Vyciciaval štát a v ŠtB bonzoval aj na vlastnú matku. Oligarcha Široký dnes nemá takmer nič, vzdáva sa aj Váhostavu

Meno podnikateľa Juraja Širokého hádam ani netreba predstavovať. A keď už áno, tak je problém, kde vlastne začať.

Bývalý agent ŠtB a po prevrate privatizér, ktorý získal viaceré veľké firmy a stal sa jedným z najbohatších ľudí republiky, je nepochybne veľmi zaujímavou a, jemne povedané, kontroverznou osobou Slovenska.

Minulosť „rozviedčíka Širokého“ a následné divoké privatizácie sú však stále len zlomok toho, čo sa s menom tohto veľkopodnikateľa a „známeho oligarchu“ spája. Možno ešte viac upútali pozornosť jeho vzťahy s vysokopostavenými politikmi, čo viackrát vrhalo svetlo podozrenia na veľké zákazky, ktoré napríklad jeho firma Váhostav získavala priamo od štátu.

Nepochybne veľké pohoršenie následne vyvolalo nevyplatenie menších podnikateľov a firiem, ktoré si Váhostav na stavbu týchto štátnych zákaziek najal. Pre viaceré z nich to bolo priam likvidačné, zatiaľ čo Váhostav neskôr dostával ďalšie obrovské štátne zákazky a o Širokom sa objavovali správy, že dokončuje na Bahamách v Karibiku svoju druhú haciendu.

zdroj: FOTO TASR/ Martin Baumann. Voľba prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja na VII. kongrese SZĽH 10. júna 2011 v Bratislave. Na snímke jediný kandidát na post prezidenta Igor Nemeček (vľavo) a odstupujúci prezident SZĽH Juraj Široký, ktorý šéfoval hokejovému zväzu uplynulých 13 rokov.

V posledných mesiacoch sa takmer všetky medializované správy o ňom venujú hlavne dvom témam: Ako ho Kočner či Bödör podľa vyšetrovaní jednotlivých akcií NAKA pomáhali kryť. A o tom, ako sa impérium Juraja Širokého postupne zmenšuje.

Za posledné 2-3 roky sa zbavil viacerých podnikateľských aktivít, napríklad IT spoločnosti bit-Studio, časti podniku Plastika Nitra a nového majiteľa si našiel aj jeho známy Grand Hotel Belevue v Tatrách.

Minulý rok sa Široký vzdal i svojej srdcovej záležitosti, hokejového klubu HC Slovan, ktorý od neho vlani získal spoluzakladateľ Esetu Rudolf Hrubý.

zdroj: TASR/ Pavel Neubauer

A podľa najčerstvejších informácií sa Juraj Široký chystá predávať aj svoju najznámejšiu firmu, ktorá svieti vo viacerých slovenských kauzách, spoločnosť Váhostav.

„Spoločnosť Váhostav-SK už dlhodobejšie eviduje záujem investorov o získanie strategického podielu v našej spoločnosti. Momentálne prebiehajú rokovania s viacerými spoločnosťami, ale v tejto fáze nevidíme dôvod zdieľať tieto informácie – uviedol pre Denník N generálny riaditeľ Váhostavu Ivan Kimlička v reakcii na naše informácie od zdrojov blízkych firme, že práve v tejto dobe sa chystá jej odpredaj,“ zverejnil Denník N.

Z ŠtBáka, ktorý donášal na rodinu, veľkopodnikateľ a milionár

Znie to zrejme zvláštne, no dnešný veľkopodnikateľ Juraj Široký, ktorý podľa rebríčka Forbes patrí s majetkom 90 miliónov eur (rok predtým rovných 100 miliónov eur) medzi 30 najbohatších Slovákov, bol kedysi verným zástancom socialistického režimu.

„Chcem byť čo najviac prospešný nášmu socialistickému zriadeniu tým, že budem aktívne bojovať proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi,“ písal vo svojej prihláške do ŠtB.

Hoci jeho spisy za nevysvetliteľných okolností zmizli z archívu Ústavy pamäti národa, denníku Sme sa podarilo získať aspoň niektoré kópie zo Širokého spisov, ktoré v roku 2007 zverejnil v článku: To najlepšie zo spisu rozviedčíka Širokého.

Človek sa v nich okrem ochoty bojovať proti vnútornému i vonkajšiemu nepriateľovi socializmu môže dočítať aj to, že Široký donášal tajným dokonca o svojej najbližšej rodine: „Moja matka Gabriela Široká udržuje písomný styk so svojím strýkom Albertom Ferdinandom z USA… Domnievam sa, že brat matky nadviazal styk s menovaným na základe predstavy finančného prilepšenia,“ informoval v tých časoch Široký.

zdroj: TASR/ Vladimír Benko

Zmenou režimu však prišla úplne nová príležitosť menom privatizácia. Juraj Široký sa dokonca stal súčasťou takzvaných Harvardských fondov, ktoré založil Viktor Kožený. Široký sa s ním spoznal počas svojej práce na československej ambasáde vo Washingtone.

