Z jednej hrôzy sme sa nespamätali, tá ďalšia je za rohom. Vedci zistili, kedy príde ďalšia pandémia

O tretej vlne pandémie koronavírusu sa rozpráva všade. Dlho na seba čakať nenechala ani na Slovensku. O tom, že u nás už začala, ministerstvo informovalo takmer pred mesiacom.

Spolu s pandémiou vzniká mnoho štatistík, ktoré potvrdzujú či vyvracajú očakávania vedcov. Nová štúdia publikovaná v americkom časopise PNAS zistila, že rozsiahle pandémie sú oveľa bežnejšie, než by sme si mohli myslieť.

Aj keď sme sa ešte nestihli spamätať zo súčasnej pandémie, tá ďalšia nás podľa autorov štúdie čaká v rozpätí 59 rokov. Tím vedcov okrem toho zistil, že pandémia podobnej úrovne ako je COVID-19, má každoročne približne 2 % pravdepodobnosť.

zdroj: Unsplash/Patrick Assalé

Vedci skúmali epidémie od roku 1 600

„Najdôležitejším zistením je, že veľké pandémie ako COVID-19 či španielska chrípka sú relatívne pravdepodobné,“ povedal William Pan, globálny výskumník environmentálneho zdravia na Duke University.

Vedci sa v štatistike zaoberali historickými záznamami epidémií od roku 1 600 až doteraz. V závere vychádzali zo 476 zdokumentovaných epidémií, pričom približne v polovici z nich boli známe počty úmrtí osôb.

Mor nikam neodišiel. Iba 10-ročné dievča zomrelo na chorobu, ktorá v stredoveku zabila milióny ľudí

Ako ScienceAlert uvádza, asi 145 známych epidémií spôsobilo menej ako 10 000 úmrtí, pričom o ďalších 114 epidémiách vieme, že si vyžiadali obete. Ich presné počty sa však v záznamoch nenachádzajú.

Na analýzu údajov tím použil podrobné modelovanie so zovšeobecnenou Paretovou distribúciou, vďaka čomu zistil, že počet epidémií za jeden rok je veľmi variabilný. Napríklad, silná epidémia, ako je španielska chrípka v rokoch 1918-1920, mala pravdepodobnosť výskytu niekde medzi 0,3 a 1,9 %.

Pravdepodobnosť sa môže zdvojnásobiť

„Táto analýza poukazuje na to, že extrémne epidémie sú relatívne pravdepodobné. Je to zistenie, na ktoré predtým vedci neprišli kvôli krátkym pozorovacím záznamom a metódam stacionárnej analýzy,“ píše tím v príspevku.

Ani tieto čísla však nie sú stabilné. Pravdepodobnosť epidémií stále rastie. Sami sme za posledných 50 rokov svedkami zvyšujúcich sa patogénov, ktoré sa šíria medzi ľuďmi. COVID-19 je síce najzrejmejším príkladom, avšak v posledných desaťročiach sme tu mali aj prasaciu chrípku, vtáčiu chrípku či ebolu.

Analýza taktiež prišla k zisteniu, že vysoko pravdepodobné sú pandémie podobné COVID-19. Pravdepodobnosť, že nejakú počas svojho života zažiješ, je v súčasnosti asi 38 %. Toto číslo sa však podľa vedcov môže v nasledujúcich desaťročiach zdvojnásobiť.

zdroj: TASR/AP/Michael Probst

Pandémia nám má slúžiť ako príprava na ďalšiu

V konečnom dôsledku to znamená, že sa síce zotavujeme z prepuknutia jednej epidémie, ďalšia však môže číhať hneď za rohom. S pozitívnym pohľadom na dianie vo svete nám môže súčasná situácia slúžiť ako príprava na ďalšiu epidémiu.

„Poukazuje to na dôležitosť včasnej reakcie na ohniská chorôb a budovanie kapacít na sledovanie pandémie v miestnom, ale aj globálnom meradle,“ povedal William Pan s tým, že je tiež dôležité stanoviť výskumnú agendu, na základe ktorej pochopíme, prečo sú ohniská chorôb stále častejšie.

To najdesivejšie zistenie analýzy je, že v najbližších 12-tisíc rokoch môže prísť taká pandémia, z ktorej sa už ľudstvo nespamätá. Ako ScienceAlert uvádza, jedným z faktorov, príčinou ktorých sa šíria podobné choroby, je rast populácie a zhoršovanie životného prostredia.

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus