ODBORNÍK: Napätie medzi Ruskom a NATO je kvôli Ukrajine vysoké. Odhalenia v Česku môžu všetko ešte zhoršiť
- Napätie medzi Ruskom a západom sa neustále prehlbuje
- Ruský prezident Vladimir Putin varoval pred ďalším zasahovaním do ruských bezpečnostných záujmov
- Vzťahy medzi NATO a Ruskom sú napäté a kvôli Česku sa môžu ešte zhoršiťm varuje Peter Köles
- Riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku sa k situácii vyjadril pre Staritup
- Napätie medzi Ruskom a západom sa neustále prehlbuje
- Ruský prezident Vladimir Putin varoval pred ďalším zasahovaním do ruských bezpečnostných záujmov
- Vzťahy medzi NATO a Ruskom sú napäté a kvôli Česku sa môžu ešte zhoršiťm varuje Peter Köles
- Riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku sa k situácii vyjadril pre Staritup
Napätie medzi západnými krajinami a Ruskom sa neustále prehlbuje. Ruský prezident Vladimir Putin v stredajšom prejave varoval pred ďalším zasahovaním do ruských bezpečnostných záujmov.
Vo svojom výročnom prejave o stave krajiny uviedol, že odpoveď Moskvy bude „asymetrická, rýchla a tvrdá“.
„Dúfam, že sa nikto neodváži prekročiť červenú čiaru z rešpektu k Rusku. My určíme, kde sa v každom konkrétnom prípade nachádza. Tí, čo organizujú provokácie ohrozujúce základné bezpečnostné záujmy Ruska, budú svoje skutky ľutovať ako nikdy predtým,“ vyjadril sa Putin.
Českú republiku špecificky nemenoval, no pravdepodobne na ňu viackrát narážal. Česko sa tým dostalo na jednu úroveň ku uväznenému domácemu kritikovi Alexejovi Navaľnému. Jeho meno sa v Kremli nevyslovuje.
Vzťahy Česka a Ruska sa zhoršili po tom, ako Češi odhalili sabotáž v muničnom sklade v obci Vrbětice z roku 2014. Zahynuli pri nej dvaja českí občania.
Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) tvrdí, že sabotážou stoja príslušníci ruskej rozviedky GRU, ktorí sa mali podieľať aj na otrave ruského agenta Sergeja Skripaľa.
Sabotáž je neprípustný a bezprecedentný čin
Politici aj diplomati ju nazvali „aktom štátneho terorizmu“. Český premiér Andrej Babiš to najskôr poprel s tvrdením, že išlo o útok na tovar bulharského obchodníka Emiliana Gebreva, ktorého sa agenti GRU snažili už v minulosti otráviť.
Babiš sa neskôr ospravedlnil a uviedol, že jeho výrok bol vytrhnutý z kontextu. Dodal, že nepochybne išlo o akt štátneho terorizmu. Minister obrany Slovenska Jaroslav Naď (OĽaNO) s takýmto označením tiež súhlasí, i keď upozorňuje, že sa jedná skôr o mediálny, než právny termín.
„Definícií terorizmu je naozaj veľa a v odbornej komunite nepanuje jednoznačná zhoda na tom, ktorá je tá správna,“ uviedol riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Peter Köles pre Startitup.
Podľa neho na však o terorizme hovoriť nemôžeme. Ide o skôr o vojenskú operáciu Ruskej federácie na území Českej republiky, ktorá si vyžiadala smrť dvoch českých občanov a obrovské materiálne škody.
„Faktom je, že či už to pomenujeme teroristický čin, subverzná akcia alebo „útok na tovar“, nič to nemení na skutočnosti, že ide o neprípustný a bezprecedentný čin, za ktorý Kremeľ musí niesť zodpovednosť,“ vysvetlil Köles.
Aktivácia 5 článku by iba eskalovala napätie
Sabotáž v Česku vzbudzuje veľké emócie doma, ale aj v iných častiach Európy. Horná komora českého parlamentu zároveň vláde odporučila kauzu otvoriť aj v Bezpečnostnej rade OSN, NATO a EÚ.
Bývalý český diplomat v Rusku aj USA Petr Kolář dokonca pre iROZHLAS uviedol, že Česko by sa malo pokúsiť aktivovať článok 5 Washingtonskej zmluvy.
Článok 5 bol doteraz aktivovaný iba raz, pri teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Vtedy došlo k teroristickému útoku na americké Svetové obchodné centrum WTC (newyorské „dvojičky“) a Pentagon.
Riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku si nemyslí, že je na to existuje dôvod. „Čechom nič nebráni, aby sa usilovali o podporu spojencov aj bez takéhoto závažného kroku. Aktivácia článku 5 by v situácii mimoriadne napätých vzťahov medzi NATO a Ruskom iba eskalovala napätie,“ uviedol Köles.
