Skutočná pýcha Slovenska: Vlčiaka vyšľachtili na stráženie železnej opony. Patrí k najlepším psom na svete

Pes sprevádza človeka už odpradávna. Ako si však vybrať toho správneho? Možno pouvažujete práve nad týmto plemenom. Je považovaný za jedného z najlepších psov na svete. Plemeno vzniklo krížením práve na našom území v bývalom Československu.

Je to pes, ale aj vlk. Kríženec nemeckého ovčiaka a karpatského vlka, ktorý sa naším územím preháňa už tisícky rokov. Zoznám sa s českoslovenkým vlčiakom.

Československý vlčiak je pomerne mladé plemeno psa. Vznikol krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka na území Československa v roku 1955. Cieľom tohto experimentu malo byť vytvorenie silného plemena s mentalitou a temperamentom nemeckého ovčiaka a silou, inteligenciou a vytrvalosťou vlka.

Experiment vyšiel na jednotku. Československý vlčiak je skutočne pozoruhodné zviera, ktoré je považované za jedného z najlepších psov sveta.

Československý vlčiak viac ako psa pripomína vlka. Jeho telo je rýchle a silné. Hlava sa nápadne podobá na vlka dravého, ktorý obýva Karpaty a nájsť ho možno v nemalom počte aj na území Slovenska. Srsť vlčiaka je od vlka takmer na nerozoznanie.

Zdá sa teda, akoby sa experimentom podarilo znovu zdomácniť vlka, akurát mu boli pridané “psie vlastnosti” nemeckého ovčiaka.

unsplash.com

Toto jedinečné plemeno je pokojné, sebavedomé a nadpriemerne inteligentné. Plemeno netrpí žiadnymi dedičnými chorobami a má skutočne silný korienok. Ak si myslíš, že v ňom driemu agresívne sklony divokého vlka, mýliš sa. Len málokedy tento pes zaútočí bez príčiny či príkazu svojho majiteľa. Pri výcviku však potrebuje pevnú (nie tvrdú!) a trpezlivú ruku. Predsa len boli jeho predkovia poriadne divokí a na “kontrolu zvrchu” neboli zvyknutí.

unsplash.com

Československý vlčiak je zaujímavé plemeno plné kontrastov psích a vlčích vlastností. Sú rýchle, odvážne a často konajú podľa svojich prirodzených “prírodných” inštinktov. Sú prirodzene podozrievavé, no bez dôvodu či príkazu neútočia.

Tieto zvieratá však majú “vlastnú hlavu” a sú veľmi nezávislé. To im asi ostalo po ich vlčích predkoch. Svojich majiteľov si však vysoko vážia a plne ich rešpektujú, uvedomujú si totiž poradie svorky. K ostatným psom to však také priaznivé nie je a spoločnosť druhých “rivalov” im veľmi dobre nerobí. Sú to predsa len “vlci samotári”…

unsplash.com

Pôvodne bolo toto plemeno vyšľachtené pre účely československej armády. Predpokladalo sa, že pridaním “vlčej krvi” sa podarí vytvoriť plemeno ostražitejšie, vytrvalejšie a silnejšie. Tieto psy mali strážiť vtedajšiu československú západnú hranicu.

Postupne však československý vlčiak z armády vymizol. V pohraničných hliadkach sa totiž vojaci často menili, čo týchto oddaných psov miatlo. Československý vlčiak tak našiel využitie pri pátraní, love, pasení, či záchrane ľudí a v neposlednom rade v bežnej domácnosti.