KOMENTÁR: Biden nehodil cez palubu len Afgancov, ale aj svojich spojencov. Dá sa USA ešte veriť?
Nebolo to tak dávno, čo v Európe otvárali šampanské a vládla neskrývaná radosť po výhre Joea Bidena v prezidentských voľbách. Nasledovalo Bidenove tohtoročné turné po Európe, ktoré malo vrátiť USA späť na diplomatickú scénu. Nechýbali vrúcne objatia a priateľské zvítania s európskymi lídrami.
Teraz táto eufória rýchlo opadla a niektorí európski lídri otvorene hovoria, že Európa by sa mala viac spoliehať sama na seba. Top diplomat Európskej únie Joshep Borrell dokonca znovu otvoril tému spoločnej európskej armády. „EÚ musí byť schopná zasiahnuť, aby chránila naše záujmy, keď sa Američania nechcú zapojiť,“ uviedol Borrell.
Dôvodom je chaos v Afganistane, ktorý nazval predseda nemeckej CDU a kandidát na kancelára Armin Laschet ako „najväčší debakel NATO“.
Nie Západ je na ústupe, ale USA
Bývalý predseda britskej vlády Tony Blair, ktorý stál po boku Georga Busha mladšieho na začiatku afganskej intervencie, označil Bidenove slogany o nekonečnej vojne za „imbecilné“. V Blairových očiach išlo o politické rozhodnutie založené na straníckych požiadavkách, ktoré sa môže Západu vypomstiť, pretože ukazuje, že dohoda s USA je možná, aj keď sú neustále porušované jej podmienky, ako to robil Taliban.
„Nie je prekvapením, že sa priatelia a nepriatelia pýtajú: je to okamih, keď je Západ na ústupe, ktorý zmení epochu?“ pýta sa Blair. Odpoveďou je, že Západ ako taký nie je na ústupe, na ústupe je USA.
Prvý náznak ústupu USA začal ešte počas vlády Baracka Obamu, ktorý sa vehementne oháňal prekročením červených línií v Sýrii, ale keď k nim došlo v podobe chemických útokov prezidentom Bašárom Asadom na svojich občanov, neurobil nič.
Pri Donaldovi Trumpovi už boli Spojené štáty na neskrývanom ústupe. Ani rozhodnutie opustiť Afganistan však neučinil Západ ako taký. Urobili ho predovšetkým Spojené štáty na čele s Trumpom. Biden, ktorý toto rozhodnutie mohol zvrátiť, tak nespravil a pripojil sa k „imbecilným“ sloganom o nekonečnej vojne.
Ostatným krajinám Aliancie neostávalo nič iné ako sa pridať k ústupu. Američania sa ani len neunúvali zistiť, čo si o náhlom odchode myslia aj ostatné krajiny Aliancie a ako všetci uskutočnia evakuácie. „Nikto sa nás nepýtal, či je dobré opustiť krajinu takým rýchlym spôsobom,“ povedal nemecký politik CDU Johann Wadephul.
Oprávnená kritika Blaira a Lascheta ale prišla ešte pred samovražedným útokom na kábulskom letisku, pri ktorom zahynulo 170 civilistov a 13 amerických vojakov. „Takto vyzerá porážka,“ povedal britský politik Tom Tugendhat, ktorý predsedá výboru pre zahraničné veci krátko po atentáte.
„Porážka je, keď už nemôžete ovládať žiadny z procesov a ak máte šťastie, dostanete sa von so svojimi holými životmi a trochou svojho vybavenia, a to je to, čo v súčasnosti robíme.“
Takto sa dôveryhodný spojenec nespráva
Biden sa dostal do výmeny názorov aj s európskymi predstaviteľmi. Biely dom zámerne vynechal z prepisu telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom časti, ktoré kritizovali Bidena. Britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi pre istotu ani nedvíhal telefón. Netreba azda ani zdôrazňovať, že takto sa nespráva dôveryhodný spojenec.
Najviac zarážajúce je Bidenove správanie, keď sa tvári, ako keby Američania boli jediní, kto v Afganistane priniesol obetu. V bojoch proti terorizmu položili životy vojaci celej Aliancie, vrátane Slovenska. Najviac obetí na životoch bolo práve na strane Afgancov.