Lídri EÚ zareagovali v spoločnom vyhlásení
Česká republika žiada členské štáty Európskej únie a partnerské krajiny NATO, aby prejavili solidaritu s Prahou a takisto vyhostili ruských diplomatov. Povedal to na utorňajšej tlačovej konferencii český vicepremiér Jan Hamáček, informovali české médiá. Podobný postup nastal pri otrave Skripaľa v anglickom Salisbury.
„Budeme vyzývať na kolektívnu akciu smerujúcu k solidárnemu vyhosteniu príslušníkov ruských spravodajských služieb,“ povedal novinárom minister vnútra Hamáček.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell tvrdí, že Únia stojí za Českom. Koordinovane ale podľa neho zatiaľ postupovať nebude, pretože o to český minister vnútra Jan Hamáček (ČSSD) nežiadal.
Spoločnú reakciu však žiadajú europoslanci aj šéfovia všetkých piatich hlavných frakcií v Európskom parlamente.
Borell v stredu neskoro večer zverejnil stanovisko, v ktorom najvyšší predstavitelia EÚ vyjadrili znepokojenie nad ilegálnou aktivitou Ruska v Českej republike: „Rozvratným aktivitám ruských tajných služieb proti záujmom a bezpečnosti EÚ a jej členských štátov, budeme naďalej čeliť s najpevnejším odhodlaním, aj na úrovni Európskej únie, s ohľadom na situáciu,“ uvádza sa v stanovisku.
Vzťahy NATO a Ruska sa môžu ešte zhoršiť
Zaznievajú však obavy, čo by spoločný postup mohol znamenať pre vzťahy Severoatlantickej aliancie a Ruska.
„Vzťahy NATO a Ruska sú v poslednej dobe napäté najmä kvôli tomu, že Rusko hromadí vojská na východnej hranici Ukrajiny v rozpore s medzinárodnými pravidlami. Aktuálne odhalenia v Českej republike vzťahy nezlepšia, ba naopak, môžu ich iba zhoršiť,“ vysvetlil Köles.
Slovenský minister obrany Jaroslav Naď potvrdil, že Ruská federácia umiestnila na ukrajinské hranice približne 100- až 120-tisíc vojakov. Nechýba ani ťažká technika. Taktiež potvrdil, že cvičenia ruskej armády sú ofenzívne a nie defenzívne.
Ruský minister obrany Sergej Kužugetovič Šojgu uviedol, že Rusko stiahne svoje vojská z hraníc s Ukrajinou. Sťahovanie má začať 23. apríla.
NATO vyjadrilo podporu Česku
Organizácia NATO vo štvrtok vyjadrila hlboké znepokojenie nad destabilizačnými akciami, ktoré Rusko podľa nej naďalej uskutočňuje v euroatlantickom priestore, a to aj na území samotnej Aliancie. NATO tiež vyjadrilo plnú solidaritu s Českou republikou.
V stanovisku Severoatlantickej rady sa uvádza, že český minister zahraničných vecí Jakub Kulhánek ju vo štvrtok, ako najvyšší politický orgán Severoatlantickej aliancie, informoval o aktivitách ruských agentov v Českej republike, ktorých výsledkom boli výbuchy v muničnom sklade vo Vrběticiach v roku 2014.
V správe uviedol, že prvý z výbuchov spôsobil značné materiálne škody a smrť dvoch ľudí, ktorí v muničnom sklade pracovali. Spojenci v tejto súvislosti vyjadrili českej strane sústrasť.
Šéf českej diplomacie partnerom z NATO potvrdil, že české orgány identifikovali dvoch ruských spravodajských agentov, ktorí sú podľa nich zodpovední za výbuch – ide rovnakých ruských spravodajských agentov, ktorí sú hľadaní orgánmi Spojeného kráľovstva v súvislosti s útokom uskutočneným v Salisbury v roku 2018 a použitím nervovej látky triedy novičok, ktorá bola vyvinutá v Rusku.
Česko v reakcii na sabotáž vyhostilo 18 ruských diplomatov, u ktorých existovalo podozrenie, že išlo o príslušníkov ruských tajných služieb, ktorí v krajine pôsobili pod diplomatickým krytím. Rusko následne vyhostilo 20 zamestnancov českého veľvyslanectva v Moskve.
Vzťahy medzi Českom a Ruskom na bode mrazu
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Startitup PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako budú vyzerať vzťahy Ruska a Česka v budúcnosti
- Aké kroky môžeme najbližšie dni očakávať
- Vyhostenie diplomatov je len prvý krok, vraví odborník
- Čo si myslí o počínaní ministra Korčoka
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity