Pribudlo viac ako 100 úmrtí na Covid. Vedci sú na stope spúšťaču zriedkavých zrazenín po vakcíne AstraZeneca
- Počet pozitívne testovaných pacientov PCR testami sa za včerajší deň zvýšil o 7 853
- Počet ukončených laboratórnych vyšetrení predstavuje 22 945
- Podiel pozitívnych PCR a Ag testov plne zaočkovaných osôb je 27,35 %
- Počet pozitívne testovaných pacientov PCR testami sa za včerajší deň zvýšil o 7 853
- Počet ukončených laboratórnych vyšetrení predstavuje 22 945
- Podiel pozitívnych PCR a Ag testov plne zaočkovaných osôb je 27,35 %
Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny je 2 648 585, za predchádzajúci deň pribudlo 3 110 zaočkovaných. Informuje NCZI.
Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 7 853 pozitívne testovaných ľudí formou RT-PCR testov. Celkový počet ukončených laboratórnych PCR testov doteraz je 4 636 537, pričom takto bolo pozitívne testovaných 697 471 osôb.
V nemocniciach je hospitalizovaných 3 394 pacientov. Počet potvrdených úmrtí na pľúcnu formu COVID-19 vzrástol o 103 prípadov. Celkový počet úmrtí je 14 606.
Krvné zrazeniny a AstraZeneca
Európska lieková agentúra v staršom stanovisku z 18.marca najskôr vylúčila, že by očkovanie s vakcínou AstraZeneca bolo spojené s tvorbou krvných zrazenín vo všeobecnosti. Už vtedy však EMA pripustila, že táto vakcína môže byť spojená so špecifickými a veľmi zriedkavými prípadmi krvných zrazenín (DIC a CVST), ktoré si vyžadujú ďalšie preskúmanie.
V následnom stanovisku z apríla EMA po preskúmaní týchto špecifických a veľmi zriedkavých prípadov potvrdila „možný súvis“ medzi nimi a očkovaním AstraZenecou. Európska lieková agentúra naďalej tvrdí, že celkové prínosy očkovania vakcínou AstraZeneca prevyšujú jej riziká. Čo to znamená?
EMA skúmala dokopy 86 prípadov pri 25 miliónoch zaočkovaných v EÚ a UK. Takáto frekvencia znamená menší výskyt krvných zrazenín, než s akým sa stretávame pri ženách, ktoré berú antikoncepciu.
Krvné zrazeniny spôsobuje aj Covid samotný a to oveľa častejšie. Podľa štúdií z Nemecka a Francúzska sa medzi pacientmi, ktorí boli s Covidom na jednotkách intenzívnej starostlivosti, tvorili krvné zrazeniny až v 30 – 70 % prípadov.
To v praxi znamená, že kým v súvislosti s AstrouZenecou sa v Európe skúmalo 86 prípadov špecifických prípadov krvných zrazenín, v súvislosti s Covidom malo v Európe krvné zrazeniny rádovo desiatky tisíc ľudí.
Milan Kulkovský, primár Interného oddelenia nemocnice v Považskej Bystrici, o trombózach: „V súčasnosti počúvame o trombóze najmä v súvislosti s očkovaním a občas to z príspevkov odporcov očkovania vyzerá tak, že tu trombózy pred zahájením očkovania neboli. Opak je však pravdou. Ako lekár interného oddelenia sa s trombózou a pľúcnymi embóliami stretávam od môjho prvého dňa v nemocnici.“
Vysvetľuje, že ročne zdiagnostikujú a následne liečia stovky pacientov s trombózou v hlbokom žilovom systéme dolných končatín a desiatky pacientov s pľúcnou embóliou.
„Je pravdou, že v súčasnosti pozorujeme zvýšený výskyt trombóz. Nie však v súvislosti s očkovaním, ale v súvislosti s ochorením Covid-19. Pacienti s týmto ochorením majú výrazne zvýšenú pravdepodobnosť tvorby krvných zrazenín.“
Zriedkavosť výskytu týchto špecifických a raritných prípadov krvných zrazenín je dôvodom, prečo neboli odhalené v klinickom testovaní vakcíny. Bolo treba zaočkovať milióny ľudí, aby sa tieto prípady vyskytli, odhalili a začali detailnejšie skúmať.
