Irena Bihariová: Ak chce byť žena v politike, musí mať šťastie na partnera, ktorý bude tá „Svetlana Ficová“ (ROZHOVOR)

Progresívne Slovensko sa v marci 2020 snažilo v koalícii so stranou Spolu prebojovať do parlamentu. Odhadovali, že percentuálny počet voličských hlasov pre ich koalíciu bude dvojciferný. Parlament však tesne minuli.

Krátko po volebnom neúspechu došlo na poste predsedu Progresívneho Slovenska k zmene. Michala Trubana vystriedala Irena Bihariová. 

Progresívne Slovensko je však mimoriadne aktívne aj za bránami parlamentu. Sú jednými z najhlasnejších kritikov súčasnej vládnej koalície. Na začiatku však boli k vláde zmierliví. „Brali sme ohľad na to, že vláda rieši objektívne neľahkú situáciu,“ povedala v rozhovore pre Startitup Irena Bihariová. 

Dnes Bihariová tvrdí, že Slovensko sa v súčasnosti blíži k rozkladu. Tŕňom v jej oku je najmä Igor Matovič. „Keď sme videli, ako neprofesionálne riadil bývalý premiér tento štát a ako menil politiku v každodennej realite na reality show, začala som byť znepokojená, že smerujeme k rozkladu štátu.“ 

Bihariová rozklad štátu ilustrovala na súčasnej kauze uniknutého tajného dokumentu SIS. „Ak pozoruje bežný divák tú „spravodajskú“ vojnu, naozaj to vyzerá na úplný rozklad štátu bez ohľadu na to, ktorá z tých verzií je pravdivá.“

https://www.facebook.com/bihariova.irena/photos/a.108768320468619/508499820495465/

Bihariová tvrdí, že ak by SIS klamala o tom, že vyšetrovania politicky exponovaných osôb sú manipulované, išlo by o nebezpečnú hru. „Ako potom môžeme dôverovať spravodajským službám?“ dedukuje. Bihariová tvrdí, že rovnako katastrofálne by bolo, ak by boli správy SIS pravdivé. „Ako si teda vláda splnila svoju domácu úlohu, ktorú sľubovala voličom a voličkám, že vyčistí štát a vnesie dôveru v inštitúcie?“

Progresívne Slovensko sa do parlamentu neprebojovalo

Ak by sa Progresívnemu Slovensku podarilo v parlamentných voľbách 2020 získať o 925 hlasov viac, mohlo byť potenciálne súčasťou vládnej koalície – tej, ktorú dnes ostro kritizujú.

„Niekedy mám na to až schizofrenický pohľad. Poznajúc húževnatosť svojich kolegov a kolegýň, verím tomu, že keby sme tam boli, dokázali by sme dať v niektorých situáciách nohu medzi dvere a určité veci by sme nedovolili,“ reagovala Bihariová na otázku, či je nakoniec rada, že PS nie je súčasťou vládnej koalície. Ľutuje najmä to, že približne 200-tisíc voličov, ktorí koalíciu PS/Spolu volili, nemá vo vláde „svoj amplión“.

„Je tam riziko, že by nás to zomlelo. Toto riziko však politik/politička podstupuje už len tým, že vstupuje do politiky,“ prehlásila. Upozorňuje na to, že ak by sa aj PS/Spolu do parlamentu dostalo, nemuselo by byť súčasťou vládnej koalície. „Mala by som problém, keby bol môj koaličný partner Sme rodina.“

Ich progresívna politika nie je len o právach LGBTI komunity

Ako už napovedá samotný názov hnutia – Progresívne Slovensko je hnutím, ktoré presadzuje progresívnu politiku. „Progresivizmus je v našom ponímaní odvážne nasadzovanie nových trendov, hodnôt a obhajob, ktoré na Slovensku nemajú ešte také pevné ukotvenie. V spojení s liberalizmom je to boj za osobné slobody jednotlivca, ale spolu s tým aj vytváranie priestoru na to, aby tie slobody mohol realizovať. V Amerike to volajú sociálny liberalizmus,“ vysvetlila Bihariová. 

Progresívne Slovensko však podľa slov Bihariovej nie je ľavicovým hnutím. „Sociálny liberalizmus nie je tá klasická ľavica, ktorú tu prezentovala napríklad strana Smer. Mám veľmi ťažké srdce, že vštiepila takúto nálepku ľavici. Od takéhoto typu ľavice sa dištancujem.“

Jeden z atribútov politiky Progresívneho Slovenska je rovnosť. „Každý z nás je si rovný vo všetkých právach. Veríme preto, že je dôležité chrániť slabších – teda hlavne tých, ktorí sú v menšine, a ktorým sa bráni, aby svoje práva naplnili,“ uvádza sa na oficiálnej stránke hnutia.

Bihariová upozorňuje, že marginalizované skupiny, napríklad LGBT ľudí, nestačí „tolerovať“, ale treba riešiť obmedzenia, ktorým musia čeliť.

„Čo znamená slovo tolerovať? Sú problémoví, tak zatvorme oči? Ľudia z radov LGBTI nie sú problémovými, my nemáme čo tolerovať. Sú to takí istí ľudia ako my. Tiež netolerujete blonďáka preto, lebo je blonďák.“

Slovensko však ani v 21. storočí neposkytlo ľudom z LGBT komunity vhodné podmienky na život. Ľudia s inou ako väčšinovou orientáciou stále volajú po základných právach.

Irena Bihariová to ilustrovala na príklade svojej transrodovej kamarátky Zary. „Keď som sa jej pýtala, čo by mal štát urobiť, aby zlepšil jej život, ona mi nevymenovala plejádu zákonov, ktoré potrebujú, ona mi povedala, že by jej stačilo, keby sa nemusela ospravedlňovať za svoju inakosť, ak chce ísť do práce,“ povedala Bihariová exkluzívne pre Startitup. 

Majú to ženy ťažšie? Prečo? 

Irena Bihariová sa v rozhovore vyjadrila aj k zastúpeniu žien v politike. Zamyslela sa, prečo je ich tam menej ako mužov. Nesúhlasí s názorom, že ženy v politickej sfére pôsobiť nechcú. „To, čo môže byť limitujúcim faktorom pri rozhodovaní ženy je, že sa ocitá v situácii, kedy si uvedomí, že to je ťažko zlučiteľné s rodičovstvom.“

„Musíte mať šťastie na partnera, ktorý povie, že zníži svoje právo na sebarealizáciu a bude tá „Svetlana Ficová“,“ vysvetľuje. Metaforu manželky Roberta Fica využila len symbolicky. Bihariová tým chcela upozorniť na to, že „mnoho politikov mohlo byť na vrchole len preto, lebo im to ženy dovolili“. 

https://www.facebook.com/bihariova.irena/photos/a.108768320468619/499122051433242/

Vysvetľuje, že pri výchove detí nemôžu byť obaja rodičia „tak“ zaneprázdnení a vždy sa jeden musí stiahnuť. „Nemôže byť žena Dominika Cibulková a muž Robert Fico, lebo im tie deti vezme ústav. Jeden sa musí stiahnuť.“ Dodáva, že na Slovensku nie je tradíciou, že by sa kariéry vzdal muž. 

Na každom živote záleží, no treba zdôrazňovať, že záleží aj na diskriminovaných

Bihariová vidí určitú paralelu medzi odporcami hnutia Black Lives Matter a odporcami medializovania rómskej komunity.

Tvrdí, že odporcovia hnutia Black Lives Matter dezinterpretovali slogan hnutia tvrdením, že hnutie sloganom naznačovalo, že záleží iba na životoch Afroameričanov. 

„To je veľmi časté aj u nás pri Rómoch. „Veď ale aj ja chodím do práce a nerobia so mnou rozhovory. S tými Rómami robia rozhovory preto, lebo väčšina tvrdí, že nechcú chodiť do práce a sú leniví,“ prehlásila Bihariová.

Väčšina častokrát vníma snahy o medializáciu menšiny ako útok na ich adresu. „Keď som robila v mimovládke a chceli sme hovoriť o tom, že máme aj integrovaných úspešných Rómov, tak tá majorita to brala nespochybniteľne ako útok na seba.“

Čítajte viac z kategórie: Politika