Nemalé finančné prostriedky taktiež poskytli aj štáty celej Aliancie, najväčšie Británia a Nemecko.
Po teroristickom útoku v Afganistane Biden ospevoval mŕtvych amerických vojakov ako hrdinov, čo je pochopiteľné, ale na nevinných afganských civilistov si sotva spomenul. Žiadnu empatiu Afgancom neprejavila ani hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.
Briti ako obetný baránok pri zvaľovaní viny?
Extrémne nekorektné je aj nepriame obviňovanie Britov ako príčiny teroristického útoku. Portál Politico sa dostal k utajeným dokumentom, ktoré tvrdili, že Američania o hrozbe teroristických útokov vedeli. Taktiež vedeli, že najviac ohrozená je Abbey Gate, preto sa ju mali rozhodnúť zatvoriť skôr. Kvôli britskej zrýchlenej evakuácii Američania nechali bránu „otvorenú dlhšie, ako chceli“. Uvádzajú to utajené dokumenty. Briti nesúhlasia a vravia, že tvrdenie USA je nepravdivé a na dlhšie otvorenie brány netlačili.
Hľadanie obetného baránka Bidenovej administratívy len ukazuje neschopnosť priznať si chyby, ktoré urobili Američania pri odchode z krajiny.
Bidenove tvrdenie, že úlohou USA nikdy nebolo budovanie národa a demokracie v Afganistane, tiež pobúrilo európskych predstaviteľov.
Prezidentove slová ostro kontrastujú so slovami Baracka Obamu, ktorému bol viceprezidentom. „Musíme zvrátiť dynamiku Talibanu a zobrať mu schopnosť zvrhnúť vládu. A musíme posilniť kapacitu afganských bezpečnostných síl a vlády, aby mohli prevziať vedúcu zodpovednosť za budúcnosť Afganistanu,“ uviedol Obama v roku 2009.
Obyvatelia Afganistanu, ale aj ich príbuzní v zahraničí, sa cítia hodení cez palubu americkou vládou. „Teraz som úplne stratil nádej a sen, ktorý som mal pre svoju rodinu, pre svoju krajinu,“ povedal utečenec žijúci v Británii Masood Mulaakheil pre Washington Post. Mulaakheilova rodina je stále v Afganistane a jeho mama mu povedala, že radšej vlastnoručne zabije dcéry, ako by ich mala vydať za členov Talibanu.
Spojené štáty navyše zaspali a s evakuáciou začali neskoro. Teraz, keď je evakuácia ukončená, v krajine stále ostalo množstvo spolupracovníkov USA, ale aj niektorí americkí občania. Editorská rada denníka Washington Post označila tento fakt za „morálnu katastrofu“.
Amerika na prvom mieste stále platí
Biden nehodil cez palubu len Afgancov, ale aj svojich spojencov. Ukazuje sa, že Trumpova „Amerika na prvom mieste“ stále platí, aj počas Bidenovej éry. Začínajú to chápať európski spojenci, ktorí na debakel v Afganistane len tak ľahko nezabudnú, pretože sa môže stať, že sa čoskoro objaví pred našimi dverami v podobe novej vlny utečencov.
USA môže navyše prísť o kľúčový vplyv a strategickú výhodu pred Čínou a Ruskom, ktorú predstavuje spojenectvo s inými demokratickými národmi.
„Naša dôveryhodnosť je na dne a je jedna vec, ktorú sme urobili – horšia ako samotné rozhodnutie odísť – nechali sme za sebou amerických občanov, držiteľov zelených kariet a ľudí, ktorí pre nás riskovali život, to nie je nič iné ako hanebné,“ povedala pre CNBC Mary Beth Longová, ktorá pracovala za vlády Busha na ministerstve obrany. „Neverila by som nám, keby som bola na ich mieste.“
To isté tvrdia aj príslušníci armády, ktorí sa pýtajú, kto s USA ešte dakedy pôjde bok po boku do vojny, keď si nemôžu byť partneri istí náhlym odchodom Spojených štátov.
Európa, ale aj ostatní spojenci z NATO urobia lepšie, keď sa budú spoliehať predovšetkým sami na seba.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: VOX, Euronews, Institute Global , Washington Post, Independent, the Telegraf, Politico, Guardian, White House, Washington Post, Washington Post, CNBC