Kožený dal tento lákavý názov fondom na základe toho, že sám ako emigrant z Československa vyštudoval ekonómiu priamo na Harvarde. Chcel tak zrejme vzbudiť dojem, že dobre vie, čo s peniazmi robiť a prečo ich zveriť práve do jeho rúk, do jeho fondu. Ľuďom sľúbil až 10-násobné výnosy.

Svoje kupónové knižky, ktoré sa vtedy s hodnotou 1000 korún rozdávali ľudom, aby si za ne kúpili podiely v štátnych podnikoch, mu zverilo až okolo 800 000 ľudí. Slovenskú časť Harvardských investičných fondov mal na starosti práve jeho známy Juraj Široký.

Neskôr sa ukázalo, že Kožený získané štátne podniky skôr vydrancoval a získané peniaze si prelieval na súkromné účty. V Česku ho odsúdili za podvody na 9 rokov väzenia, no Kožený ušiel na Bahamy, kde je v bezpečí pred českým väzením.

Je známe, že na Bahamy chodí a haciendy tam stavia aj Juraj Široký, ktorý z Harvardských fondov vyšiel beztrestne.

zdroj: Unsplash/ Fernando Jorge. Bahamy

„Kožený a Vostrý (ďalší Koženého partner) boli za tunelovanie Harvardských fondov odsúdení v Česku. Širokého vyšetrovala slovenská polícia, no bez výsledku. Po ôsmich rokoch vyšetrovania, polícia rozhodla, že nevýhodné prevody, ktoré Široký podpisoval, neboli zločinom,“ venoval sa téme denník Sme.

V článku sa napríklad dozvieš viac o podozrivom nákupe akcií telekomunikačného operátora SPT Telecom od cyperskej firmy Zenko Treding. Harvardský fond kúpil tieto akcie od Cyperčanov za vyše 866 miliónov korún a obchod podľa Vrchného súdu v Prahe podpísal „Koženého spolupracovník Juraj Široký.“

Len o niekoľko dní neskôr ale predal fond tieto akcie naspäť cyperskej firme, ale len za vyše 708 miliónov korún a cyperskú firmu vtedy zastupoval Široký.

Za takýchto veľmi podozrivých a kontroverzných okolností začala podnikateľská kariéra Juraja Širokého v novej, demokratickej ére. Časy privatizácie a privatizačný fond, na ktorom sa sám podieľal, mu následne umožnili zisk niekoľkých podnikov. Z bývalého ŠtB agenta sa tak behom krátkej chvíle stal veľkopodnikateľ a doslova milionár.

zdroj: TASR/ Martin Baumann

Podozrivé kšefty s vládou aj po nevyplatení ľudí

Nafta Gbely, ktorá ma na starosti zásoby a zásobníky zemného plynu na Slovensku, výrobca náterov, riedidiel a lepidiel Chemolak Smolenice, spracovateľ plastických látok a výrobca rúr Plastika Nitra, stavebná firma Váhostav, dokonca médiá ako denník Pravda či neskôr IT firmy, napríklad bit-Studio. A samozrejme dlhé roky Širokého srdcovka, kde sedával vo VIP sektore spolu s predstaviteľmi štátu – hokejový klub HC Slovan.

To je spomenutie aspoň tých najznámejších firiem, v ktorých Široký pôsobil, respektíve niekde ešte stále pôsobí.

Jeho podnikanie – najmä cez firmu Váhostav, ktorej tržby mali každoročne 9-ciferné sumy (cez 100 až 200 miliónov eur) – bolo viackrát hlasno spájané s politikou, hlavne s politikou vládnuceho Smeru, ktorý podľa niektorých (minimálne nepriamych) dôkazov a tvrdení dohadzoval Širokého firmám kšefty. Opisuje ich napríklad investigatívny novinár Marek Vagovič vo svojej knihe Vlastnou hlavou.

Nešlo samozrejme len o Váhostav, hoci jeho prípady sú tie najznámejšie, štátne zákazky v hodnote niekoľkých desiatok miliónov eur napríklad získala aj spomínaná IT firma bit-Studio, ktorej sa Široký pred pár rokmi zbavil.

zdroj: TASR/ Pavel Neubauer. Na snímke zľava prezident SR Ivan Gašparovič, poslanec Pavol Paška a prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Juraj Široký, 2. októbra 2011 na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave.

„Vladimír Poór, Juraj Široký a Jozef Brhel profitovali aj z biznisu so štátom. Len počas prvej Ficovej vlády sa firmy z ich okruhu podieľali na zákazkách za približne 760 miliónov eur… Nominanti Smeru s väzbami na oligarchov sa po voľbách 2006 presadili v strategických podnikoch s účasťou štátu. Lustrovaním otvorených zdrojov som zistil, že biznismeni Široký, Poór, Kiňo a Gabriel majú svoje kone v elektrárňach, plynárňach, doprave.

