Splnil si sen z detstva a prerobil si starú maringotku. Podnikateľ z mesta tak na dedinu uniká pred zhonom a rušným životom
- Tomáš sa rozhodol prerobiť starú maringotku a unikať do nej pred ruchom mesta
- Celú prerábku dokumentuje prostredníctvom sociálnych sietí
- Tomáš sa rozhodol prerobiť starú maringotku a unikať do nej pred ruchom mesta
- Celú prerábku dokumentuje prostredníctvom sociálnych sietí
Mnohí z nás v detstve snívali o veciach, na ktoré počas dospievania postupne zabudli. Zhon a povinnosti zrazu clonili túžbam a vysnívaným predstavám.
Stále sa však nájdu výnimky, ktoré svoje sny ľahostajne nezahodia do priečinku s názvom kôš. Dokonalým príkladom je Tomáš, ktorý svoje túžby z detstva premenil na realitu.
Nič nejde tak, ako chceme
„Vždy sa mi páčili komedianti z rozprávky Perinbaba či Pehavý Max a strašidlá. Pochopiteľne, vtedy by mi ani nenapadlo, že sa do niečoho podobného pustím. Potom som začal málinko zarábať a nejako som začal premýšľať nad chatou v lese. Zistil som ale, že až tak dobre nezarábam,“ hovorí s humorom Tomáš.
Rozhodol sa teda investovať peniaze do objektu, ktorý je o niečo menej finančne nákladnejší. Pred piatimi rokmi Tomáš úplnou náhodou natrafil na fotky, ktoré obsahovali prerábku starého vagónu. Nápad mu nedal spávať a pripustil, že aj niečo podobné je variantou.
„Naivne som si vravel, že si pozemok len prenajmem a bude to jednoduché riešenie. Samozrejme, nikdy nič nejde tak, ako človek chce. Tak sa veci menil až do súčasnej podoby,“ dopĺňa Tomáš pre Startitup.
Súčasťou zmeny a kľúčovým bodom sa stala kúpa maringotky, s ktorou súvisel jej prevoz cez celú republiku. Domov si napokon maringotka našla na pozemku, ktorý už vlastní Tomáš. Pôvodný nápad, súvisiaci s prenájmom, teda veľmi rýchlo padol.
Ak si ale vizualizuješ kúpu pozemku ako miesto, ktoré bolo okamžite pripravené, si na obrovskom omyle. „Pozemok som musel celý upraviť, nakoľko tam bola skoro všade bažina a bordel. Častokrát som mal aj mám pocit, že sa na celú vec vykašlem. Potom sa mi však znova podarí nejaký krok a veľmi sa z neho teším,“ hovorí nám s nadšením Tomáš.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Strom Jakub a kolotočár Tomáš
Ku maringotke ako takej sa dostal klasicky, prostredníctvom internetu. Ako sám tvrdí, investície, ktoré musel vložil do prerábky, už prestal počítať. Odhaduje však, že bez pozemku by sa mohlo jednať o približne 10 000 eur .
„Určite sa to dá aj lacnejšie. Ja si však veľmi komplikujem život tým, že vymýšľam blbosti. Momentálne pripravujem prístavbu, ktorú ak mi schvália, bude bezbariérová. Plánujem ju najmä kvôli mojim kamarátom, ktorí sú po poranení miechy. Chcel by som, aby aj oni zažili pekné ubytovanie,“ hovorí nám Tomáš.
V súvislosti so spomínaným plánom nám objasňuje aj to, že aktuálne pracuje na špeciálnych chodníčkoch, ktoré by boli prístupné aj pre vozičkárov. On sám sa totiž do maringotky vracia vždy, keď má možnosť. Hovorí, že sám počas korony prišiel na to, že sa z neho stáva človek, ktorý čas trávi omnoho radšej mimo ruchu mesta. Tvrdí, že sa v ňom začína nudiť a jeho maringotka mu poskytuje omnoho viac možností.
Celú si ju totiž prerába sám a ako uvádza, veci sa učí za pochodu a s pomocou kamarátov. Tí boli prekvapení, keď sa Tomáš rozhodol, že súčasťou jeho terasy bude strom. Áno, vyzerá to presne tak, ako si vykresľuješ. Možno ešte šialenejšie. Ako však sám Tomáš uvádza, strom tam bol skôr ako on, preto nemá dôvod na to, aby ho vyrúbal.
„Dáva to totiž logiku a podľa mňa to aj dobre vyzerá. Ďalšia vec je, že som si do neho naprojektoval môjho brata, ktorý bohužiaľ umrel skôr, ako som mu ho stihol ukázať. Život ho vykorenil skôr, ako stihol dorásť. Takto si vravím, že je tam stále so mnou. Možno je to hlúposť, no mne sa to páči,“ hovorí pre Startitup Tomáš.
Mnohí ľudia vraveli, že strom mu bude v lete uberať slnko. On ale s ľahkosťou argumentuje tým, že bude práve naopak poskytovať príjemný tieň. Strom Jakub sa tak stal dokonalou súčasťou okolia maringotky.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Sused ako offline internet
Kde sa maringotka nachádza? Aj napriek tomu, že je Tomáš Slovák, rozhodol sa pre České stredohorie. Pozemok nájdeš v malej dedinke, ktorá má približne 80 obyvateľov. Nenachádza sa v nej obchod, ani klasická krčma. Najbližšie služby sú ľuďom vzdialené 3 kilometre.
„Ak človeku niečo chýba, musí si vyšlapať poctivých 6 kilometrov. V podstate to ale nevadí, nakoľko je všade okolo pekná príroda,“ opisuje život na dedine Tomáš. Dodáva tiež, že v budúcnosti plánuje na pozemku postaviť letnú kuchyňu a na strom menšiu terasu, ktorá by vychádzala z hlavnej terasy.
Zatiaľ Tomáš na pozemku nemá ani vodu a preto si ju nosí z neďalekého prameňa. Uvádza však, že v budúcnosti by si chcel zriadiť aj vlastnú studňu. Čo sa elektriny týka, ani tú zatiaľ k dispozícii nemá. Ťahá si ju od suseda.
„Mať dobrých susedov je veľmi dôležité. Ja som na nich mal obrovské šťastie. Priznám sa, že som sa trochu bál. Keď sa do takejto mikrokomunity rozhodne vstúpiť potetovaný Slovák, nikdy vopred úplne nevie, ako ho príjmu. V mojom prípade to bolo super. Pán sused je ako môj dedo, ktorého som v podstate nikdy nemal. Vo všetkom mi radí a mnoho vecí mi objasňuje. On je v podstate ako môj offline internet,“ dodáva s úsmevom Tomáš.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Celý proces dokumentuje
Mnohí zastávajú názor, že na dedine je nuda a v meste „to žije“. Tomáš má však odlišný pohľad. Tvrdí, že na maringotku chodí práve kvôli tomu, že sa v meste nemá ako realizovať. Na pozemku vidí, že po ňom niečo skutočne ostáva.
Tiež ho upokojuje, že v dedine neexistuje nijaký zhon a všetko má svoj čas. „Na dedine som sa naučil trpezlivosti a tomu, že všetko nejde hneď tak, ako chcem ja, ale tak, ako to jednoducho vyjde. Rovnako aj moja maringotka. Urobiť pozemok do podobnej podoby bol fakt záhul a zatiaľ nie som ani v polke,“ vysvetľuje nám majiteľ maringotky, ktorý proces premeny dokumentuje aj prostredníctvom Instagramu.
Profil podľa Tomáša vznikol úplnou náhodou na začiatku pandémie. Počas prvého lockdownu totiž odišiel na dva týždne na maringotku a rozhodol sa, že bude postupnú premenu dokumentovať. Majiteľ maringotky sám opisuje, že má radosť zo správ, ktoré mu ľudia prostredníctvom sociálnych sietí posielajú. S mnohými si počas prerábky vymieňal cenné rady a viacerí sa následne stali aj jeho priateľmi.
„Dokonca sa mi stalo, že sa jeden chlapík rozhodol prísť navštíviť ma len na základe Instagramu. Na maringotku prišiel aj napriek tomu, že musel merať cestu dlhú 200 kilometrov,“ hovorí na margo svojho profilu.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ak by žil, dal by si kerku…
Okrem toho, že maringotka je pre Tomáša synonymom oddychu, slúži mu aj ako dokonalý priestor na home office. S kamarátom totiž vlastní tetovacie štúdio, ktoré často manažuje aj z dedinského prostredia.
Štúdio pomenovali podľa spisovateľa Janka Kráľa, nakoľko sa im páčila jeho divnosť. „Vraveli sme si, že ak by žil v tejto dobe, určite by si dal kerku,“ dodáva s humorom Tomáš. Rovnako humorným však nebolo obdobie pandémie. Počas nej bolo ich podnikanie na bode mrazu. Ako sám Tomáš opisuje, všetci sa snažili robiť, čo sa dalo, aby sa mali z čoho uživiť a zároveň sa nezbláznili od stresu.
Práve pred ním Tomáš často unikal na dedinu, kde v svojej maringotke našiel pokoj. Atmosféru dokonale cítiť z jeho instagramového profilu. Ako on sám tvrdí, snaží sa byť za každých okolností autentický.
„Na Instagrame môžu ľudia sledovať, čo je mojim cieľom. Chcel by som, aby sa vytvorila komunita ľudí, ktorá bude všetko chápať v širšom kontexte. Nejde mi o to, aby som ukázal maringotku, ktorú si podnikateľ kúpi na kľúč, vytiahne tam svoju pipinku, porobia si fotečky a na svojom SUV sa večer odvezú naspäť do Bratislavy. Práve naopak. Snažím sa ukazovať aj ten bordel, ktorý tam mám. Aj všetko, čo sa mi nepodarilo. Robím tak práve preto, aby si ľudia uvedomili, že všetko nemusí byť dokonalé. Hlavné je mať to autentické. Vystihlo by to skutočne pomenovanie – Spirit of kolotocar lajf,“ uzatvára Tomáš.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čítajte viac z kategórie: Architektúra