Novodobá epidémia ľudstva: Vyhorenie neobchádza ani Slovákov, takto predídeš sebadeštrukcii

Úzkosť, depresia a závislosti, predovšetkým na alkohole, sú jedny z najčastejších duševných porúch na Slovensku. Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie tvrdí, že vyše 350-tisíc Slovákov má diagnostikovanú duševnú poruchu. Ďalších 80 % ľudí s príznakmi úzkosti či depresie pomoc odborníka nevyhľadáva.

Depresia a úzkosť však môže mať obrovský vplyv aj na produktivitu. „Odborníci depresiu pomenúvajú ako neschopnosť mať radosť zo života a mať dobrú náladu. Tieto osoby to vlastnou vôľou nevedia ovplyvniť natoľko, aby výsledkom bolo, že sa im nálada dokáže zlepšiť,“ konštatuje Vršanský. 

Novodobá epidémia

Slovo depresia ľudia často používajú, aj keď sú smutní. Týmto spôsobom ho však len bagatelizujú. „Depresia je ochorenie ako každé iné. Má však rôzne odtiene – môže byť niekde na začiatku alebo, ak ju človek dlhodobo nerieši, môže prejsť do vážnejších foriem,“ objasňuje pre Startitup Vršanský.

Odborníci rozlišujú 4 základné formy depresie:

• ľahká – pacient pri nej vykonáva bežnú prácu a aktivitu s miernymi ťažkosťami,
• stredne ťažká – bežnú prácu a aktivity pri nej pacient vykonáva so značnými ťažkosťami,
• ťažká bez psychotických príznakov – pacient nie je schopný pokračovať v aktivitách, alebo ich vie vykonávať len veľmi obmedzene,
• ťažká s psychotickými príznakmi – pacient zažíva halucinácie, v niektorých prípadoch dochádza aj k úplnému ochromeniu telesnej motoriky.

zdroj: Unsplash

Depresia tiež býva jednou z fáz na ceste k vyhoreniu. Ak sa tento syndróm nerieši, tak hrozí rozvoj psychických ochorení a depresia býva jedným z najčastejších.

Psychoterapeutka z Írska a autorka knihy o vyhorení zistila, že depresia a syndróm vyhorenia sú si veľmi podobné. Napriek tomu, že syndróm vyhorenia sa stal psychickým ochorením, stále sa klasifikuje ako profesionálny fenomén.

Odborníci preto upozorňujú, že je dôležité vyhľadať pomoc lekára, ktorý dokáže tieto dva prípady rozlíšiť. Hoci existuje veľa možností liečby depresie, vyhorenie sa stále najlepšie rieši zmenou životného štýlu.

Čísla narastajú, hanba pretrváva

Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie uvádza, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už v roku 2000 tvrdila, že krivka výskytu interných porúch veľmi rastie a predpovedala, že práve duševné zdravie bude jedným z primárnych problémov ľudstva. Táto predikcia sa naozaj potvrdila a duševné zdravie sa stalo témou číslo jedna na celom svete.

Duševné zdravie spopularizovala aj pandémia. Na Slovensku však stále platí, že sa o duševných problémoch hanbíme hovoriť.

zdroj: Liga za duševné zdravie - Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie.

„Na základe nášho prieskumu príznaky úzkosti medziročne medzi ľuďmi stúpajú. Ľudí, ktorí majú vážne úzkosti, je viac, ale na druhej strane ľudí, ktorí nemajú žiadne príznaky alebo veľmi mierne, je menej.  Zároveň vyšlo, že práve na mladých ľudí má pandémia najnegatívnejšie následky,“ uviedol pre Startitup Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie.

„Je však nutné povedať, že paradoxne sa v roku 2020 na Slovensku znížil počet samovrážd a nie je to len fenomén, ktorý by bol výnimočný pre našu krajinu, je to rovnako aj v Amerike,“ dodáva Vršanský.

Zdravotníci, pedagógovia aj manažéri

Syndróm vyhorenia sa oficiálne stal psychiatrickou diagnózou a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho zaradila medzi duševné poruchy. Podľa WHO ide o poruchu, ktorá vzniká v dôsledku extrémneho pracovného zaťaženia.

„Vyhorenie je syndróm, ktorý vzniká ako dôsledok chronického stresu na pracovisku, ktorý nebol úspešne zvládnutý. Vyznačuje sa príznakmi ako sú pocity fyzického alebo psychického vyčerpania, zvýšená duševná vzdialenosť od zamestnania, negativizmus či cynizmus v súvislosti s prácou a znížená profesionálna efektívnosť,“ opisuje ho Svetová zdravotnícka organizácia.

Na vyhorenie sú náchylní predovšetkým zdravotníci, záchranári a pedagógovia. Ohrozenou skupinou sú tiež manažéri, na ktorých sú kladené vysoké nároky ako na tvorcov finančných aj nefinančných hodnôt vo firme. Syndróm vyhorenia však môže postihnúť kohokoľvek, kto sa dostane pod obrovský tlak a stres.

Podľa štatistík EÚ pracovným stresom trpí viac než 30% zamestnancov. Z online prieskumu, ktorý pre Business Leaders Forum zrealizovala spoločnosť Profesia v auguste 2018, zas vyplýva, že stres u zamestnancov spôsobuje najmä nadmerné množstvo práce (45%) a prehnané očakávania zo strany nadriadených (27%).

Na vyhorenie vplývajú mnohé faktory. K tým individuálnym sa zaraďujú osobnostné predispozície, a to neschopnosť požiadať iného o pomoc, sklony k workoholizmu, vysoké nároky na seba samého či zvýšená náchylnosť k prežívaniu stresových situácií. Ďalšie faktory vychádzajú z predispozícií zamestnania – rutinne sa vykonávajú rovnaké procesy, zlyhávajú organizačné procesy, zvyšujú sa nároky na prácu.

Pozitívnou správou je, že aj napriek tomu, že vyhorenie dokáže do veľkej miery ovplyvniť produktivitu v súkromnom i pracovnom živote, vždy sa to dá liečiť. Zároveň sa vyhorenie aj jednoducho odhaľuje, keďže má niekoľko fáz – nadšenie, stagnácia, frustrácia, apatia a vyhorenie samotné.

Vyhorenie sa lieči predovšetkým zmenou životného štýlu. Podstatou je podľa Vršanského z Ligy za duševné zdravie rovnováha v živote – práca musí byť zladená s ostatnými činnosťami v živote. Podstatným faktorom je práca na sebe samom.

Ako predísť vyhoreniu?

Energiu netreba len dávať, ale aj získavať. Riešením sú pravidelné pauzy, vďaka ktorým človek predíde state produktivity. Pomáha šport, čas strávený s rodinou, priateľmi či so sebou samým. 

Vyhoreniu sa dá predísť aj budovaním perspektívnych vzťahoch s ľuďmi namiesto toxických. Prioritou by malo byť pravidelné dopĺňanie energie. Fyzickej, ale aj emočnej, duchovnej a duševnej.

Kvalitný 8 hodinový spánok je cestou k úspechu. Bez dostatočného spánku človek stráca na efektivite aj na energii. Každodenný rituál vie rovnako pomôcť či už ide o čítanie alebo cvičenie. Cvičenie zároveň zlepšuje výkonnosť a kreativitu v práci.

Venovať čas sebe samému počas dňa je jedna z najlepších foriem starostlivosti o seba. Základom sú tiež realistické ciele a povedať nie je v mnohých prípadoch správna odpoveď. 

Andrej Vršanský však upozorňuje, že je potrebné cítiť psychologické bezpečie na to, aby sme boli produktívnejší. „Existuje projekt Aristoteles, ktorý realizoval Google na svojich 180 tímoch. Skúmal, čo ovplyvňuje ich výkonnosť . Odpoveď mnohých prekvapila – ľudia v práci potrebujú cítiť psychologické bezpečie. Ak sa cítim v nejakom prostredí bezpečne, tak to znamená, že nemám obavu navrhnúť niečo, čo sa možno napokon ukáže aj ako nezmysel,“ vysvetľuje Vršanský.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Priznať si chybu a zraniteľnosť nie je hanba 

Vršanský tvrdí, že produktívny bude človek len v tom prípade, ak funguje v prostredí, kde nemá strach urobiť chybu, kde ho nevysmejú, kde nebude za hlupáka, ak navrhne niečo, čo sa ukázalo ako nie najlepšie riešenie.

„Ak nepracujeme v prostredí, kde sa cítime bezpečne, prichádza stagnácia, ktorá môže byť výsledkom vyhorenia. Tak  prichádza firma o to najcennejšie, čo ľudské zdroje prinášajú, a to inovácie a nové nápady,“ konštatuje.

Ako ďalej uvádza, pre jednotlivca to znamená, že schopnosť formulovať svoju zraniteľnosť a nebáť sa spraviť chybu je veľmi dôležité. Závisia od toho aj všetky ostatné atribúty výkonnosti. 

„Ak firmy chcú mať výkonnejších ľudí, ak my sami chceme byť výkonnejší, tak by sme mali rozmýšľať nad tým, ako byť autentickí, naučiť sa pomenovávať aj nepríjemne pocity a tiež nevyvolávať konflikty,“ opisuje Vršanský s tým, že ľudia majú strach povedať na pracovisku či v osobnom živote, že sa necítia komfortne. To je však veta, ktorá mnohým môže „zachrániť“ život.

Presne takéto posolstvo šíri aj mobilný operátor 4ka s Ligou za duševné zdravie kampaňou Robím chyby a je mi to 4. „Robiť chyby je ľudské a posúvajú nás dopredu,“ tvrdí Vršanský. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Liga za duševné zdravie (@ligazadusevnezdravie)