Experimentálna vakcína úspešne odstránila starnúce bunky. Ľudstvo môže byť na ceste k revolučnej zmene

Experimenty s mRNA vakcínami sú aktuálne v kurze. Nedávno sa svet dozvedel o úspešných mRNA vakcínach, ktoré testovali proti vírusu HIV, nehovoriac o triumfe, ktoré zaznamenali v boji proti koronavírusu. 

Ďalšia výzva pre vedcov je na obzore. Pomocou experimentálnych vakcín odstránili starnúce bunky z tiel myší, čím sa predĺžil život hlodavcov. Taktiež sa podarilo zvrátiť niektoré príznaky chorôb, s ktorými majú problém najmä starnúci jedinci. 

Možné riešenie proti starnutiu 

Podľa vedcov teraz existuje nádej, že podobné vakcíny by sa mohli podariť vytvoriť aj pre ľudí. „Myslím si, že výsledky boli veľmi pozitívne,“ uviedol Paul Robbins, profesor biochémie, molekulárnej biológie a biofyziky. Podľa neho by takéto vakcíny mohli teoreticky fungovať aj u ľudí, píše Live Science. 

Otázkou je však, či budú bezpečné. Aby to zistili, musia vykonať ešte niekoľko pokusov a štúdií na zvieratách, hlavne na primátoch. Následne by bolo možné testovať látky na ľuďoch. 

Tieto vakcíny sa zameriavajú na starnúce bunky, ktoré sa prestali množiť v dôsledku poškodenia alebo stresu. Bunky neumierajú, aj keď by mali. Staré a nefunkčné bunky sa hromadia a v spojení s imunitným systémom, ktorý je menej účinný, ako bol v mladosti, je človek ohrozený. 

Staré a nefunkčné bunky uvoľňujú zlúčeniny, ktoré spúšťajú zápal a poškodzujú tak zdravé bunky. Štúdie dokazujú, že takéto hromadenie starnúcich buniek prispieva k množstvu chorôb súvisiacich s vekom, ako je napríklad rakovina, Alzheimerová choroba a ateroskleróza, píše americký Národný inštitút pre starnutie. 

zdroj: pixabay/Tibor Janosi Mozes

Doteraz vedci pracovali najmä na liekoch a terapii, ktoré dokázali vyčistiť telo od vzniknutých starých buniek. Niektoré z liekov liečili zápal, iné zas oddialili nástup chorôb súvisiacich s vekom a predĺžili život hlodavcov. Mnohé z nich sa dostali k ľudským pacientom prostredníctvom klinických skúšok. 

Nevýhodou takejto terapie však je, že staré bunky už existujú. Vakcíny by fungovali ako prevencia, ľudia by ju mohli dostať vo veku 50. rokov a vyhli by sa tak hromadeniu starnúcich buniek. 

Imunitný systém očkovanej osoby by už bol naučený vyhľadať starnúce bunky a ničiť ich.

Nebuďme príliš optimistickí 

Ako ku každej štúdii, aj k tejto pristupujú niektorí vedci skepticky. Podľa doktora Tohru Minamino, profesora Univerzity Juntendo v Tokiu nie sú všetky starnúce bunky rovnaké, odlišujú sa od seba.

Vo vyššie spomenutej štúdii sa vedci zamerali iba na jeden typ buniek: bunky senescentné (spôsobujúce zápal), ktoré lemujú vnútro tepien, žíl a kapilár. 

zdroj: Semikron – Duálne vzdelávanie je dôležité pre prax študentov.

„V tejto chvíli nevieme, na aký podtyp starnúcich buniek by sme sa mali zamerať pri liečbe a vakcínach proti starnutiu,“ uviedol Paul Robbins. Je možné, že jeden podtyp starnúcej bunky spôsobuje viac problémov ako iný. 

Vedci preto začali pracovať na novom projekte, ktorého cieľom je zistiť, v ktorej bunke sa skrýva najväčšie nebezpečenstvo, a vytvoriť liek alebo vakcínu práve na tento konkrétny druh. 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko