Spoveď vyčerpaných zdravotníkov: V mrazivých výpovediach Slovákov prosia, aby sa dali zaočkovať. Je to naša jediná nádej
- Situáciu sa napohľad podarilo stabilizovať, denne ale na koronavírus stále umierajú desiatky ľudí
- Hrdinami očkovacej kampane Penty sú zdravotníci z nemocnice Svet zdravia Galanta, ktorá sa dlhé 3 mesiace starala len o pacientov s koronavírusom
- Mrazivé výpovede lekárov a sestier vyvracajú pochybnosti a nabádajú k očkovaniu
- Situáciu sa napohľad podarilo stabilizovať, denne ale na koronavírus stále umierajú desiatky ľudí
- Hrdinami očkovacej kampane Penty sú zdravotníci z nemocnice Svet zdravia Galanta, ktorá sa dlhé 3 mesiace starala len o pacientov s koronavírusom
- Mrazivé výpovede lekárov a sestier vyvracajú pochybnosti a nabádajú k očkovaniu
Preplnené nemocnice, pacienti napojení na pľúcnu ventiláciu, unavení lekári či zdravotné sestry. Pandémia so sebou priniesla zúfalstvo, beznádej aj smrť. Nemocničné oddelenia sa zo dňa na deň premenili na covidové zóny, nemocnice sa museli v priebehu pár dní úplne reprofilizovať a vyriešiť základné logistické otázky, zabezpečiť chod celej prevádzky a organizáciu ošetrujúceho personálu.
Zdravotníci dlhé mesiace, a najmä počas druhej vlny pandémie, nevideli svojich blízkych, pred očami mali denne smrť a aj keď sa zomkli do skvelých tímov, museli sa sami vyrovnať s tým, čo prežívajú.
Vyčerpaní lekári prosia: Dajte sa zaočkovať
Aj keď sa zdá, že koronavírus postupne ustupuje, zďaleka nemáme vyhraté. V súčasnej situácii, kedy sa v nemocniciach stále nachádza vysoký počet hospitalizovaných pacientov na ochorenie COVID-19, na ktoré dodnes neexistuje žiaden liek, je jedinou cestou len očkovanie.
Nielenže nám pomôže chrániť samých seba i svojich blízkych, ale odbremení ruky lekárom, ktorí sa konečne budú môcť vidieť so svojimi rodinami a predovšetkým sa budú môcť začať starať aj o ostatných pacientov.
Aj napriek vystupňovanej situácii však stále státisíce Slovákov odmieta očkovanie – predstav si, aké to je neuveriteľne frustrujúce pre lekárov, ktorí už vyše roka bez výdychu bojujú v nemocniciach. Každý z nás pozná ľudí, ktorí postupne strácajú schopnosť rozlišovať pravdu od vyfabrikovaných lží a je zodpovednosťou každého z nás, aby sme ich presvedčili o dôležitosti očkovania. Popieranie modernej vedy a namiesto očkovania zvoliť radšej výhovorky alebo rovno spúšť dezinformácií, nám návrat do normálneho života neprinesie.
Mrazivé výpovede 4 zamestnancov červenej nemocnice
Toto sú výpovede zdravotníkov z galantskej nemocnice Svet zdravia, ktorí boli na pokraji síl, no nikdy sa nevzdali – ich cieľom bolo zachrániť čo najviac životov.
„O pacientov s ochorením COVID-19 sa spolu s mojimi kolegami staráme nonstop. Máme oblečené celotelové overaly, respirátory a ochranné okuliare. Počas dvanásťhodinovej smeny sa z nich vyzlečieme len raz, keď máme tridsaťminútovú prestávku na jedlo, vodu a toaletu.
Rozmyslíte si každý dúšok vody. Ľudí, ktorí neveria, že toto ochorenie existuje, by som obliekla do tohto overalu a previedla ich našim oddelením. Videli by pacientov, ktorí sa dusia a majú strach v očiach.
My, sestry, sme pri pacientoch nonstop. Sme pre nich jediným kontaktom. Pacient má strach. Potrebuje pohladiť, upokojiť, chytiť za ruku. Vysvetliť, prečo musí mať kyslíkovú masku na tvári. Veľmi mu pomôže už to, že mu poviete, nech sa nebojí, že všetko bude v poriadku.
Veľa našich pacientov, žiaľ, boj s týmto ochorením prehralo. Nikdy sme nečelili toľkým úmrtiam. Často sa musíme ísť vyplakať. Po psychickej stránke je to veľmi ťažké. Nedá sa to opísať.“
Zuzana Obermanová, vedúca sestra oddelenia OAMIS
„Covid ma naučil smútiť. Dnes prichádzame do kontaktu so smrťou tak často, ako nikdy predtým. Pacienti, ktorí k nám prídu, sú často v kritickom stave a majú poškodené životne dôležité orgány. Svoj čas sme museli obetovať práci a so svojimi rodinami sme sa niektorí nevideli dlhé týždne.