„Ich zriedkavosť je dôvodom, prečo COVID-19 predstavuje oveľa vyššie riziko ako očkovanie ktoroukoľvek z vakcín schválených Európskou liekovou agentúrou,“ tvrdí rezort zdravotníctva.
Možná príčina
Vedci sa najnovšie domnievajú, že objavili spúšťač, ktorý po očkovaní AstraZenecom spôsobuje extrémne zriedkavé krvné zrazeniny. Tímy z Cardiffu v USA podrobne opísali, ako proteín v krvi priťahuje kľúčovú zložku vakcíny. Informuje BBC.
Myslia si, že ide o reťazovú reakciu, ktorá môže vyvrcholiť vzácnymi, no nebezpečnými zrazeninami. Odhaduje sa, že vakcína doteraz zachránila asi milión životov.
Obavy zo zriedkavých krvných zrazenín však zmenili prístup k tejto vakcíne – osobám mladším ako 40 rokov bola v Spojenom kráľovstve ponúknutá alternatívna vakcína.
Výskum nie je konečný
Cardiffský tím dostal štátne financovanie, aby čo najskôr našiel odpovede. Hovorkyňa pre AstraZeneca zdôraznila, že ešte nebolo stanovené úplné vysvetlenie, prečo k nim dochádza.
„Aj keď výskum nie je konečný, ponúka zaujímavé poznatky a AstraZeneca skúma spôsoby, ako tieto zistenia využiť v rámci našej snahy eliminovať tento extrémne zriedkavý vedľajší účinok,“ uviedla hovorkyňa.
Vedci spísali niekoľko bodov, ako môže spomínaná vakcína spôsobiť zriedkavé krvné zrazeniny: v prvom rade konštatujú, že vakcína je vyrobená z genetického materiálu koronavírusu a je kombinovaná s vírusom prechladnutia.
Vakcína sa vstrekuje do svalu, ale niekedy môže preniknúť do krvného obehu. Dokáže tiež pritiahnuť malý cytokín (doštičkový faktor), ktorý hrá úlohu pri hojení rán a zápalových procesoch.
„Imunitný systém v zriedkavých prípadoch nahradí uvedený faktor krvných doštičiek vírusom, po čom spustí protilátky, aby ho napadol. Protilátky a doštičkový faktor sa hromadia a stávajú sa spúšťačom krvných zrazenín.“
Vedci si mysleli, že adenovírus používaný vo vakcíne AstraZenece môže byť spojený so zriedkavými zrazeninami, ktoré sa vyskytujú u niektorých ľudí.
Štúdia publikovaná v časopise Science Advances zistila, že povrch adenovírusu k sebe priťahuje spomínaný doštičkový faktor ako magnet.
„Adenovírus má veľmi negatívny povrch a faktor krvných doštičiek je extrémne pozitívny a tieto dve veci do seba celkom dobre zapadajú,“ povedal pre BBC News Alan Parker, vedec z Cardiffskej univerzity .
Dodal, že sa im podarilo nájsť súvislosť, ale aj to, že to, čo zatiaľ vedia, je len spúšťač a medzitým sa musí stať veľa iných vecí. Je preto potrebný ďalší výskum.
Zlepšenie vakcíny
Tieto zrazeniny sú spojené so 73 úmrtiami v Spojenom kráľovstve. Stojí za zmienku, že v Spojenom kráľovstve bolo použitých 50 miliónov dávok AstraZeneca. Doktor Will Lester, hematológ z Birminghamu, výskum pochválil.
„Mnoho otázok zostáva stále nezodpovedaných, vrátane toho, či sú niektorí ľudia citlivejší ako iní a prečo je trombóza najbežnejšia v žilách mozgu a pečeni, ale odpovede môžu prísť časom a ďalším výskumom,“ povedal Lester.
Tím z Cardiffu dúfa, že ich zistenia môžu byť v budúcnosti použité na zlepšenie vakcín na báze adenovírusov, aby sa znížilo riziko týchto zriedkavých udalostí.
Čítajte viac z kategórie: Koronavírus
Zdroje: BBC, science.org, MZSR, NCZI, EMA