Vedci konečne dokázali, že psy vedia žiarliť. Stačí, keď si predstavia, ako sa maznáš s iným psom
- Psom stačí, že si len predstavia, ako sa hráš alebo hladkáš iného psa, a už žiarlia
- Psy si teda môžu predstavovať spoločenské interakcie vyvolávajúce žiarlivosť
- Psom stačí, že si len predstavia, ako sa hráš alebo hladkáš iného psa, a už žiarlia
- Psy si teda môžu predstavovať spoločenské interakcie vyvolávajúce žiarlivosť
Domáci miláčikovia robia žiarlivostné scény a majú majetnícke sklony. Vedci potvrdili to, čo si mnohí milovníci psov mysleli už dlho. Psy vedia žiarliť, a to najmä vtedy, ak ich pán začne hladkať alebo sa maznať s cudzím zvieratkom.
Rozrušené správanie, nespokojnosť na vôdzke či štekanie sa prejavuje najmä vtedy, ak sa majiteľ psa čo i len priblíži k cudziemu zvieraťu. Nový výskum publikovaný v časopise Psychological Science tieto pozorovania podporil na plnej čiare.
Pes žiarli aj pri predstave
Štúdia dokazuje, že psy prejavujú žiarlivé správanie aj vtedy, keď si čo i len predstavia, že sa ich majiteľ hrá s iným psom, prípadne ho hladká alebo mu vo všeobecnosti prejavuje náklonnosť, napríklad sa k nemu správa milo a prihovára sa mu. Inými slovami, zdá sa, že psy majú mentálnu kapacitu na to, aby si dokázali predstaviť situáciu, v ktorej cítia žiarlivosť.
„Výskum podporil to, čo si mnohí majitelia psov myslia. Psy prejavujú žiarlivostné správanie najmä vtedy, keď sa ich ľudský spoločník stretne s potenciálnym súperom,“ tvrdí psychologička Amalia Bastos z University of Auckland na Novom Zélande. U ľudí sa predpokladá, že žiarlivosť úzko súvisí so sebauvedomením. Či si psy uvedomujú svoje konanie, nie je dokázané.
Žiarlia ako deti
Amalia Bastos podľa Science Alert pracovala na výskume s 18 psami. Spolu aj s ostatnými kolegami dospela k názoru, že psy sa javia ako jeden z mála druhov, ktoré by mohli prejavovať žiarlivosť podobnú dieťaťu. Ono tiež žiarli, keď jeho matka prejavuje náklonnosť inému dieťaťu.
V experimente psy pozorovali falošného psa, ktorý bol umiestnený vedľa jeho majiteľa. Medzi psa a potenciálneho rivala sa potom umiestnila bariéra, ktorá im zakrývala výhľad. Napriek blokovaniu zorného poľa sa psy násilne pokúsili dostať k svojim majiteľom, keď sa zdalo, že za bariérou pohladkali konkurenčného falošného psa a prihovárali sa mu. Pri opakovanom experimente, pri ktorom sa používal plyšový valec namiesto falošného psa, psy ťahali za vôdzku oveľa menšou silou.
Ďalší test spočíval v tom, že pes cez bariéru nevidel na celého svojho majiteľa. Replika sa nachádzala od neho 1,5 metra. Bola umiestnená tak, aby pes nevedel, či majiteľ hladká plyšovú napodobeniu, alebo sa len zohol. Skutočný pes tak mal nadobudnúť pocit, že sa majiteľ venuje inému domácemu miláčikovi.
Po viacerých testoch vedci dospeli k záveru, že psy naozaj prejavujú žiarlivé správanie. „Ide tiež o dôkaz, že si psy môžu psychicky predstavovať spoločenské interakcie vyvolávajúce žiarlivosť. Predchádzajúce štúdie zamieňali žiarlivé správanie s hrou, záujmom alebo agresiou, pretože nikdy netestovali reakcie psov na to, že majiteľ a sociálny rival sú prítomní v tej istej miestnosti, ale nie sú v interakcii.“
Čo sa odohráva v ich mysliach?
Výskum bol však prvom rade zameraný na to, aby odhalil, čo sa odoráva v mysliach psov, ak sme pri nich.
„Čaká nás ešte veľa práce a je príliš skoro na to, aby sme stanovili rozsah podrobností medzi mysľami ľudí a iných zvierat. Najmä pokiaľ ide o pochopenie podstaty emocionálnych zážitkov zvierat,“ hovorí Bastos. Podľa nej je takisto príliš skoro, aby vedela presne povedať, či psy žiarlia presne tak ako my. „Je však zrejmé, že reagujú na situácie vyvolávajúce žiarlivosť.“
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: Psychological Science, University of Auckland, Science Alert