Ku katastrofe sme bližšie, než sme čakali. Hrozivé dôsledky globálneho otepľovania pocítime už čoskoro

Z najnovšej správy Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC) vyplýva, že globálne otepľovanie naberá rýchlejší spád, než ľudstvo očakávalo. Za výkyvmi počasia podľa správy stojí ľudská činnosť, ktorá vraj spôsobuje aj rast teploty na Zemi.

Zaplaví pobrežné mestá?

Predpokladá sa, že priemerná celosvetová teplota sa môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia už do roku 2030. To je o celé desaťročie skôr, ako IPCC predpovedalo len pred tromi rokmi. Alarmujúcou je tiež správa, že hladina morí stúpa rýchlejšie, topia sa ľadovce a čoraz prítomnejšie sú extrémy počasia, akými sú vlny horúčav, záplavy, suchá a búrky.

Globálnym oceánom sa od roku 1900 hladina zvýšila asi o 20 centimetrov, pričom miera ich nárastu sa za posledné desaťročie takmer strojnásobila.

„Keď bola planéta naposledy tak teplou, akou je dnes (asi pred 125 000 rokmi), bola globálna hladina morí pravdepodobne o 5 až 10 metrov vyššia. To by znamenalo záplavu mnohých veľkých pobrežných miest. Pred tromi miliónmi rokov, keď sa koncentrácie CO2 v atmosfére zhodovali s dnešnými hodnotami a teploty boli o 2,5 ° C až 4 ° C vyššie, bolia hladina morí až o 25 metrov vyššia,“ cituje údaje portál France24.

zdroj: tasr/Giannis Spyrounis/ilialive.gr via AP

Každou tonou CO2 sme o krok bližšie katastrofe

Ku problematike sa vyjadrila aj Katarína Juríková, riaditeľka Greenpeace Slovensko. Tá uvádza, že v posledných mesiacoch sledujeme devastačné následky klimatickej krízy v priamom prenose.

„Sme svedkami zvyšujúcej sa frekvencie, rozsahu a intenzity klimatických katastrof, ktoré spaľujú a zaplavujú rôzne kúty sveta. Toto je výsledok našej nečinnosti. Najnovšia správa od Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) je ostrým varovaním pre vlády a tvorcov politík, s jasným odkazom: Klimatická kríza je tu a pokiaľ nezačneme okamžite konať a rapídne znižovať emisie, môžeme ako ľudstvo prehrať,“ hovorí.

Jedným dychom dodáva, že správa od IPCC posilňuje vedecké dôkazy o prepojení zvyšujúcich sa emisií v atmosfére a zhoršujúcimi sa prejavmi extrémneho počasia. Je tiež dôkazom toho, že každou jednou tonou CO2 navyše sme o krôčik bližšie ku klimatickej katastrofe, hovorí Katarína Juríková.

„Potrebujeme konkrétne systémové riešenia, aby sme čo najrýchlejšie znížili naše emisie. To znamená okamžitý útlm využívania fosílnych palív, transformáciu nášho potravinového systému a ochranu a obnovu ekosystémov na zvýšenie ich odolnosti,“ vysvetľuje s tým, že máme stále šancu klimatickú katastrofu spoločne zvrátiť.

zdroj: tasr/AP Photo/Petros Karadjias