Zaplatiť si za sex je len v zopár krajinách EÚ trestné. V iných majú prostitútky svoje zákony a odbory (MAPA)
- Európa je, čo sa týka postoja k prostitúcii, nejednotná
- V niektorých je „najstaršie remeslo“ legálnou prácou, v iných sú podmienky prísnejšie a v niektorých hrozí trest „kupujúcemu“ i „predávajúcemu“
- Európa je, čo sa týka postoja k prostitúcii, nejednotná
- V niektorých je „najstaršie remeslo“ legálnou prácou, v iných sú podmienky prísnejšie a v niektorých hrozí trest „kupujúcemu“ i „predávajúcemu“
Celkovo sa dá povedať, že členské štáty EÚ majú skôr zhovievavý prístup k ľuďom, ktorí dobrovoľne ponúkajú sexuálne služby za peniaze – vyplýva to z prieskumu, ktorý zverejnil známy štatistický portál Statista.
Ich mapa však ukazuje, ako majú jednotlivé štáty EÚ voči „najstaršiemu remeslu“ rozdielne postoje a že kým v niektorých ide o legálnu prácu, kde majú prostitútky dokonca svoje zákony a odbory, v iných sa dá hovoriť o jasnej prohibícii, kde hrozí trest „nakupujúcemu“ i „predávajúcemu.“
Podľa úrovne zhovievavosti k prostitúcii by sme mohli členské štáty rozdeliť do štyroch kategórií.
Začať môžeme u tých, kde je táto práca takpovediac „normálnou“ a plne legálnou. Patria sem naši susedia – Rakúsko a Maďarsko, ďalej tu nájdeme Nemecko, Holandsko, Grécko a Lotyšsko.
Portál Statista naznačuje, že niektorých k zákonnej legalizácii tejto činnosti viedlo to, že ak budú mať prostitútky svoje jasne vytýčené zákony a práva, zlepšia sa ich podmienky.
Ako príklad je uvádzané Nemecko, kde sa po zákonnej legalizácii podľa prieskumov zlepšili podmienky vyše tretiny prostitútok, čo by niekto mohol brať za úspech, no skôr je toto číslo viacerými vnímané ako nízke.
„Holandsko legalizovalo obchod už v októbri 2000 a umožnilo nezávislým a najatým sexuálnym pracovníčkam vstupovať do oficiálnych odborov, pričom prieskumy medzi obyvateľstvom ukázali širokú podporu myšlienke sexuálnej práce ako bežnej práce a legitimizácii verejných domov,“ píše o krajine tulipánov a veterných mlynov, ktorá sa stala týmito službami celkom preslávila najmä v hlavnom meste Amsterdam, Statista.
Nasledujú krajiny, kde je prostitúcia dovolená len za určitých splnených podmienok. Medzi takéto krajiny patrí aj Slovensko, ďalej Česká republika, Poľsko, Dánsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a iní.
„Nie je to zakázané, ale ani povolené. Je to skôr ignorované,“ aj takto znejú u nás odpovede na otázku, ako je na tom Slovensko oficiálne s prostitúciou. Pravdou však je, že známe verejné domy so srdiečkom u nás nie je problém nájsť, ani si bez problémov zohnať takéto služby na internete.
Nasledujú krajiny, kde platí takzvaný severský model neoabolicionizmu, kde sa trestnej činnosti dopúšťa len ten „kupujúci“. Patria sem tri krajiny: Francúzsko, Švédsko a Írsko.
No a nakoniec tu máme krajiny, kde je prostitúcia oficiálne úplne zakázaná a tresty hrozia „kupujúcemu“ i „predávajúcemu.“ Takúto prohibíciu majú nastavenú Chorváti, Rumuni a Litovci.
Niektoré organizácie, medzi ktoré môžeme určite zaradiť aj Európsku alianciu za práva sexuálnych pracovníčok, bojujú proti obchodovaniu s ľuďmi, pričom chcú zachrániť ženy, ktoré túto prácu nechcú vykonávať, a zároveň sa snažia dekriminalizovať túto prácu pre tie, ktoré ju chcú robiť dobrovoľne.
Pochopiteľne existuje aj viacero organizácií, napríklad rôzne feministické hnutia či ľudskoprávne skupiny, ktoré volajú po úplnom zrušení a prenasledovaní takzvaného najstaršieho remesla sveta.
Zdroje: Statista, archív Startitup