Školu nezvládal, emigroval z Československa. Muž z ocele dokazuje, že tvrdá drina z teba môže spraviť hotelového magnáta

Rodáci z našej krajiny sa vo svete vedia presadiť. Svojimi úspechmi motivujú aj iných ľudí, ukazujú, že pri tvrdej práci je všetko možné. Henry Kallan je rodák z Československa, ktorý v roku 1968 emigroval do Ameriky. Dnes vlastní sieť hotelov a má viac ako tisíc zamestnancov.

V hoteliérskej sfére je Kallan veľkým menom. Pre Forbes hovoril o svojich začiatkoch aj o tom, čo ho motivuje.

Prezident Library Hotel Collection ako 16-ročný pracoval v bratislavskom hoteli Kyjev ako nosič batožiny. Po svojej emigrácii do New Yorku pracoval ako pomocný čašník v hoteli Peninsula. Po rokoch sa doňho vrátil už ako riaditeľ, potom šéfoval ešte známejšiemu Warwicku. Z tohto postu začal developovať veľké hotely od Paríža po Karibik.

Neskôr v úspešnej kariére pokračoval a založil Library Hotel Collecttion, s ktorým sám alebo s ďalšími partnermi založil niekoľko ďalších hotelov. Tie americké sa pravidelne umiestňujú na popredných priečkach rebríčkov top hotelov. Podľa neho je podstatné odvádzať svoju prácu lepšie, ako ostatní.

„Keď sme robili piati tú istú robotu, každý z nás dostal zaplatených 10 dolárov, a presne takú prácu každý odviedol. No ja som sa uistil, že som pracoval, akoby mi platili 15 dolárov,“ povedal pre Forbes.

Tvrdá drina sa vyplatila

V tomto životnom odhodlaní pokračuje dodnes. „Keď hľadali, koho povýšiť, spomenuli si na mňa. Pretože som bol spoľahlivý, lojálny a tvrdo som drel. Presne tak to zostalo do dnešného dňa,“ tvrdí.

Zároveň v rozhovoroch komunikuje, že je dôležité, aby boli zamestnanci šťastní. Všetci jeho zamestnanci majú naňho číslo a môžu mu zavolať, ak by neboli spokojní s nižším manažmentom. „To, ako sa my správame k zamestnancom, sa odrazí na tom, ako sa oni správajú k hotelovým hosťom,“ komentuje.

Na škole pritom nepatril medzi najlepších žiakov, ešte v Československu študoval strojársky odbor.

„Ako chlapec som hrával futbal za Červenú hviezdu, s Čapkovičovcami. Tréner tvrdil, že mám talent, ale otec trval na tom, že musím mať poriadnu profesiu, preto som chodil na „strojárinu“. Vôbec ma nebavila, pravidelne som prepadal z troch-štyroch predmetov. Ale učiteľov som presvedčil, aby ma nechali prejsť pod podmienkou, že vystúpim zo školy,“ povedal Kallan pre czsk.net.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa ONDŘEJ PÝCHA (@ondrejpycha_photography)

Škola mu nešla, nezastavilo ho to

Prestúpil na strojársku školu do Trnavy, ani tú však nezvládol a nakoniec skončil na gymnáziu v Petržalke. Prestup si musel kvôli zlým výsledkom vybaviť cez vtedajšiu ministerku školstva.

Hoci ho prijali na vysokú školu, rozhodol sa aj s priateľmi emigrovať. Ušli do Rakúska, kde požiadali o politický azyl. Skončili však na pár dní vo väzbe, kde sedeli s kriminálnikmi. To ich vyľakalo. Následne ich umiestnili do imigračného tábora.

Cez rôzne práce sa dostal k práci v hoteli, v tejto sfére zostal a prepracoval sa na bohatého a úspešného človeka. Aj tak dnes pracuje asi 15 hodín denne, tvrdí, že svoju prácu miluje. Zároveň tvrdí, že základom úspešného podniku sú spokojní zamestnanci.

„Prvá vec ktorou sa vždy riadim je – nesmiete nikdy nikoho podceňovať, lebo každý človek má nejaké kvality. Ľudia vycítia, keď sa na nich pozeráte zvrchu, lebo každý, aj ten možno menej inteligentný, má určitú intuíciu. Základ jednania s ľuďmi pre mňa je, správať sa k ním s rešpektom,“ povedal pre TREND.

„V hoteliérstve produkt, ktorý predávate, predávate cez iných ľudí. Atmosféru hotela určuje pozitívny prístup, a ten musí vychádzať od riaditeľa a majiteľa zariadenia. Zamestnanci sa väčšinou správajú k hosťom tak, ako sa chovajú riaditeľ a majiteľ k zamestnancom,“ tvrdí.

Čítajte viac z kategórie: Architektúra