. Zrazu máte pocit, že sledujete 50 podobizní Kim Kardashian,“ konštatuje fotograf.
Práve na sociálnych sieťach môžeme vidieť dokonalé životy, ktoré často v skutočnosti až tak dokonalé nie sú. Aj v tom má Lukáš jasno. Svoj Instagram využíva predovšetkým na prezentáciu svojej práce.
„Ak sa vedia správne používať a neprerastú vám cez hlavu, tak to beriem ako pozitívum. Pre mňa je to miesto, kde sa môžem prezentovať a získať nových klientov. Okrem toho tam sledujem profily, z ktorých viem načerpať veľa inšpirácie,“ hovorí. Lukáš však nemá pocit, že by mu svet dokonalosti a ideálov zasahoval do života. Hovorí, že pozná hranice a vie rozlíšiť, čo je realita a naopak, čo je ilúzia.
„Pre každého je dokonalé niečo iné. Celkovo však tento svet považujem za veľmi povrchný. No ak sa viete odosobniť a máte aspoň štipku súdnosti, nepohltí vás to,“ opisuje. Ako hovorí, môže to byť preto, že sa do tohto nablýskaného prostredia nenarodil. Možno prekvapivo, no jeho súkromný život sa líši od toho, v ktorom pracuje.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Sociálne siete dávajú ľudom anonymitu
Lukáš pred časom fotil ešte vtedy tehotnú Dominiku Cibulkovú. Práve tieto fotografie priniesli značný rozruch, kedy ľudia tvrdili, že tehotné ženy by sa nemali odhaľovať takým spôsobom.
„Konkrétne v prípade fotografií tehotnej Dominiky to bolo skôr o tom, že mnohým ľuďom leží v žalúdku. Toto všetko sa odohralo ešte pred kauzou s vakcínou,“ opisuje.
V konečnom dôsledku však išlo o to, že internet a sociálne siete dokážu dať ľudom anonymitu. „Ak sa teraz odosobníme a prenesieme cez Dominiku, ľudia si na internete dovolia napísať aj to, čo by naživo dotyčnému nepovedali,“ hovorí Lukáš. Ako dodáva, týmto len ľudia šíria zlo a nenávisť schovávajú za argument vyjadrenia názoru.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Keby bolo na ňom, všetky diskusie k článkom na internete by zrušil. „Nie je predsa normálne, aby jedna žena písala inej tehotnej žene, aká je tučná a nechutná. Keď vidím, čo všetko sú ľudia schopní napísať, dvíha sa mi žalúdok. To už ani nie sú ľudia,“ konštatuje.
Lukáš si nemyslí, že je to spôsobené závisťou. Takýto ľudia podľa neho majú smutné, stroskotané a nenaplnené životy. Ako hovorí, preto potom okolo seba roznášajú zlo.
Vyskúšal si už aj pozíciu režiséra
Dara Rolins na konci septembra minulého roka prišla so skladbou s názvom Pena, ktorú o pár mesiacov neskôr obohatila aj o sprievodný videoklip. Režisérsky ho viedol práve Lukáš, ktorý mal pri sebe tím ďalších šikovných ľudí, napríklad aj kolegu Tomáša Thurza. Pre Lukáša to bola režisérska premiéra.
„Pracovať s Darou bol môj sen už dávno. Prvý raz sme spolu fotili asi pred 6 rokmi. Odvtedy spolu pracujeme pravidelne a sme aj dobrí kamaráti,“ hovorí Lukáš.
Ako pokračuje, je rád, že mu Dara dala priestor, pretože mohol skúsiť niečo nové. „Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť, no určite sa do budúcna viac vidím v pozícii fotografa,“ dodáva.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Človek sa nikdy nesmie uspokojiť s výsledkom
Aj keď sa práve Lukášova práca môže pre mnohých zdať ako práca snov, nie je to vždy jednoduché. Aj on si už niekoľkokrát prešiel pocitom vyhorenia. „Keďže moja práca vyžaduje, aby som bol každý deň kreatívny, čo je náročné, tak sa mi stane, že občas vyhorím. Vtedy potrebujem dobiť baterky,“ opisuje.
Energiu si fotograf dobíja tak, že na nejaký čas úplne vypne. Pred dvoma rokmi odišiel na mesiac do Austrálie. Ako hovorí, perfektne si tam oddýchol, zresetoval sa a nabral kopec inšpirácie.
Lukáš sa za roky práce stal špičkou slovenskej módnej scény. Niet sa prečo čudovať, že je pre mnohých mladých fotografov inšpiráciou. „Dnešní začínajúci fotografi majú veľkú výhodu v tom, že existujú sociálne siete. To je skvelý priestor na zviditeľnenie a prezentovanie svojej práce,“ hovorí.
Ako dodáva, človek sa nikdy nesmie uspokojiť s výsledkom. „Stále je čo zlepšovať a stále sa dajú učiť nové veci. Ja sám mám pocit, že fotiť stále neviem a stále sa učím,“ konštatuje s tým, že treba skúšať a výsledok sa dostaví.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti