Fascinujúci príbeh otca bratislavských mostov. Miroslav Maťaščík vytvoril z hlavného mesta absolútny unikát

Patril k najvýznamnejším slovenským projektantom mostov. Jeho tvorbu nájdeme v Česku, Maďarsku a dokonca aj v Azerbajdžane. Vďaka nemu stojí v našom hlavnom meste Most Apollo, Prístavný Most, Most Lafranconi a podieľal sa aj na rekonštrukcii Starého mosta. Okrem toho je tiež autorom cestného mosta ponad Považskú Bystricu. 

„Bratislavské mosty sú krásne, každý je niečím zaujímavý, každý je niečím výnimočný. Krása mosta nie je iba jeho tvar, jeho architektúra. Je v jeho logike, v jeho neštandardnom konštrukčnom riešení, v nekonvenčných detailoch či vtipnej montáži,“ ozrejmil pre Nový čas Maťaščík.

zdroj: cas.sk

Otec bratislavských mostov z východu

Otec bratislavských mostov Miroslav Maťaščík si za svoju prácu zaslúžil nejedno významné ocenenie, a to nielen domáce, ale i medzinárodné. „Navrhol som okolo štyridsať mostov. Aj mimo Slovenska, v Čechách, v Azerbajdžane, v Maďarsku a podobne. Ale ceny, ktoré som podostával, sú za stavby na Slovensku. Teraz si však uvedomujem, že polovica mosta Márie-Valérie je v Maďarsku,“ hovorí v rozhovore pre SME z roku 2007 architekt.

Miroslav Maťaščík pochádzal z malebnej dedinky Kladzany, ktorá sa dnes nachádza v okrese Vranov nad Topľou. Strednú školu navštevoval vo Vranove nad Topľou a tak jeho kroky viedli do Bratislavy, kde študoval na Stavebnej na fakulte SVŠT.

„Mala excelentných pedagógov. Nielen odborne, ale aj ľudsky. Učili tam akademik Havelka, profesor Tesár, ktorý bol autorom Nového mosta a mnohí ďalší. U Tesára som robil diplomovku a školu som končil práve v čase dokončovania mosta. Chodil som naň brigádovať a bol to jeden z takých podvedomých impulzov, ako dôjsť na chuť kráse tejto profesie. Učili ma tiež páni profesori Chladný a Agócs, s ktorými sme sa neskôr opäť stretli na tvorbe mosta Apollo,“ hodnotil terajšiu STU v rozhovore pre SME popredný projektant.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Túžil byť námorníkom, sen sa však veľmi rýchlo rozplynul

V roku 1972 získal inžiniersky titul a o šesť rokov nato sa stal absolventom postgraduálneho štúdia. „Najskôr som chcel byť námorníkom, ale keď som zistil, že tu nemáme more a že mám pri dlhšom pobyte na lodi problémy so žalúdkom, bolo jasné, že to nebude to pravé. Dlho som sa však nevedel rozhodnúť. Pôvodne mi nútili „strojarinu“, ale pri predstave, že budem celý život robiť strojného inžiniera, som nemohol spávať. Čiže na „stavarinu“ som nešiel z nejakého osvietenia, vyvinulo sa to prirodzene. A bolo to dobré rozhodnutie, je to také správne slovenské remeslo,“ vyjadril sa Maťaščík pre denník SME v roku 2007.

Po úspešnom absolvovaní inžinierskeho štúdia pracoval do roku 2004 v Dopravoprojekte, kde od roku 1987 pôsobil aj Štefan Šľachta. Maťaščík tam získal pozíciu projektanta, hlavného inžiniera a taktiež viedol oddelenie mostov.

zdroj: TASR/Štefan Puškáš

Prístavný most ako prvé zadanie

Jeho prvou úlohou vo firme Dopravoprojekt bol statický výpočet Prístavného mosta, taktiež aj nábrežné estakády tohto mosta. Rovnakú úlohu mal aj pri moste Lafranconi, no v tomto prípade bol už na pozícii vedúceho projektu.

Maťaščík stál aj pri výstavbe Nového mosta, ktorý bol pre verejnosť sprístupnený v roku 1973. „Most SNP bol v čase svojho otvorenia mostom svetového formátu spomedzi jednopylónových zavesených mostov. Ale nie preto, že má na pylóne reštauráciu, dnes populárne UFO. Ale preto, lebo jeho konštrukčný systém, moderné riešenie chúlostivých detailov a originálny spôsob výstavby si ešte aj dnes zasluhujú obdiv,“ ozrejmil pre Nový čas v roku 2016. 

Apollo považoval za svoje dieťa

V roku 2004 jeho kroky viedli do spoločnosti Alfa 04, kde vo funkcii predsedu predstavenstva a vedúci Strediska mostov a konštrukcií pracoval až do dôchodku.

Pri výstavbe najunikátnejšieho mosta, Apollo, stál Maťašík na čele ako hlavný projektant. Základný kameň bol položený až v roku 2002, no svoju históriu most prechádzajúci cez rieku Dunaj písal už oveľa skôr. Už v roku 1976 bola jeho výstavba zahrnutá do Smerného územného plánu mesta.

Jeho trasa mala byť pôvodne vyhradená pre metro, od tohto nápadu sa napokon upustilo. V roku 1999 sa definitívne rozhodlo o tom, že pôjde o cestný most. Ten vznikol za účelom skvalitnenia dopravy a spojenia Petržalky s Ružinovom a Novým Mestom.

Most Apollo považoval Maťaščík za svoj najväčší úspech, hovoril o ňom ako o svojom dieťati. „Keďže som vymyslel koncepciu hlavného mosta cez Dunaj, estakád na obidvoch brehoch aj všetkých ostatných mostných objektov stavby, keďže som zodpovedným projektantom týchto objektov a keďže môj podpis je na všetkých výkresoch projektov stavby – azda to nie je neskromnosť ak poviem, že som autorom Mosta Apollo,“ hovorí pre Nový čas s hrdosťou projektant najunikátnejšieho mosta v Bratislave. 

Oceňovaný plagiát 

Za Most Apollo si vyslúžil aj viaceré ocenenia ako Stavba roka 2006, European Award for Steel Structures – od European Convention for Constructional Steelwork (ECCS) (Nice, 2005), OPAL – od The American Society of Civil Engineers (Washington, 2006) či cena od primátora hlavného mesta SR Bratislava.

Za Most Apollo si Maťaščík vyslúžil aj poriadnu kritiku. Pre mnohých bol most iba plagiátorstvom. „Povedzme si, že oblúky boli vymyslené pred viac ako dvetisíc rokmi. Z tohto pohľadu to je plagiátorstvo, to nespochybňujem,“ skonštatoval v roku 2007 projektant. 

zdroj: bratislavskenoviny.sk

Popredný projektant, ktorý bol označovaný za otca bratislavských mostov zomrel 27. marca 2018. Dlhé roky bojoval z ťažkou chorobou, ako 69-ročný jej podľahol.