Dovoliť si ju mohli len bohatí, dnes je samozrejmosťou. Perinou sa prikrývame aj v lete, na vine sú hormóny

Historicky sa perina považovala za výsadu pre bohatých. Látkovými plachtami sa podľa všetkého prikrývali už honorácie starovekého Egypta, vlnené a bavlnené obliečky poznali aj obyvatelia rímskeho impéria a stredovekej Európy, stále však šlo o luxus.

Až začiatkom novoveku sa technologickými pokrokmi znížili náklady na prikrývky, aby si ich mohla dovoliť aj vtedajšia stredná vrstva. Ani to nebolo úplným štandardom, keďže posteľ s obliečkami cenovo zaberala tretinu výbavy celej domácnosti.

Zaspávanie s hospodárskymi zvieratami ako samozrejmosť

Hlavným dôvodom k obstaraniu prikrývok bolo predsa len udržanie teploty, ktorého chudobnejšie vrstvy dosahovali napríklad zdieľaním postele s viacerými ľuďmi či dokonca zaspávaním s hospodárskymi zvieratami.

Väčšina z nás preferuje určitú formu prikrývky aj v horúcich letných mesiacoch, kedy takáto pomôcka môže byť až kontraproduktívna. Napriek tomu vedcov zatiaľ táto oblasť ľudskej každodennosti príliš nezaujímala.

Najprepracovanejšou štúdiou tak zostáva porovnanie antropologičiek Carol M. Worthman a Melissy K. Melby z roku 2002. Ani ich k záujmu o túto tému nepriviedla obyčajná zvedavosť, ale otázky zdravotníkov, ako sa v rôznych dobách a na rôznych miestach sveta spalo, to všetko s cieľom odhaliť zdravé a inšpiratívne spánkové vzorce.

Na vine nie je vonkajšia teplota

Antropologické skúmanie ukázalo, že okrem kočovných kmeňov používa nejakú formu prikrývky väčšina afrického obyvateľstva, a to dokonca aj v horúcich rovníkových oblastiach. Z čoho vychádza, že na vine nie je teplota vonkajšieho prostredia.

Zoom magazín uvádza, že zhruba hodinu pred tým, než ideme spať, sa naša telesná teplota o trochu zníži. Telo sa tak pomaly upokojuje a pripravuje na spánok. V priebehu noci reálne klesá aj teplota nášho okolia, a to dokonca aj v tých najteplejších miestach sveta.

V kombinácii s tým, že sa v priebehu noci zhoršuje schopnosť našej termoregulácie, sa teda prikrývka oplatí. Aj keď vo chvíli, keď ideme spať, si myslíme, že ju nepotrebujeme, ale o pár hodín neskôr za ňu budeme veľa radi.

Znížená telesná teplota pred spánkom je teda spojená s vyššou produkciou melatonínu, hormónu zodpovedného za zaspávanie. Zároveň sa v druhej polovici noci, vyznačujúci sa chladnejším okolitým prostredím aj takzvanými REM fázami spánku, výrazne znižuje hladina serotonínu, pre zmenu hormónu spojeného s pocitmi pokoja a spokojnosti.

Serotonín prekvapivo pomáhajú zvýšiť práve prikrývky, na ktoré sme navyše od detstva zvyknutí, deti sú totiž v termoregulácii ešte o niečo horšie než dospelí.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti