Veľký prieskum: Ako sa Slováci správajú na internete? Ignorujeme dôležité maily, potom nás okradnú o peniaze

Internetu sa netreba báť, pokiaľ vieš, na čo si dávať pozor a si obozretný. O tom, že opatrnosť nikdy nie je na škodu svedčí aj fakt, že s ohrozením citlivých informácií (osobné údaje, prihlasovacie údaje, platobné údaje) sa stretlo až 47 % Slovákov, teda takmer polovica. Priamu skúsenosť s ohrozením vlastných financií hlási 30 % ľudí, pričom najväčšiemu ohrozeniu čelia Slováci vo veku 45 až 55 rokov.

Mladí ľudia sú však nielenže na internete „viac doma“, no sú predovšetkým sebavedomejší, čo im eventuálne môže byť aj na škodu. Z grafu nižšie, o ktorého dáta sa pre mBank postarala prieskumná agentúra STEM/MARK, napríklad vyplýva, že mladí ľudia sa rizík online sveta neboja – naopak, veria si, že potenciálne podvody dokážu včas odhaliť.

Mladí Slováci sú prehnane sebavedomí

96 % Slovákov si myslí, že sa na internete väčšinou správa bezpečne – s úplnou istotou to však vie povedať len 17 až 27 % ľudí, predovšetkým mladí.

Zaujímavé je preto zistenie, že najmä mladí ľudia sú na internete často neopatrní – každý tretí totiž občas alebo pravidelne potvrdzuje dôležité informácie bez toho, aby ich vôbec čítal a patria medzi ne aj správy z banky, e-mail či sociálne siete. Seniori sú v tejto štatistike, paradoxne, viac než trikrát opatrnejší – keďže si uvedomujú, že sú v používaní internetu menej skúsení, a tým pádom sú aj pozornejší.

Pozornosť mladých klesá k bodu mrazu vtedy, keď ide o bežnejšie upozornenia – napríklad potvrdenie prijatia cookies, ktoré vedome vníma len 16 % mladých ľudí.

„Slováci tak môžu byť vystavení hrozbám, o ktorých často nemajú dostatok informácií na to, aby ich vedeli včas odhaliť. Preto im do rúk dávame nástroje, ako zvýšiť svoju ochranu a snažíme sa rozširovať povedomie, aby prípadné nebezpečenstvo vedeli rozpoznať,“ vysvetľuje Martin Podolák, riaditeľ produktovej a procesnej divízie mBank Slovensko a ČR.

Podolák hovorí predovšetkým o novej sekcii Bezpečnosť na webe mBank, ktorá prehľadne ponúka efektívne nástroje a rady na boj proti internetovým podvodom. Okrem prehľadu, čo pre bezpečnosť svojich klientov robí banka, web jednoducho a polopatisticky vysvetľuje základné bezpečnostné zásady.

Klienti sa tak na webe dozvedia, ako môžu zvýšiť svoju bezpečnosť priamo v mobilnej aplikácii a ako si upraviť nastavenia pri svojich platobných kartách. Majú tiež možnosť naštudovať si, na čo si dávať pozor pri prihlasovaní sa do internet bankingu alebo to, ako je zabezpečená komunikácia medzi bankou a klientom.

„Našim klientom sa snažíme poskytovať čo najviac informácií a možností, ako si svoje peniaze najlepšie ochránia. V mobilnej aplikácii mBank si môžu napríklad okamžite zablokovať platobnú kartu či magnetický pásik, ktorý v Európe väčšinou vôbec nepotrebujú, ale jeho blokácia môže výrazne zvýšiť ochranu pred skimmingom.

Klienti si môžu dočasne zablokovať celú kartu alebo len niektoré typy transakcií – napríklad bezkontaktné alebo zahraničné platby, výbery z bankomatov v zahraničí, ktoré si za transakcie účtujú dodatočný poplatok či službu DCC, ktorú v zahraničí ponúkajú prevádzkovatelia bankomatov a terminálov často s menej výhodným kurzom. Ďalšou veľmi užitočnou funkciou je možnosť nastavenia limitov pre rôzne typy transakcií. Vďaka tomu majú klienti istotu, že výber z bankomatov alebo platba na internete nebude vyššia. Limit sa, navyše, dá jednoducho meniť priamo v mobilnej aplikácii či cez internet banking,“ dodáva Martin Podolák.

zdroj: unsplash

Takto Slováci prichádzajú o peniaze

Suverénne najrozšírenejším spôsobom podvodu v online prostredí je phishing, s ktorým sa stretlo až 61 % z napadnutých Slovákov.

Pomerne bežné sú tiež odcudzenie identity či účtu na sociálnej sieti alebo kontaktovanie neznámou osobou s cieľom vylákať peniaze. Až 9 % pokusov o krádež však podľa prieskumu dopadlo úspešne – takmer každý desiaty napadnutý človek tak utrpel nejakú škodu, či už išlo o zmocnenie sa údajov, alebo peňazí.

Dáta ukazujú, že Slováci nevedia, čo v takýchto situáciách robiť – 43 % sa obrátilo na rodinu, priateľov či kolegov, 40 % na banku a 8 % na políciu. 23 % nevedelo, čo robiť. Vo väčšine prípadov pritom treba kontaktovať v prvom rade banku, zmeniť si prístupové heslá a dohodnúť zablokovanie karty a vystavenie novej.

Klienti mBank si navyše môžu pár klikmi kedykoľvek svoju kartu zablokovať priamo v aplikácii či internet bankingu a požiadať o vystavenie novej. Hneď po jej objednaní si ju jednoducho pridajú do telefónu a môžu s ňou začať platiť. Nemusia tak čakať na doručenie fyzickej karty a majú tak neustály prístup k svojim finančným prostriedkom. V prípade potreby môžu telefonicky skontaktovať mLinku, kde im experti mBank radi pomôžu.

„Aj preto v mBank prichádzame s edukačnou kampaňou zameranou na bezpečnosť v online prostredí a na našom webe v hlavnom menu prinášame novú sekciu Bezpečnosť. Takto chceme v dnešnej digitálnej dobe prispieť k zvyšovaniu povedomia o možných hrozbách a o tom, ako prípadnému nebezpečenstvu predísť,“ vysvetľuje Martin Podolák.

zdroj: unsplash

Silné heslá nám idú

Dobre však Slováci zaskórovali pri vytváraní silných hesiel. Respondenti vo všeobecnosti poznali základné parametre prístupových hesiel – napríklad, že čísla, dĺžka hesla a veľké písmená vytvárajú silnejšie heslá. Dobrou správou je tiež skutočnosť, že až 64 % Slovákov má všade odlišné heslo, o čosi horšie sme na tom s jeho pravidelným obmieňaním (40 %) a vo využívaní špeciálnych znakov (31 %).

Internet sa neustále mení a s ním aj sofistikované podvody, ktoré sa z nás snažia vytiahnuť peniaze. Aj ľudia, ktorí si myslia, že sa v online svete vyznajú a nič im nehrozí, by mali byť v strehu. Dobrou správou je, že banky sa o svojich zákazníkov v oblasti bezpečnosti starajú – práve iniciatívy ako webová sekcia Bezpečnosť od mBank dokážu Slovákov skvele informovať o tom, na čo si aktuálne dávať pozor a akých zásad sa držať.