Širokého ľudia figurovali v orgánoch Transpetrolu, Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Do Transpetrolu sa dostal aj Širokého syn Juraj mladší,“ snažil sa poukázať na prepojenia Širokého s vládou Smeru vo svojej knihe Vlastnou hlavou investigatívny novinár Marek Vagovič.

„Pán Široký nikdy neprispel na stranu Smer-SD. Nemá so stranou Smer-SD nič spoločné,“ opakoval viackrát po týchto podozreniach vtedajší premiér Robert Fico:

Veľká vlna pohoršenia a kritiky sa vzniesla na Širokého Váhostav hlavne po tom, čo nezaplatil stovkám menším podnikateľov a živnostníkom, ktorí pre Váhostav robili na diaľniciach, dokopy desiatky miliónov eur. Viacerí z nich skrachovali či sa dostali do vážnych problémov.

O to väčší rozruch nastal, keď Váhostav po tomto fiasku získaval ďalšie obrovské zákazky od štátu v hodnote niekoľkých stoviek miliónov eur (obchvat v Prešove, stavba železničnej rýchlotrate atď.). A na hneve v spoločnosti rozhodne neuberali ani fotografie dovolenkujúceho Širokého či správy o tom, že na Bahamách zrovna dokončuje za niekoľko miliónov eur svoju druhú rezidenciu – spomína napríklad Nový Čas.

Okrem diaľnic sa Širokého Váhostav objavil napríklad aj v kauze predraženej rekonštrukcie Bratislavského hradu, ktorá mala pôvodne stáť necelých 40 miliónov eur, no napokon jeho firma zinkasovala viac než dvojnásobok. Viac o tomto i o ďalších veľkých kauzách Slovenska si môžeš prečítať v nasledujúcom článku:

https://www.startitup.sk/ukradnute-miliony-a-skorumpovana-spravodlivost-toto-su-najvacsie-kauzy-slovenska-2-cast/

Chvastanie Kočnera, ako pomohol Širokému

Okrem zmenšujúceho sa impéria sa Širokého meno objavilo v posledných mesiacoch v novinách aj vďaka prebiehajúcim policajným akciám a vyšetrovaniam, akým bola napríklad akcia Očistec.

V nej je jednou z kľúčových postáv nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, ktorý slúžil ako spojovací most medzi šéfmi polície a, nazvime to, vyvolenými ľuďmi (opäť spájaných so stranou Smer-SD), ktorí cez Bödöra mohli u policajných šéfov ovplyvňovať jednotlivé vyšetrovania.

Podľa zverejnených dôkazov, mal byť medzi takýmito ľuďmi, ktorého krytie mal Bödör u polície zariadiť, aj Juraj Široký.

zdroj: TASR/ Jakub Kotian. Norbert Bödör a Jaroslav Haščák

„Podľa vyšetrovacích správ mal Norbert Bödör dať napríklad 20 000 eur dnes už bývalému šéfovi finančnej jednotky Bernardovi Slobodníkovi za to, že nebude vyšetrovať podnikateľa Juraja Širokého a jeho firmu Váhostav.

Juraj Široký je už roky známy ako sponzor a mecenáš Smeru-SD. Mimochodom, aj samotný Slobodník bol sponzorom i členom Smeru,“ písali sme minulý rok v novembri.

Na verejnosť sa dostala aj zaujímavá nahrávka rozhovoru medzi Mariánom Kočnerom a podnikateľom v IT biznise Michalom Suchobom. Kočner mu okrem iného rozpráva aj o tom, ako kryl Širokého pri vyšetrovaní tunelovania jeho firiem:

„Kedysi mal problém, Drôtovňa Hlohovec, Chemolak Smolenice a tak ďalej a tak ďalej. Ešte v čase bývalej vlády, keď minister vnútra bol Lipšic, ale môj kamarát bol generálny prokurátor (Doboroslav Trnka). Išli dožiadania do Švajčiarska na rôzne účty a, bohužiaľ, tie dožiadania, do p…e, odtiaľ prišli, s Ďurovým menom i so sumami, ktoré boli poslané priamo.

Nechal som ich sfalšovať, lebo došlo to priamo Dobroslavovi. nechal som vytlačiť papiere švajčiarska prokuratúra a napísal som nový list, kde sa píše, že osobe s týmto menom tieto účty nepatria a to je založené, ale originál mám ja, ale nechcem to používať, to sú kostlivci v skrini a umrú so mnou,“ spomína Kočner na nahrávke, ktorú zverejnil Denník N a ktorou sa ohľadom Širokého bližšie zaoberali aj Aktuality.sk.

zdroj: TASR/ Jakub Kotian

Čítajte viac z kategórie: Politika