Nielen preto, že máme málo času, ale aj preto, aby sme ich náhodou nenakazili. Mne osobne v smutných chvíľach najviac pomáha, keď si môžem sadnúť za klavír a hrať. Klavír som si dala priviezť do nemocnice, aby mi pomohol zvládať tieto náročné chvíle.“
MUDr. Dagmar Bodáková, primárka oddelenia anesteziológie a multiodborovej intezívnej starostlivosti
„Lekárom na covidovom oddelení sa stávate prakticky z minúty na minútu, na to neexistuje atestácia. V tejto náročnej situácii, keď som vyčerpaný a unavený, mi najviac pomáha rodina, ktorá mi je obrovskou oporou. S mojimi neurologickými ambulantnými pacientami sme v kontakte telefonicky či elektronicky.
Verím, že sa čím skôr vrátime do pôvodného režimu, pretože okrem toho, že mi práca neurológa chýba, títo pacienti potrebujú pravidelnú ambulantnú starostlivosť, ktorú im v tejto chvíli nevieme stopercentne poskytnúť.“
Primár neurologického oddelenia Oto Petrík, ktorý sa musel preklasifikovať, aby sa mohol starať o COVID pacientov
„Covid ma naučil starať sa o pacientov, ktorí sa dusia, no vzal mi optimizmus a čas na rodinu. Ak ste mali v sanitke pacienta, ktorý je stabilizovaný, mohli ste si určiť priority a pred ním vybaviť akútnejší prípad, napríklad niekoho s porážkou. Ale keď máte niekoľko pacientov, ktorí sa dusia, neviete im povedať, aby počkali.
Pretože všetci sú ohrození na živote. Pozerať sa na človeka, ktorý sa dusí, je hrozný pohľad. Neviete mu dať niečo od bolesti, aby sa mu uľavilo, ako pri iných ochoreniach. Veľmi nás to psychicky ubíja, že im nevieme pomôcť tak, ako by sme chceli. Jedinou našou nádejou je dnes očkovanie.“
Lekár Jozef Fatrsík, zástupca primára urgentného príjmu
Pomôžme sebe a pomôžeme našim hrdinom
Výpovede lekárov a zdravotných sestier, našich hrdinov z červenej nemocnice, ktorí dennodenne bojujú o zdravie a životy pacientov, sú mrazivé. Covidoví pacienti potrebujú náročnejšiu starostlivosť – či už ide o technické zabezpečenie, farmakologickú liečbu a najmä nasadenie zdravotníkov, pre ktorých je práca psychicky a fyzicky mimoriadne náročná. Všetko robia len s jediným cieľom – zachrániť čo najviac ľudských životov.
Očkovanie nepochybne a zásadne zvyšuje bezpečnosť nás všetkých. Jeden z najväčších objavov v histórii medicíny nám dáva príležitosť ochrániť seba aj ostatných proti jednej z najzákernejších pandémií sveta.
Po vakcinácii dostatočnej časti obyvateľov máme vysokú šancu, že sa budeme môcť vrátiť k bežnému životu, na aký sme boli zvyknutí pred pandémiou. Ak je v spoločnosti dostatočný počet zaočkovaných jednotlivcov, dosiahne sa tzv. kolektívna imunita, kedy je len veľmi málo pravdepodobné, aby sa ochorenie mohlo jednoducho šíriť z človeka na človeka.
Vedci najnovšie odhadujú, že kolektívna imunita funguje, ak je zaočkovaných cca 80 % ľudí.
Naši vedci patria k svetovej špičke
Očkovanie má na Slovensku bohatú históriu. Vakcíny už zastavili tetanus či tuberkulózu a zlikvidovali aj detskú obrnu. Len tri roky stačili bývalému Československu na to, aby masívnym očkovaním detí proti vírusovej obrne úplne potlačilo toto ochorenie. Stali sme sa prvou krajinou na svete, kde sa podarilo znížiť výskyt vírusovej obrny na nulu. S očkovaním sa začalo v roku 1957 po veľkej epidémii obrny.
Zaujímavým faktom je aj to, že v roku 1720 dejiny očkovania prepísal Prešovčan Ján Adam Rayman. S očkovaním proti pravým kiahňam začal ako prvý v Európe a vakcínou si bol natoľko istý, že ju vyskúšal aj na svojej dcére. Na ramene jej urobil rez, do ktorého ako prevenciu pred ochorením vmasíroval hnis z pľuzgiera jej brata, ktorý bol nakazený. Očkovanie v nasledujúcich rokoch opakoval a vždy úspešne.
Slovenskí vedci aj v súčasnosti neustále dokazujú, že patria k svetovej špičke – stáli napríklad aj pri založení Európskeho vírusového archívu. Len niekoľko dní od potvrdenia prvého prípadu nákazy COVID-19 na Slovensku izolovali slovenský kmeň vírusu a vyvinuli aj jeden z najlepších PCR testov na svete.