Značné percento nových prípadov tvoria nezaočkované deti. Pribudlo 77 nakazených

Je medzi nimi 36 mužov a 41 žien. Celkový počet pozitívne testovaných mužov je 188 034 a žien 205 765. V nemocniciach je hospitalizovaných 72 pacientov, z nich potvrdené ochorenie má 46 ľudí. Na JIS sú 6 pacienti, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 6 osoby.

Počet potvrdených obetí na pľúcnu formu COVID-19 nevzrástol. Celkový počet úmrtí „na Covid“ je 12 547 a celkový počet úmrtí „s Covidom“ je 2 457. Celkový počet ukončených laboratórnych PCR testov doteraz je 3 258 782 pričom takto bolo pozitívne testovaných 393 799 osôb.

Celkový počet vykonaných Ag testov doteraz je 37 608 886 z čoho bolo pozitívne testovaných 384 216 osôb. Celkový počet neaktívnych prípadov je 718 383. Ide o osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19 či už s klinickým obrazom alebo bezpríznakovo a od zistenia pozitívneho testu uplynuli 2 až 4 týždne u ambulantne liečených pacientov a 6 týždňov u hospitalizovaných pacientov.

Deti tvoria 18 % prípadov

Epidemiologická situácia na Slovensku pokračuje miernym rastom počtu prípadov. Aktuálne je to cca 70 PCR potvrdených prípadov denne, kde deti do 16 rokov aktuálne predstavujú približne 18 % prípadov. 80% prípadov sa vyskytlo za posledné dva týždne u osôb, ktoré nie sú vôbec zaočkované, prípadne nie sú plne zaočkované.

https://www.facebook.com/MinisterstvoZdravotnictvaSR/photos/a.282048765997240/904004067135037/?type=3

Sedemdňová incidencia na Slovensku je na úrovni približne 10. Rastie aj pozitivita testov (ako PCR tak aj antigénových), pričom od druhej polovice júna 2021 prvýkrát priemerná 7-dňová pozitivita prekročila 1% (pri priemerne 6000 testoch denne). Najvyššia pozitivita bola v okresoch Banská Štiavnica (6,4%), Myjava (6,1%), Revúca (3,5%) a Stropkov (3,2%).

Zelená Bratislava

Primátor Bratislavy Matúš Vallo konštatuje, že zodpovednosť Bratislavčaniek a Bratislavčanov mestu veľmi pomohla. Celé mesto je v zelenej zóne COVID automatu a obmedzenia sú tak minimálne.

„Je to vďaka tomu, že máme mieru zaočkovanosti osôb nad 50 rokov 71,3 % oboma dávkami a mieru zaočkovanosti všetkých osôb 59,4 % prvou dávkou. Znamená to, že budeme silnejší a odolnejší pri ďalšej vlne covidu. Celkovo by však miera zaočkovanosti v Bratislave mohla byť v porovnaní s európskymi metropolami vyššia. Očkovanie je účinné, pomôže zachrániť životy a odľahčiť nemocnice, aby mohli ošetriť všetkých, čo to potrebujú,“ tvrdí primátor.

Konštatuje, že očkovanie v Bratislave je stále dostupné bez bariér, napriek tomu, že veľkokapacitné očkovacie centrum na futbalovom štadióne je už zatvorené.

https://www.facebook.com/photo.php?fbid=375708897244565&set=p.375708897244565&type=3

Vakcíny a vedľajšie účinky

ŠÚKL pripomína, že vakcíny proti COVID-19 sa podávajú podľa očkovacej schémy, ktorá pozostáva z jednej, prípadne dvoch dávok. To znamená, že nejde o dlhodobé užívanie lieku ako napríklad pri chronických chorobách.

Po podaní vakcíny sa v tele vytvoria protilátky a vďaka tomu si imunitný systém „natrénuje“ boj proti vírusu. Samotná vakcína je telom rozložená približne do 7 dní. V súčasnosti nie sú pozorované, a na základe mechanizmu účinku nie sú ani predpokladané, dlhodobé následky použitia vakcín proti COVID-19.

Prvé klinické testy sa pritom začali už na jar 2020. Technológie vakcín proti COVID-19 sú známe už niekoľko desiatok rokov a niektoré z nich sa úspešne používajú aj pri iných liečebných postupoch. mRNA technológia sa začala skúmať v roku 1990 a bola už použitá pri vývoji vakcín proti besnote, vírusu ZIKA či chrípke.

https://www.facebook.com/sukl.sr/photos/a.2160530957290279/6283484854994848/

Potenciál má aj v prevencii niektorých druhov rakoviny. Vektorová technológia sa v súčasnosti používa aj pri očkovaní proti Ebole. Pred vypuknutím pandémie prebiehali klinické testy vakcín proti malárii, HIV alebo vírusu ZIKA.

„Ak by sa nežiaduce účinky vakcín začali prejavovať aj po dlhšom čase, určite by už boli zaznamenané. Napokon, všetky vakcíny, ktoré sa registrujú cez EÚ sú dôkladne preskúmané a preverené Európskou liekovou agentúrou a musia spĺňať prísne štandardy bezpečnosti a účinnosti. V klinických štúdiách takýchto vakcín sa preukážu nežiaduce účinky s frekvenciou najmenej 1 z 1 000,“ objasňuje ŠÚKL.

Zriedkavejšie nežiaduce účinky sa potom následne preukážu pri použití vakcíny v klinickej praxi. Vakcíny proti COVID-19 boli celosvetovo podané už viac ako 2 miliardám ľudí (ide o viac ako 4.6 miliardy jednotlivých dávok). Dlhodobé prínosy očkovania nemusia byť zrejmé na prvý pohľad. Očkovacie látky však každoročne ochránia stovky miliónov ľudí na celom svete pred ochoreniami, ktoré by inak mohli spôsobiť vážne zdravotné problémy alebo dokonca smrť.