Petržalčan založil socialistický street food plný nostalgie. Objednávku na chlebíčky dostal aj za 20-tisíc eur

Pavol sa tomuto biznisu venuje už takmer 20 rokov, do jeho rozbehu v začiatkoch vložil 7 000 eur. Dnes nemá núdzu o objednávky, pričom priemerná cena jednej sa pohybuje okolo 30 eur. Zažil už aj to, že si od neho zákazník vypýtal 7 000 obedových balíčkov v hodnote 20 000 eur.

„U nás doma obložené chlebíčky nikdy nechýbali. Keď sa pripravovala oslava, alebo sme čakali návštevu, zakaždým mama vytiahla tácku a plnila ich chlebíčkami. Nie je to rarita, zažili sme to asi všetci. Klasické chlebíčky s kolieskom vajíčka, kyslou uhorkou, kápiou a nezabudnuteľným strúhaným syrom. Bola to jednoducho klasika,“ objasňuje Pavol, čo ho viedlo k založeniu tohto retro podnikania.

Takisto si spomína na prevádzku mliečneho baru na Gorkého. Hovorí, že práve sem často chodil s rodičmi na tresku, parížsky šalát ale aj mliečne koktaily či hrianky. „Vtedy to servírovali na mastný papier. Tie vône a chute pri spomienkach stále cítiť a ja som si ich skrátka zamiloval.“

zdroj: Chlebíček na zavolanie

Dnešná mestská gastronómia je skôr o exotických chutiach, vietnamských polievkach a amerických hranolčekoch. Aj Pavol priznáva, že má rád rôzne chute medzinárodnej kuchyne. Na druhej strane sa mu ale zdalo, že niekde medzi kari omáčkou a kvalitným sushi sa vytratila klasika, skrátka niečo tradičné, čo sa dá považovať za „street food“ socialistického Slovenska.

„Keď som mal 10 rokov, rodičia začali prevádzkovať lahôdky, ako chlapec som to tam miloval. Vôňa vážených šalátov a tresky sa tam miešala s grilovanými kurencami čí držkovou polievkou. Takto som sa postupne dopracoval k nápadu, že retro kuchyňa môže byť tiež v ponuke a dá sa robiť na vysokej úrovni,“ hovorí Pavol.

Firmu mal už ako vysokoškolák

Pavol ešte ako 20-ročný počas štúdií na vysokej škole založil malú firmu GASTROLine. Išlo o malú výrobňu bagiet a chlebíčkov v pivničných priestoroch petržalského paneláku. Opisuje, že vstával ráno o 4:00 hodine, prebral pečivo od pekára a spolu s jednou pomocnou silou, pani Elenkou, vyrábal chlebíčky. Tie potom na Škode 120 rozviezol zákazníkom. Všetko musel stihnúť do 9:00 hodiny ráno, lebo potom už mal prednášky na fakulte.

Po škole obehol zopár podnikov s ponukovým listom, nakoľko internet a mobil nebol žiadnou samozrejmosťou. Následne utekal robiť prípravu na ráno. A tak stále dokola, celé dva roky. 

zdroj: Chlebíček na zavolanie

Dnes už Pavlova firma funguje inak. „Ako firma sme veľmi narástli. Máme nové technológie, internet, sociálne siete, oveľa viac personálu. Stúpa aj životná úroveň a s ňou aj požiadavky zákazníka. Dôležité je včas reflektovať na požiadavky trhu. Ideálne byť prvý a skutočne najlepší. To sa nám zatiaľ darí.“

Pavol vyrába chlebíčky 20 rokov, prakticky bez prestávky, no treba spomenúť, že jeho ponuka je už rozšírená aj o iné produkty ako sú chuťovky, rolády či obložené misy. „Keby som mal dnes k dispozícii všetky nami vyrobené chlebíčky a špeciality, tak by som hádam aj zasýtil Slovensko,“ hovorí na margo toho, koľko chlebíčkov už za svoju kariéru predal.

zdroj: Chlebíček na zavolanie

Chlebíček na zavolanie už v Bratislave rozbehol aj kampaň. Lokálna značka robí súťaže, no najmä roznáša krabice chlebíčkov zdravotníkom, ktorí očkujú a testujú. Pavol sa však nepovažuje za slovenské kráľa chlebíčkov.

„Firma pôsobí iba v našom hlavnom meste a okolí. Pre nás je dôležité udržať si stále vysoký štandard kvality, nie je dôležité byť najväčší na trhu, ale byť číslo jeden v spokojnosti zákazníkov. Preto sa snažíme robiť našu prácu poctivo so zreteľom na špičkovú kvalitu. Taktiež musíme pružne reagovať na požiadavky trhu. Aj v chlebíčkoch sa veľa mení.“

Ako príklad uvádza vegánske prevedenia tradičných receptúr, svoje požiadavky však reflektujú aj zákazníci s množstvom intolerancií k rôznym surovinám. Veľkou vecou je podľa Pavla aj raňajkovanie mimo domu, v práci, pri poradách. 

zdroj: Chlebíček na zavolanie

Receptúra ako za starých čias

V čom sú však Pavlove chlebíčky špecifické a iné od ostatných na trhu? Zakladateľ značky vysvetľuje, že predovšetkým sa stále vyrábajú podľa tradičných receptúr.

„Sú to chutné lahôdkárske výrobky vyrábané zo špičkových surovín. Poznáme svojich dodávateľov, sú rokmi preverení. Momentálne pracujeme na projekte vlastnej farmy a teda na možnosti vlastnej produkcie bio zeleniny.“

Značka tiež využíva špeciálne balenie celej krabice chlebíčkov v ochrannej atmosfére, aby sa dala zachovať ich čerstvosť. Pavol objasňuje, že chlebíčky sú zákazková výroba a nevyrábajú sa na sklad. Každá krabica chlebíčkov, každá obložená misa, či Henry vajíčko, majú svojho zákazníka.

Pavol konštatuje, že väčšina klientov si navyše vyžaduje doručenie tovaru priamo na adresu, a to v konkrétny čas.

„Je to zložitejšie ako doručovať oblečenie či domáce spotrebiče, nakoľko chlebíčky musia byť doručené čerstvé, a to tesne pred ich konzumáciou. Snažíme sa vyhovieť zákazníkom takmer vo všetkom, pokiaľ je to možné. Sme chlebíček na zavolanie, takže je našou úlohou objednávku vybaviť a doručiť v čo najkratšom možnom čase a v 100 % stave. Doprava v Bratislave nám veľmi nepomáha.“

A ako na retro ponuku reagujú zákazníci? Pavol tvrdí, že je rád, že sa nápad ujal, a že vo svojej nostalgickej láske k lahôdkam nie je sám. Ľuďom podľa jeho slov občas chutí dať si niečo tradičné, na čo sú zvyknutí. „A povedzme si na rovinu, krabica chlebíčkov vás zachráni aj vtedy, keď chystáte oslavu alebo čakáte návštevu a nemáte čas nič pripravovať ani nakúpiť.“

Gastro podnikateľ a jeho tím sa momentálne venujú dolaďovaniu e-shopu, pričom cieľom je sprístupniť zákazníkom oveľa viac časov na donášku.

„Chlebíček si nemôžete objednať ako pizzu, studená kuchyňa je úplne iná produkcia. Pamätám si takto na svoju prvú e- mailovú objednávku, kedy si zákazníčka objednala tri kusy chlebíčkov do Nitry. Myslel som si, že ide o žart, nešlo. Napokon sme sa všetci spoločne na tom zasmiali,“ dodáva Pavol.