Ľudia pod 40 rokov sa musia pripraviť na extrémne prejavy počasia, varujú vedci. Pocítia ich často

Mnohé vedecké štúdie varujú pred dôsledkami klimatickej krízy. V najnovšej štúdii sa európski vedci zamerali na vplyv globálneho otepľovania na viaceré generácie. Zistili, že deti narodené v roku 2021, budú čeliť násobne väčším prejavom extrémneho počasia, ako ich starí rodičia.

Psy ohrozuje parazit rezistentný voči liekom. Vedci varujú, že sa ním môžu infikovať aj ľudia

Pre generáciu detí, ktoré sa rodia dnes, to nevyzerá vôbec dobre, zažijú dvakrát toľko lesných požiarov a tropických cyklónov, trikrát viac riečnych povodní, štyrikrát viac neúrod, päťkrát viac sucha a 36-krát viac horúčav. Stane sa tak, ak budeme pokračovať v súčasnej politike globálneho otepľovania o 3,5 °C.

„Naše výsledky poukazujú na vážne ohrozenie bezpečnosti mladých generácií a žiadajú drastické zníženie emisií, aby bola zaistená ich budúcnosť,“ uviedol vo vyhlásení vedúci štúdie Wim Thiery, ktorý pôsobí ako klimatický vedec na Vrije Universiteit Brussel.

Staršiu generáciu nezachráni ani Parížska klimatická dohoda

Európski vedci sa vôbec ako prví zamerali na predikciu prejavov extrémneho počasia a ich vplyv na jednotlivé generácie počas ich celého života. Výskum, ktorý uverejnili v odbornom časopise Science, rozsiahle modeluje extrémne udalosti, budúce klimatické scenáre a aplikuje prognózy. 

Výskumníci to poňali naozaj vo veľkom. Vypočítali celoživotnú expozíciu pre každú generáciu narodenú v rokoch 1960 až 2020, a to pre každú krajinu na svete a pre každý scenár globálneho otepľovania medzi aktuálnym 1 °C a 3,5 °C pred predindustriálnym obdobím.

zdroj: Unsplash/ETA+

Počas štúdie vzniklo mnoho vedeckých simulácií, ktoré kombinovali predpovede o globálnych teplotách a demografické údaje ako hustota obyvateľstva a očakávaná dĺžka života.

Starším generáciám nepomôže ani dodržanie stanového limitu parížskej klimatickej dohody o 1,5 °C. Silné následky klimatickej zmeny ich už nevyhnutne ovplyvnia.

„V zásade to znamená, že ľudia mladší ako 40 rokov dnes, budú žiť nebývalý život aj podľa najprísnejších scenárov zmierňovania zmeny klímy,“ hovorí Thiery.

Klimatická kríza najviac zasiahne, tých najzraniteľnejších 

Okrem generačnej nerovnosti, štúdia odhalila aj geografickú nerovnosť. Niektoré regióny a kontinenty budú ovplyvnené viac ako iné.

Pri vývoji, ktorý počíta s dodržaním cieľu Parížskej klimatickej dohody, najviac klimatická zmena zasiahne nízkopríjmové skupiny v oblasti subsaharskej Afrike, ktoré počas svojho života prežijú 50-krát viac horúčav a čaká ich šesťnásobný nárast extrémnych udalostí v porovnaní s 53 miliónmi detí v rovnakej vekovej skupine v Európe a Strednej Ázii, tvrdia vedci.

Tiež varujú, že to ešte nemusí byť všetko. Upozorňujú, že dopady na ľudské životy môžu byť nespočítateľne väčšie, pretože sa nezameriavali na dlhodobé dopady týchto katastrof.

„A dokonca máme pádne dôvody domnievať sa, že naše výpočty podceňujú skutočné nárasty, ktorým budú mladí ľudia čeliť,“ vysvetlil vedúci štúdie.

zdroj: Unsplash/Markus Spiske

Thiery ale tvrdí, že zatiaľ nie je všetko stratené, ak by sa prijali opatrenia, ktoré by agresívne znížili skleníkové plyny, dalo by sa zabrániť aspoň tým najstrašnejším dopadom.

„Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C namiesto dodržiavania súčasných politických prísľubov podstatne zníži medzigeneračnú záťaž, predstavujúcu výskyt extrémnych horúčav, lesných požiarov, neúrody, sucha, tropických cyklónov a záplav,“ povedal Joeri Rogelj, expert na zmenu klímy na Imperial College Londýn a spoluautor štúdie.

Sú to len prázdne sľuby, kritizuje politikov Greta Thunberg

Mladí ľudia si tiež uvedomujú, že je ich budúcnosť ohrozená. Práve v týchto dňoch sa v Miláne koná medzinárodný samit mládeže zameraný na ochranu klímy. Samit funguje pod záštitou OSN a zúčastňuje sa ho celkovo 400 mladých aktivistov zo 197 krajín sveta.

Tohtoročný samit otvorila známa švédska aktivistka Greta Thunberg, ktorá kritizovala politikov za nedostatočný boj proti klimatickej zmene.

 „Všetko, čo počujeme od našich takzvaných lídrov, sú len slová. Slová, ktoré znejú skvele, ale zatiaľ neviedli k ničomu. Naše nádeje a sny sa utopili v ich prázdnych vyjadreniach a sľuboch,“ vyhlásila Thunberg.

Samit je predvojom ku klimatickej konferencii COP26 pod záštitou Organizácie Spojených národov, ktorá sa uskutoční 1. až 12. novembra v Glasgowe. Na podujatie majú pricestovať desiatky predstaviteľov krajín z celého sveta, uvádza TASR.

AFP považuje COP26 za „životne dôležitý summit“ pre zachovanie životaschopnosti Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, v ktorej sa krajiny zaviazali podniknúť kroky s cieľom zabrániť stúpaniu globálnej teploty. Predseda COP26 Alok Sharma v utorok vyhlásil, že „je načase, aby vyspelé krajiny splnili svoj peňažný prísľub s cieľom podporiť rozvojové krajiny v boji proti klimatickým zmenám“. Británia, ktorá novembrové podujatie v Glasgowe zastrešuje, tvrdí, že jej cieľom bude, aby sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo na postupom konci využívania uhoľnej energie.