Majitelia nových áut netušia o skrytých nákladoch. Údržba tohto systému ťa pripraví o stovky eur
TASR/Dano Veselský, Unsplash/thought catalog
Začali byť Slováci ľahostajní ku smrti? Psychologička varuje, že tu máme fenomén pocitu skrytej identity
Linda Cebrová
- Ako spoločnosť sme kvôli pandemickej kríze prešli za posledný rok premenou
- Mnohým sa zmenil hodnotový rebríček, zostali sme odrezaní od sociálnych kontaktov a učíme sa, ako v živote napredovať aj v ťažkej situácii
- Spolu so psychologičkou Katarínou Slovákovou sme sa pozreli na to, ako si udržať pozitívne nastavenie mysle v krízových situáciách a ako sa postaviť k názorom, ktoré sú podľa nás výsostne neprípustné
- Ako spoločnosť sme kvôli pandemickej kríze prešli za posledný rok premenou
- Mnohým sa zmenil hodnotový rebríček, zostali sme odrezaní od sociálnych kontaktov a učíme sa, ako v živote napredovať aj v ťažkej situácii
- Spolu so psychologičkou Katarínou Slovákovou sme sa pozreli na to, ako si udržať pozitívne nastavenie mysle v krízových situáciách a ako sa postaviť k názorom, ktoré sú podľa nás výsostne neprípustné
Psychologický poradca Petr Šusta v nedávnom rozhovore pre DVTV konštatoval, že súčasná pandémia koronavírusu mení morálku ľudí. Povedal, že smrť sme ako spoločnosť vytesnili.
Od prepuknutia pandemickej krízy síce už ubehol viac ako rok, no dodnes na dennej báze počúvame o nových úmrtiach v rádoch desiatok za deň.
Pandémia nás dostala do situácie, kedy sme začali byť so smrťou konfrontovaní na pravidelnej báze a v štatistikách vidíme, že počet úmrtí v súvislosti s ochorením COVID-19 predstavuje 12 262.
Pýtali sme sa preto skúsenej psychologičky Kataríny Slovákovej na to, či sme sa ako spoločnosť nedostali do bodu, kedy nám začína byť smrť iných ľahostajnejšia, pokiaľ sa nás priamo nedotýka.
„Počas pandémie začínali správy každý deň počtom nakazených a počtom úmrtí. Spočiatku to väčšina z nás sledovala s obavou a myšlienkami, že s rastúcim počtom nakazených porastie aj číslo úmrtí, a že sa to môže každú chvíľu týkať aj mňa či môjho okolia. Nemám pocit, že ľudia začali byť ľahostajní k smrti, skôr ku každodenným správam o nej,“ povedala pre Startitup Katarína Slovákova.
„Podľa mňa je prirodzené, že pocítime emócie ako smútok, ľútosť, zármutok, keď počujeme správu o niekoho smrti. Čím nám je človek vzdialenejší, tým ‚menej’, respektíve na kratší čas nás to zasiahne. Každý sa so smrťou vyrovnávame inak, no pokiaľ si všimneme na niekom blízkom, že jeho reakcia nie je v súlade so situáciou, je možno dobré zvážiť návštevu odborníka, ktorý mu pomôže danú situáciu a udalosť spracovať.“
Slováková tvrdí, že práve počas pandémie ju niektoré situácie prinútili sa nad správaním ľudí ešte viac zamyslieť. Konštatuje, že ju negatívne prekvapili napríklad reakcie ľudí pod rôznymi článkami.
Nešlo pritom ani tak o samotné reakcie, ako o spôsob ich podania. Dodnes si spomína napríklad na deti kričiace vulgárne pokriky pred Úradom vlády.
Vo vyjadrovaní názorov nepoznáme zábrany
Pripomína, že konflikty a rôzne názory tu vždy boli, aj budú. Nevyhneme sa im. Podľa odborníčky ide skôr o to, ako ich riešime. Či ako zvieratá, alebo ako kultivovaní ľudia.
„Internet so sebou priniesol fenomén pocitu skrytej identity. Ľudia vyjadrujú názory bez zábran, spôsobom, ktorým by možno v bežnom živote nejednali. Stačil jeden komentár pod príspevkom a strhla sa vyostrená debata plná urážania, nadávok. Každý je presvedčený o svojom názore, o jeho správnosti, neochotný vypočuť a pripustiť aj iný pohľad. Nehovorím teraz o patológii, hovorím o ľuďoch, ktorých bežne poznám,“ hovorí.
Ľuďom by dala rada do pozornosti známy obrázok, kde stoja dvaja ľudia oproti sebe a na zemi je číslo 6 respektíve 9. Títo dvaja ľudia sa môžu donekonečna hádať o tom, kto má pravdu, pretože ju majú obaja.
„Akoby úplne zabúdame, že to, že ja veci vnímam nejakým spôsobom, neznamená, že ten druhý sa mýli. Len vníma veci odlišne zo svojej pozície, čo je úplne prirodzené, pretože neexistujú dvaja rovnakí ľudia. Nemyslím tým, samozrejme, fakty typu Zem je guľatá.“
Zároveň pripomína, že netreba zabúdať ani na pozitívne aspekty, ktoré bolo možné v rámci krízy pozorovať, keď ľudia nakupovali seniorom, šili rúška či tlieskali zdravotníkom.
Ako čeliť náročným obdobiam?
Odborníci sa zhodujú, že neustály prísun negatívnych správ má nespochybniteľný dopad na ľudskú psychiku.
Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Máš účet? Prihlás sa!Staň sa členom Startitup PREMIUM
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Staň sa členom Startitup PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Možno sa ti to zdá ako triviálnosť, no pre niektorých je nosenie rúška katastrofa
- Psychologička Katarína Slováková odporúča vždy žiť v prítomnom okamihu a zbytočne sa nezameriavať na otázky typu: „Čo ak toto všetko potrvá ešte 10 rokov?“
- Mladí mali zažívať prvé lásky, vytvárať si nové partie. Sedeli však rok doma, bez vzdelania a vízie. Čo s tým?
- „Nie sme rastliny, ktorých ‚osud’ závisí od vonkajších podmienok,“ vraví psychologička
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska
Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.
