Priprav sa na úžasné vesmírne divadlo. Objaví sa nezvyčajný Modrý mesiac, vesmír si však pripravil aj vzácny jav

Obloha je opäť plná prekvapení, august bol pre pozorovateľov hviezd naozaj bohatý a vesmírne divadlo ešte ani zďaleka nekončí. Je sa na čo tešiť.  

Ak sa budeš v týchto dňoch dívať na západ, tak môžeš tesne po západe Slnka vidieť Venušu. V našom zornom poli sa nezdrží dlho, približne hodinu. Na východe však v tom čase stúpa planéta, ktorá v týchto dňoch žiari celú noc. Ide o Jupiter, ktorý sa tak každoročne stará o radosť pozorovateľov hviezd a astronómov. Na oblohe sa Jupiter zdrží niekoľko týždňov až mesiacov, informuje Forbes.

Aj napriek tomu, že Jupiter tak rýchlo nezmizne, je predsa len tento týždeň vzácny. Dvadsiateho augusta bude v takzvanej „opozícii“. Ide o jav, kedy je Zem presne medzi Slnkom a inou planétou. Pôjdeme priamo pomedzi Jupiter a Slnko, čo sa opakuje každých 13 mesiacov, nikdy inokedy nie je Zem tak blízko inej planéty.

Jupiter bude 180 stupňov od Slnka a teda presne na druhej strane oblohy. Na začiatku augusta bol v opozícii Saturn. Nie je bežné, aby sa v opozícii vystriedali dve planéty v priebehu jedného mesiaca.

Tento týždeň bude na oblohe výrazne žiariť aj mesiac, ktorý bude takmer v splne. Momentálne sa objavuje jav, ktorý sa volá „Modrý mesiac“. Ten nastáva vtedy, keď je mesiac v splne dvakrát v priebehu jedného mesiaca alebo štyrikrát v jednom ročnom období, ako je tomu aj teraz. Neteš sa však na modré sfarbenie mesiaca, ide iba o poetický názov, ktorý má vyzdvihovať vzácnosť tohto javu, tvrdí portál Veda na dosah.

zdroj: Unsplash/Kristopher Roller

Okrem toho pred pár dňami vrcholil meteorický roj Perzeíd. Roj je aktívny približne od polovice júla, vrcholí v strede augusta, no meteory sú na oblohe stále pozorovateľné, budú aj začiatkom septembra.

Kedysi boli katolíci presvedčení, že pri padajúcich meteoroch ide o slzy. Desiateho augusta, teda len chvíľu pred vrcholom nebeského divadla, bol v roku 258 upálený svätý Vavrinec, ktorého umučili na hranici v Ríme. O jeho slzy však nejde, a nejde ani o hviezdy, ako si mnohí myslia dnes.

Meteory sú malé kamenné telieska, veľké priemerne 0,1 milimetra, ktoré patria do Slnečnej sústavy, informuje Astronomický ústav SAV. Perzeidy tam zanechala na svojej trati okolo Slnka dlhoperiodická kométa 109P/Swift-Tuttle. Každý rok sa s nimi Zem v tomto čase stretáva, keď Perzeidy preletia Zemskou atmosférou zažiaria a my môžeme sledovať meteorický roj.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko