Budeš mať omnoho kvalitnejší a šťastnejší život. Stačí tejto aktivite venovať 10 minút denne (ŠTÚDIA)

Podľa novej štúdie stačí na zlepšenie nálady skutočne málo, navyše pritom podporíš aj tvoje zdravie. Nie je tajomstvom, že naše fyzické zdravie úzko súvisí s tým duševným. Vedci teraz predstavili v časopise Nature štúdiu, ktorá lepšie naznačuje, čo presne sa v našom mozgu deje.

Prišli s tvrdením, že len 10 minút stredne intenzívneho behu vie zlepšiť náladu aj kognitívne funkcie mozgu.

Jednoduché a účinné

Štúdia sa zamerala najmä na prefrontálny kortex, teda časť mozgu, ktorá je spojená s výkonnými funkciami a ovládaním nálady. Vedci zistili, že už krátky beh dokázal v tejto oblasti zvýšiť prietok krvi.

Beh je niečo, k čomu nepotrebuješ v podstate nič. Nepotrebuješ špeciálny priestor, vybavenie ani tréning. Vedci pritom neustále prichádzajú s novými zisteniami, ktoré škálu výhod už aj krátkeho behu rozširujú. Ukázalo sa napríklad, že predlžuje život.

Nie len, že budeš žiť dlhšie, ale aj kvalitnejšie. Všetko nasvedčuje tomu, že koordinovaný pohyb dáva mozgu viac času na premýšľanie.

zdroj: Unsplash/camilo jimenez

Vedcov výsledky štúdie potešili, no neprekvapili

„Vzhľadom na rozsah výkonnej kontroly, ktorá je potrebná pri koordinácii rovnováhy, pohybu a rýchlosti počas behu, je logické, že dochádza k zvýšenej aktivácii neurónov v prefrontálnom kortexe. Z tohto zvýšenia mozgových zdrojov teda môžu profitovať aj iné funkcie v tejto oblasti,“ povedal biochemik Hideaki Soya z univerzity Tsukuba v Japonsku.

Navyše, už dlho vieme, že cvičenie môže mnohými spôsobmi zlepšovať duševné aj fyzické zdravie. Doteraz sa však urobilo len málo štúdií, ktoré by analyzovali vplyv konkrétne behu na duševnú pohodu, píše Science Alert.

Beh bol však v našej, ľudskej evolúcii nesmierne dôležitý. Vedci sa preto začali pohrávať s myšlienkou, či jeho dopady na ľudské zdravie nemôžu byť iné ako napríklad cyklistiky. Bicykle totiž existujú len niekoľko generácií.

Mozog vieme jednoducho oklamať

Do výskumu sa zapojilo 26 účastníkov. Chvíľu oddychovali a napokon 10 minút bežali, potom ich podrobili Stroopovmu testu. Portál Mentem píše, že ide o jeden z testov, ktorý patrí medzi najznámejšie a najpoužívanejšie úlohy na pozornosť. Pekne sa ním dá ukázať, ako jednoducho sa dokáže ľudský mozog zmiasť.

Cvičenie spočíva v tom, že sa účastníkom napríklad ukáže slovo žltá, ktoré je napísané modrou farbou. Človek má povedať farbu, ktorú vidí, namiesto toho, aby prečítal slovo.

Po krátkom behu ľudia reagovali na farebné výzvy rýchlejšie a tiež hovorili, že majú lepšiu náladu. Mohol za to zvýšený prietok krvi v spomínanej časti mozgu, čo sa im podarilo aj namerať.

Neustrážené emócie môžu byť na škodu

Portál Mentem približuje, že emócie boli kedysi kľúčovým nástrojom na to, aby dokázal človek prežiť. Napríklad, keď stretol praveký človek nebezpečné zviera, pocítil strach a vďaka rýchlej reakcii mozgu sa dal na útek.

Dnes sú naše dni o čosi iné a tak málokedy čelíme skutočnostiam, ktoré by ohrozovali náš život. Ľudský mozog však má stále tie isté emócie, a tak môžeš podobne, ako reagoval prastarý človek na zviera, ty reagovať na dopravnú zápchu.

Ide o vyplavovanie stresových hormónov, dnes nám však už neslúžia k prežitiu tak ako kedysi. Emócie sa spájajú s limbickým systémom mozgu.

Systém mozgu, ktorý nazývame neokortex, kam patrí aj skúmaný prefrontálny kortex, nám umožňuje spracovávať emócie racionálnym spôsobom, a teda pomalšie než limbický. Emócie vie rozobrať a skrotiť, umožňuje nám ich regulovať, čo dokáže v mnohom zlepšiť život.

Štúdia zároveň opäť dokazuje, že nemusíš cvičiť nutne celé hodiny na to, aby si pocítil výhody. Už skôr vedci zistili, že aj krátke návaly aktivity zlepšujú duševnú koncentráciu, zdravie srdca a celkové metabolické zdravie.

Ak môžeme povedať, že cvičenie je druh medicíny, potom sú rôzne druhy cvičenia inými liekmi, hovoria výskumníci. Je preto dôležité zisťovať aj to, ako na nás pôsobia konkrétne cviky.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti