Vedci konečne prezradili, či sú medzi nami aj ľudia prirodzene imúnni voči COVIDu. Ich objav môže priniesť veľké zmeny
- Prirodzená imunita proti ochoreniu COVID-19 môže byť reálna
- Vedci sa nádejajú, že by takých ľudí mohli skúmať a nájsť doposiaľ neidentifikovanú príčinu, ktorú využijú ako liek
- Prirodzená imunita proti ochoreniu COVID-19 môže byť reálna
- Vedci sa nádejajú, že by takých ľudí mohli skúmať a nájsť doposiaľ neidentifikovanú príčinu, ktorú využijú ako liek
Prirodzená imunita proti ochoreniu, ktoré spôsobilo celosvetovú pandémiu, môže byť reálna. Vedci upozorňujú, že takýto jedinci by mohli pomôcť odhaliť zbraň, respektíve liek proti infekcii. Prihlásených je zatiaľ 400 participantov.
Medzinárodný tím vedcov publikoval článok v časopise Nature Immunology, ktorý navrhuje „stratégiu identifikácie, náboru a genetickú analýzu jedincov, ktorí sú prirodzene odolní“ voči COVIDu. V minulosti sa výskumu podrobili už aj ľudia, ktorí majú prirodzenú imunitu voči vírusom, ako je HIV, informuje Futurism.
Tí, ktorí sa nenakazili
Dodnes kolujú legendy o ľuďoch, ktorí počas moru mohli manipulovať s telami a páliť ich, bez toho, aby sa nakazili. Títo ľudia vraj videli vymierať celé dediny, vrátane svojich blízkych a ich šťastie a prekliatie zároveň ich udržalo nažive, v bezpečí pred vírusom.
Podobný, len v dnešnej pandémii priaznivejší scenár predpokladajú vedci aj pri ochorení COVID-19. Podľa nich sa v populácii nachádzajú ľudia, na ktorých SARS-CoV-2 ani jeho mutácie nemajú dosah, a to aj bez očkovania či prekonania ochorenia.
V ďalšej štúdii sa preto zamerali na výskum ľudí, ktorí sa nachádzali v blízkom kontakte s nakazenými, napríklad jedinci, kde bola nakazená celá rodina až na jedného obyvateľa domácnosti.
„Geneticky podmienená ochrana jednotlivca pred infekčnou chorobou je zrkadlovým obrazom geneticky určenej citlivosti na život ohrozujúce choroby. Termín ‚ochranný’ sa používa vtedy, keď je alela s nižším rizikom ochorenia najmenej častou, alternatívnou alelou. Oveľa menej genetických štúdií o infekčných chorobách sa zameralo práve na ochranné alely ako na náchylnosť na infekcie, či už monogénne alebo polygénne,“ vysvetľujú svoje zacielenie výskumníci.
Musíš prejsť skúškou
Do výskumu sa môže prihlásiť ktokoľvek, no na to, aby si sa stal participantom, musíš prejsť skúškou. Podľa informácií zverejnených v odbornom časopise Nature Immunogoly bude záujemca, ktorý spadá do kategórie, vystavený denne 1 hodinu vírusu. Následne sa mu odoberie krv, teda spraví krvný PCR test a ak nebude prejavovať pozitivitu, bude zapojený do štúdie.
Aktuálne je prihlásených 400 participantov. „Naše chápanie patofyziológie život ohrozujúcej choroby COVID-19 výrazne pokročilo od doby, kedy bola prvýkrát popísaná v decembri 2019, ale stále vieme veľmi málo o ľudskom genetickom a imunologickom základe vrodenej rezistencie na SARS-CoV-2. Existujú prípady, kedy boli nakazení všetci z domácnosti až na jediného člena,“ dopĺňajú.
Obrovský aj žiadny efekt
Vedci sa nádejajú, že skúmaním genetického materiálu jedincov, ktorí sa nachádzajú v spomenutej skupine neinfikovaných, dokážu prísť na konkrétne dôvody ich odolnosti. Niektoré môžu byť len veľmi zanedbateľné, no iné môžu mať markantný dopad na ďalšie chápanie, štúdie a liečbu tohto koronavírusu.
„Prirodzená odolnosť je zaujímavá z dvoch dôvodov. Po prvé, môže poskytnúť hlboké pochopenie základných biologických dráh zapojených do infekcie SARS-CoV-2. Po druhé, umožní vývoj inovatívnych terapeutických intervencií na prevenciu alebo liečbu infekcie SARS-CoV-2. Dôkazom tohto druhého dôvodu záujmu je CCR5 a jeho antagonista Maravirok (liečivo pôsobiace ako inhibítor vstupu a antagonista receptora CCR5, pozn. red.), ktorý sa používa na liečbu infekcií HIV-1 v špecifických prostrediach.“
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: Nature Immunology, Futurism