Z nájomného bývania si obce spravili biznis. Šikovne obišli pravidlá, teraz sa im to však vypomstilo

Na Slovensku pribudnú nájomné byty a koalícia sa snaží pripraviť podmienky, ktoré by zabezpečili väčšie množstvo týchto bytov. Hoci ide o nesmierne pozitívne správy, je tu jeden problém. Podľa Zastavme korupciu biznis s nájomnými bytovkami ovládli súkromné firmy, ktoré v spolupráci s viacerými obcami dokázali šikovne obísť pravidlá.

Dotácie alebo úvery potrebné na realizáciu týchto projektov poskytuje Štátny fond rozvoja bývania. Cieľom projektu je podporiť občanov, ktorí majú problémy s financovaním vlastného bývania. Úlohou miest a obcí je vypísať verejnú súťaž týkajúcu sa výstavby nájomných bytoviek tak, aby dostali čo najväčšiu kvalitu za najnižšiu možnú cenu. Od tejto ceny sa odráža aj výška nájomného, ktoré platia obyvatelia.

zdroj: Unsplash/Martin Katler

Nadácia Zastavme korupciu v spolupráci s expertom na verejné obstarávanie Miroslavom Cákom analyzovala 39 projektov za vyše 41 miliónov eur. Výsledky analýzy sú dosť prekvapujúce. Zistilo sa, že obce za tieto projekty dostali pokuty. Spôsobené to bolo tým, že obce mali vopred zvolené súkromné spoločnosti, ktoré mali projekty realizovať. Žiadna súťaž tak nebola potrebná.

Zaujímavosťou je, že samosprávy robili rovnaké veci, aby sa potrebným súťažiam vyhli. Pokutu až 330-tisíc eur dostalo mesto Šaľa a ide o jednu z najvyšších pokút. O niečo menej bude musieť zaplatiť Považská Bystrica, ktorej pokuta predstavuje 129-tisíc eur, nasleduje Svidník s pokutou vo výške 90-tisíc eur a obec neďaleko Nitry, Golianovo, s pokutou 42,5-tisíc eur.

zdroj: Unsplash/Manson Yim

Vinu si nepriznajú

Namiesto toho, aby samosprávy pokuty zaplatili a tým si priznali chybu, sa súdia a tvrdia, že nič zlé neurobili. Krajské súdy navštívili predstavitelia Šale a Krupiny, no tí nepochodili, keďže súd potvrdil správnosť rozhodnutí ÚVO. Prípady týkajúce sa týchto miest sú momentálne na Najvyššom súde, no ten o nich do dnešného dňa nerozhodol.

Analýza Nadácie Zastavme korupcia odhalila niekoľko krokov, ktorými sa samosprávy riadili. „Jedna spočívala v tom, že samosprávy pred vyhláseniami verejných obstarávaní uzatvárali s dohodnutými spoločnosťami nájomné alebo kúpne zmluvy na stavebné pozemky, ktorých dispozíciu následne požadovali od uchádzačov v súťaži,“ píše na webe. Je logické, že tieto spoločnosti sa stali víťazmi.

zdroj: Unsplash/Leohoho

Vyššie spomenutým krokom sa radila napríklad obec Kunerád, ktorej starostka je poslankyňou za stranu OĽaNO. Starostka Monika Kavecká mala prenajať pozemok súkromnej firme F. A. A. C. Consulting. Na tomto pozemku mali vyrásť nájomné bytovky, o ktorých výstavbu mali súťažiť viaceré firmy. To však nebolo nutné, keďže zákazku získala automaticky firma, ktorá bola prenajímateľom pozemku.

Nadáciu Kaveckú v tejto veci oslovila, no starostka svoj postup obhajovala. Pokuta, ktorú bude musieť zaplatiť, je podľa nej neprimerane vysoká. 

zdroj: Unsplash/Nathan Dumlao

Netransparentnosť

Niektoré obce prišli s požiadavkami, ktoré zaskočili mnohých uchádzačov. Prvou z nich bolo, že uchádzači verejných obstarávaní mali byť v čase predkladania ponúk vlastníkmi pozemkov. Potrebné však boli aj predošlé skúsenosti. Záujemca už mal mať za sebou výstavbu bytovky financovanej zo Štátneho fondu rozvoja bývania, a to výhradne formou tzv. „spätnej kúpy“.

Viacerých uchádzačov prekvapila požiadavka, podľa ktorej mali svoju projektovú dokumentáciu dodať v extrémne krátkom čase. Zvládnuť to mohli iba firmy, ktoré mali dokumentáciu pripravenú vopred. 

zdroj: Unsplash/Alexander Trukhin

Zároveň sa ukázalo, že viaceré samosprávy sa dokonca vyhli zverejneniu súťaže a odkúpili bytové domy priamo. Dôvodom mala byť výnimka zo zákona, ktorú mohli uplatniť v prípade, ak mali záujem o odkúpenie už postavenej nehnuteľnosti.

Pravdepodobne však nevedeli o tom, že výnimka neplatí, ak sa na jej výstavbe podieľali, napríklad poskytnutím pozemku, alebo odsúhlasením projektovej dokumentácie. Túto výnimku mala použiť aj Považská Bystrica.

Kritiku si vyslúžil ÚVO

Keď sa ukázalo, že sociálne nájomné bytovky sa spájajú s biznisom, ÚVO ich začal kontrolovať. Po kontrolách nasledovali vyššie spomínané pokuty. Tie sa však vôbec nepozdávali starostom, ktorí majú politickú príslušnosť ku koaličným stranám. Kontroly a pokuty sú podľa nich účelové a nezákonné.

Strany OĽaNO a Sme rodina sa zhodli na tom, že jednorazové generálne odpustenie týchto pokút by bolo na mieste. „Uvažujú o zavedení akejsi účelovej amnestie na zahladenie nekalostí pri biznise s nájomnými bytmi,“ uvádza Nadácia Zastavme korupciu. Táto amnestia je odôvodnená tým, že starostovia  postupovali tak, ako im odporučil Štátny fond rozvoja bývania.