KOMENTÁR Viery Žúborovej: Slovensko, hodnotovo vyprahnutá krajinka

Autorka je politologička Bratislava Policy Institute.

Slovenská spoločnosť je všetko, len nie nudná. Slovensko je heterogénne, že viac nemôže byť. Kultúrne patríme všade a zároveň nikam. Civilizačne sme rozkročení medzi kultúrou Západu a Byzanciou východu.

Nie je to klišé, ani žiadna stereotypná predstava nás sociálnych vedcov, je to dlhodobý trend, ktorý je neustále potvrdzovaný výskumami. A tie za ostatné roky začínajú rezonovať nielen v rámci širokej verejnosti, ale aj na úrovni politických elít. Možno ešte nie tých slovenských, ale celoeurópskych určite. 

Faktom však zostáva, že aj keď môžeme byť akékoľvek zaujímavé sociálne laboratórium civilizačných stretov, za ostatných 30 rokov sme sa neposunuli. Ani modernizačne, ani kultúrne a dokonca ani hodnotovo. Stagnujeme, respektíve stojíme na mieste. 

Slovensko v strede svetov

Podľa Inglehart-Welzel World Cultural Map je Slovensko umiestnené v strede medzi dvoma proti sebe stojacimi hodnotovými svetmi. Kultúrna mapa Inglehart – Welzel prezentuje empirické trendy o kultúrnych zmenách ,ako aj o pretrvávaní kultúrnych tradícií.

Stojí na hlavnej téze, že sociálno-ekonomický rozvoj je spojený a ovplyvňovaný našimi hodnotovými orientáciami. Mapa tak delí jednotlivé krajiny na základe dvoch hodnotových protipólov: 

• Tradičné hodnoty vs. sekulárno-racionálne hodnoty 
• Hodnoty prežitia vs. hodnoty sebavyjadrenia 

Tradičné hodnoty zdôrazňujú dôležitosť náboženstva, úctu k autorite a tradičným rodinným hodnotám. Ľudia, ktorí vyznávajú tieto hodnoty, tiež odmietajú rozvod, potrat, eutanáziu a samovraždu. Tieto spoločnosti majú vysokú úroveň národnej hrdosti a nacionalistický rozhľad.

Sekulárne-racionálne hodnoty majú opačné preferencie, ako tradičné hodnoty. Spoločnosti, v ktorých prevažujú tieto hodnoty, kladú menší dôraz na náboženstvo, tradičné rodinné hodnoty a autoritu. 

Hodnoty prežitia kladú dôraz na ekonomické a spoločenské zabezpečenie. Sú spojené s relatívne etnocentrickým pohľadom na svet a nízkou úrovňou dôvery a tolerancie.

Na druhej strane sú hodnoty sebavyjadrenia, ktoré kladú dôraz na ochranu životného prostredia, rastúcu toleranciu voči cudzincom, homosexuálom a lesbám a na rodovú rovnosť na účasti na rozhodovaní v ekonomickom a politickom živote.

A čo táto kultúrna mapa vypovedá o Slovensku? Udržiavame sa relatívne v strede a jednotlivé posuny sú viditeľné len pri pohľade na väčší časový rozostup.

Naša spoločnosť sa nemení

Slovensko sa za 24 rokov pohlo na osi tradičných vs. sekulárno-racionálnych hodnôt smerom nadol – k viac tradičným, no nejedná sa o výrazný posun. Podobne je to aj pri pohľade na hodnoty prežitia vs. hodnoty sebavyjadrenia, kde sme sa posunuli smerom doľava, k hodnotovému svetu sebavyjadrenia sa, no ani tento posun nie je výrazný. 

Zostáva tak otázka, ako si našu hibernáciu možno vysvetliť. Samozrejme, interpretácie sú rôzne, a tak, ako som na začiatku konštatovala, že ako spoločnosť sme rozkročení medzi dva svety, aj moje interpretácie budú možno na prvý pohľad rozdielne, no zároveň na seba nadväzujúce a navzájom ovplyvňujúce sa. 

Interpretácia číslo jedna „tzv. trápne pozitívna“

Vyznačuje sa tým, že podľa nej je slovenská spoločnosť pripravená na prežívanie v rámci globálneho sveta. Háji si svoju stredovú pozíciu len preto, lebo vie, že ako história viackrát potvrdila, dôjde k štrukturálnym zmenám, ktoré vytvoria nový základ pre nový politický svet, nový normál a nové pravidlá hry.

A Slovensko chce byť pripravené – podľa potreby sa dať na jednu, alebo na druhú stranu. Podľa toho, ktorá má navrch, prípadne sa opäť veľmi flexibilne vrátiť späť do svojej stredovej, vyčkávacej pozície. 

Interpretácia číslo dva „smutno realistická“

Toto vysvetlenie hovorí o tom, že slovenská spoločnosť nie je schopná sa pohnúť ani do jedného, ani do druhého sveta.

Nemodernizuje, neotvára sa. Ale ani neuzatvára. Hodnotovo sa nikde nehýbe, čím stráca možnosť rásť a napredovať vpred.

Jedného dňa sa môže stať, že budeme tá malá nezaujímavá krajinka, s opravenými fasádami a kvetináčmi v okeniciach, no z hľadiska celosvetového porovnania budeme patriť do technologicky a vzdelanostne rozvojových krajín. A pritom sme kedysi chceli smerovať k jadru Európskej únie a mali víziu byť stredoeurópskym tigrom v Európe. 

Sociálni vedci sa zhodujú na tom, že „culture matters“. Možno je na čase byť zásadoví a stáť si za hodnotami (či už tradičnými alebo sekulárnymi), ktoré vyznávame. 

A možno by sme sa aj niekam pohli. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre