Pred klimatickou katastrofou nás dokážu zachrániť huby. „Požierajú“ presne to, s čím si nevieme poradiť

Plasty postupne zaplavujú planétu. Svetové ekonomické fórum dokonca upozorňuje, že naša Zem smeruje k tomu, že v oceáne bude do roku 2050 také množstvo plastov, koľko tam je rýb. Podľa Greenpeace svet v roku 2015 vyprodukoval 6,3 milióna ton čistého plastu, z ktorého bolo recyklovaných iba 9 %. Zvyšok bol spálený v spaľovniach alebo vyhodený.

Vynárajú sa však náznaky toho, že príroda by si mohla k svojej záchrane dopomôcť aj sama. Evolúcia totiž spôsobila, že niektoré z húb sa naučili ,,jesť“ plasty.

Čarovné huby

Ekologický magazín Treehugger upozornil na to, vedci za posledné roky objavili niekoľko druhov húb, ktoré boli schopné konzumovať polyuretán, hlavnú zložku plastu.

Už v roku 2011 mali študenti z univerzity Yale objaviť v amazonskom pralese v Ekvádore hubu s názvom Pestalotiopsis microspora. Zaujala ich jej schopnosť rásť a živiť sa na polyuretáne, ktorý zároveň využívala ako hlavný a jediný zdroj uhlíka. Podľa experimentov má schopnosť rozložiť plastovú hmotu už za dva týždne.

V roku 2017 zase tím vedcov objavil hubu na mestskej skládke v Pakistane. Aspergillus tubingensis dokázala menšie plastové kúsky rozložiť za dva mesiace.

Živiť plastom by sa pritom mali vedieť aj známejšie huby, ako napríklad hliva ustricová a klanolupeňovka obyčajná. Obe huby sú známe tým, že rastú na kmeňoch stromov. Vedci však spravili experiment, pri ktorom ich nechali rásť na akomsi lusku vyrobenom zo želatíny z morských rias, ktorý bol naplnený úlomkami plastov, ktoré boli vystavené UV žiareniu. Huby postupne plast strávili, pričom vyprodukovali hmotu, ktorá by mala byť jedlá aj pre človeka.

Vedcov schopnosť húb pohlcovať niektoré škodlivé látky z prostredia fascinuje už dlhodobo. Tento proces sa dokonca nazýva mykoremediácia. Huby sa tak vďaka tejto schopnosti už dlhšie využívajú napríklad na odstránenie poľnohospodárskeho odpadu, ako pesticídy alebo herbicídy.

Najedia sa aj baktérie

Podobné schopnosti však vedci našli aj u niektorých baktérii. Pred 5 rokmi, konkrétne v marci 2016, zverejnili vedci v Japonsku mimoriadne zistenie, ktoré uverejnili v magazíne Science. Keď nabrali kal z vonkajšej strany zariadenia na recykláciu fliaš v Osake, objavili baktérie, u ktorých sa vyvinula schopnosť rozkladať plast.

Ako vedci zistili, ide o baktérie Ideonella sakaiensis. Nie je to však také ružové, ako by sa mohlo zdať. Baktérie totiž boli schopné rozložiť iba určitý druh plastu, ktorý poznáme pod názvom PET.

Ďalšou nevýhodou je, že táto baktéria síce dokázala daný plast rozkladať, no nie tak rýchlo, aby nás zbavila desiatok miliónov ton plastového odpadu, ktorý sa neustále dostáva do životného prostredia každý rok. 

O tri roky neskôr študentka biológie na Reed College v Oregone ukázala, že vzorky z ropného náleziska neďaleko jej domu v Texase obsahovali baktérie požierajúce plasty.

Minulý rok, v marci 2020, nemeckí vedci uverejnili štúdiu s objavom kmeňov baktérií schopných degradovať polyuretánový plast v Lipsku. Vďaka týmto objavom mikroorganizmov rozkladajúcich plasty sa ukazuje, že evolúcia už začína fungovať. Mikroorganizmy sa teda prispôsobujú prostrediu, v ktorom žijú.

Odborníci však varujú, že na veľké komerčné využitie mikroorganizmov požierajúcich plasty potrebujeme ešte veľa rokov. Ich potenciálne uvoľnenie do životného prostredia, aj keď je praktické, by mohlo spôsobiť viac problémov, ako by bolo prípustné.

Plast obľubuje aj húsenica

Španielski vedci zistili, že húsenice vijačky voskovej, ktoré sú známe tým, že požierajú vosk z včelieho úľa, sú schopné zožrať a biologicky odbúrať polyetylén. Húsenice tento plast premenia na formu alkoholu, ktorú nájdeš v nemrznúcej zmesi.

Federica Bertocchini, vedkyňa z Inštitútu biomedicíny a biotechnológie v Cantabrii, objavila túto schopnosť húseníc úplnou náhodou. Jeden zo včelích úľov, ktoré má doma, napadli húsenice, preto sa ho snažila od nich vyčistiť. Húsenice povyberala z úľu, dala ich do vreca, zaviazala a nechala tak. Keď sa neskôr vrátila, našla len prázdne vrece. Húsenice si prehrýzli cestu von a ušli.

V štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Current Biology opisuje ako 100 takýchto húseníc dokáže za 40 minút rozhrýzť igelitku. Spočiatku Bertocchini a jej kolegovia predpokladali, že húsenice sa chcú jednoducho prehrýzť cez plast. Ale potom urobili zaujímavý krok. Extrahovali pastu z tela húsenice a dali ju do kontaktu s plastom.

Po 14 hodinách sa 13 % plastu rozpustilo a rozložilo na etylénglykol. Namiesto toho, aby húsenice len rozžuli plast ústami, sa ukázalo, že niektorá zlúčenina v ich tráviacom systéme dokáže rozložiť a stráviť tento materiál.